Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Jana Fígerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212489
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417212489.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a. s., IČO: 36 361 518, so sídlom Bratislava, Čulenova 6, proti žalovanému: H. Q., K..
XX.XX.XXXX, I. O. O., Y. X, o zaplatenie 190,70 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 190,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 190,70 eur od 23.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, vydaným súdnym úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou súdu 08.09.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 190,70
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú
energiu bez platne uzavretej zmluvy, čím spôsobil žalobcovi škodu, ktorú si žalobca uplatňuje.
2. Súd vydal dňa 11.09.2017 vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovel.
3. Súd uznesením dňa 09.03.2018 platobný rozkaz zrušil, nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk.
4. Žalobný návrh s prílohami, procesným poučením podľa § 160 a nasl. CSP, uznesením súdu podľa §
167 ods. 2 CSP, aby sa žalovaný k veci vyjadril boli žalovanému doručené do vlastných rúk 27.04.2018.
Žalovaný sa k veci nevyjadril, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, zostal nečinný.
5. Žalobca na svoje tvrdenia označil/predložil listinné dôkazy: výzva žalobcu na úhradu škody, výpočet
škody, protokol o zistení neoprávneného odberu, fotodokumentácia.
6. Súd dňa 20.06.2018 vo veci verejne vyhlásil rozsudok, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP a 297 písm.
b/ CSP, § 300 CSP, žalobca ani žalovaný sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili.
7. Žalobca je prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa § 40 ods. 9 zák. o energetike č.251/2012
Z.z.. Žalobca dňa 21.09.2016 vykonal kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, v Bratislave, X..
V. X, kde bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretejzmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedené vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu
z 21.09.2016, ktorého súčasťou je aj fotografická dokumentácia. Odberné miesto bolo vypnuté dňa
08.09.2016.
8. Z listiny žalobcu z 21.09.2016 Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd
zistil, že táto pozostáva z :
1/škody vypočítanej na základe elektromera. Trvanie odberu od 23.04.2015 do 08.09.2016, počet dní
505 počet hodín denne 12, použitá sadzba NO/MOO 2015 VT:0,117571 2016 VT:0,101863 2015 VT:
0,117581.
2/ náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu, podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z..
3/ náklady na DPH,
4/ celkovo 190,70 eur.
9.Žalobcapísomne21.09.2016vyzvalžalovanéhonaúhraduškody nasumu190,70eurdo22.10.2016.
Súčasne mu ponúkol možnosť odpustenia časti dlhu alebo možnosť plnenia v splátkach. Žalovaný
nereagoval úhradou.
10. Podľa § 420 OZ, (1)Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2)Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3)Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11.Podľa § 40 ods. 9 zák. o energetike, Výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný
umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej
osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly,
výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ
prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo
koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.
12. Podľa § 46 cit. zák. (1) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a)bez uzavretej zmluvy o
1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2.dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
(2)Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú
škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) .
(3)Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na
výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
13.Podľa§1Vyhl.č.292/2012Z.z., (1)Škodaspôsobenáneoprávnenýmodberomelektrinysavypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa
odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
(2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo kneoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu
do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)
(3) Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom
pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
(4) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov
5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania
neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa
nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
(5) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a)menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b)na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c)za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
(6) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b)nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.
(7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy
spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy
na základe povolenia na distribúciu elektriny, nie je ale oprávnený uzatvárať s odberateľom zmluvy o
dodávke elektriny, preto vo vzťahu k odberateľovi nevystupuje ako dodávateľ elektrickej energie. Tým je
daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore. Žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej
zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, čo nebolo sporné, čím je daná jeho pasívna vecná
legitimácia v spore.
15. Pri neoprávnenom odbere elektrickej energie je ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu povinný
uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Zodpovednosť za neoprávnený odber bez uzatvorenej zmluvy je
objektívnou zodpovednosťou. Žalobca skutočne vzniknutú škodu vyčíslil, tak ako je uvedené vo výpočte
vzniknutej škody, a to za obdobie od 23.04.2015 do 08.09.2016, počet dní 505, celkovo vo výške 190,70
eur, ktorý právny základ, ani výšku uplatnenej škody žalovaný nenamietal. Žalovaný porušil právnupovinnosť, keď protiprávne využíval distribučnú sústavu, bez uzavretej zmluvy, čím spôsobil straty v
distribučnej sústave, ktorú výšku škody žalovaný vyčíslil. Žalovaný neuhrádzal jednotlivé zložky ceny
za distribúciu, platby za ďalšie služby odvody podľa osobitných predpisov. Medzi vznikom škody a
porušením právnej povinnosti je aj príčinná súvislosť. Zaplatenie žalovanej sumy žalovaným v konaní
nebolo preukázané, žalovaný nárok nesporoval. Súd preto žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
zaviazal tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
16. Uvedená právna norma predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade
škody. Spôsob určenia výpočtu výšky škody bol upravený vykonávacím predpisom.
17. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania 5% ročne od 23.10.2016
do zaplatenia. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy písomne vo výzve z 21.09.2016
v lehote splatnosti do 22.10.2016, v ktorej žalovaný uvedenú sumu nezaplatil. Nasledujúcim dňom sa
žalovaný preto dostal s plnením dlhu do omeškania a je daná jeho povinnosť zaplatiť úrok z omeškania.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne
úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu 100%.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( §38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.