Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 21P/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204482
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318204482.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. L., A.. XX.X.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov: matky - P.. N. L., A.. X.X.XXXX, S. W. I. XXX/X, X., S. Č. W. Š. XXXX/XXX, X., v konaní
zastúpená: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom Stará Vajnorská
cesta 37, Bratislava, a otca - G. F., A.. XX.X.XXXX, W. E. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného

na maloleté dieťa, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.5.2018, domáhala zvýšenia výživného
na maloleté dieťa na sumu 500,- Eur mesačne spätne od 1.9.2017. Svoj návrh odôvodnila tým, že od
roku 2017 nastala zmena pomerov a náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. Maloletá

začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, tanečný a tenisový krúžok. S pribúdajúcim vekom
maloletejrastúajnákladynajejvýchovuavýživu.Odroku2010maloletásústavnepotrebujeortopedické
vložky a špeciálnu ortopedickú obuv indikovanú lekárom, čo je tiež finančne náročné. Z uvedeného
dôvodu má odôvodnenú aj potrebu plávania, čo sa tiež odráža na financiách.

2. V priebehu konania sa otec svojím návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 11.7.2018 domáhal

nariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdznížiljehovyživovaciupovinnosťnamaloletédieťazo
sumy 250,- Eur (220,- Eur plus 30,- Eur) na sumu 30,- Eur mesačne na čas do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

3. Otec maloletého dieťaťa svoj návrh odôvodnil najmä tým, že v čase poslednej úpravy výživného
dňa 29.3.2012 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 985,45 Eur. Pracoval ako

vodič kamiónu. Od tohto času sa zmenili pomery na jeho strane zásadným spôsobom. Zhoršil sa
jeho zdravotný stav a od marca 2017 doposiaľ je práceneschopný. Nemocenské dávky v súčasnosti
nepoberá, nakoľko mu zanikol nárok. Aktuálne nemá žiadny príjem bez vlastného pričinenia. Bol
operovaný na oko a nemohol viac vykonávať činnosť vodiča z povolania. Aktuálne poberá dávku v
nezamestnanosti vo výške cca 350,- Eur. Vyživovaciu povinnosť voči nemu si plní manželka a syn.
Príjem matky sa od roku 2012 zvýšil. Výživné, ktoré uhrádza matke je vzhľadom na jeho predchádzajúci

príjem nadštandardné. Dobrovoľne uhrádzal na výživu maloletej sumu 250,- Eur mesačne. Aktuálne je
jeho príjem minimálny, preto navrhuje znížiť výživné na sumu 30,- Eur mesačne. Ide o dočasné zníženie
výživného, kým sa mu zlepší zdravotný stav a nájde si zamestnanie adekvátne k jeho zhoršenému
zraku, kedy je na jedno oko prakticky slepý. Má záujem podieľať sa na výžive maloletej, ale nie na
hranici existenčných problémov. Už teraz mu s platením výživného pomáha syn a manželka. Aktuálne
jeho majetkové a zárobkové pomery neumožňujú vytváranie finančných rezerv vo forme sporenia pre

maloletú vo výške 30,- Eur. Mesačné náklady na domácnosť, v ktorej žije, presahujú jeho príjem a aj
príjem jeho manželky. Finančne im vypomáha syn. Nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, smanželkou vlastnia dom, pričom tento je založený v prospech banky na základe čerpania hypotekárneho
úveru. Aj v bankách žiada o dočasné zníženie úverových splátok. Dočasným znížením výživného
nebude ohrozená ani výchova a výživa maloletej. Naopak, zotrvanie pri uhrádzaní takto vysokého

výživného vrátane úspor pre maloletú je spôsobilé privodiť mu existenčné problémy ako i riziko trestného
stíhania, pokiaľ neuhradí plnú sumu 250,- Eur mesačne v spojení s prípadným exekučným konaním.
Už teraz má problémy s tým spojené, nakoľko čerpal úver na preklenutie finančných problémov v čase
jeho práceneschopnosti, avšak ani toto nepostačuje na riešenie jeho aktuálnej finančnej situácie. O svoj
príjemprišielbezvlastnéhopričinenia.Hneď,akosamuzlepšízdravotnýstav,bezodkladnesazamestná

a bude uhrádzať výživné v adekvátnej sume. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorým sa zabezpečuje
dočasná a provizórna úprava pomerov účastníkov konania.

4. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
návrhom matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ďalšími potvrdeniami ohľadom účastníkov
konania a tiež s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 17P/91/2011. Súd návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zaslal na vyjadrenie matke a kolíznemu opatrovníkovi. Do dnešného dňa však
súdu vyjadrenia doručené neboli. Súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy
upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P/91/2011-134 zo dňa 15.3.2012, právoplatným dňa
29.3.2012 a vykonateľným dňa 29.3.2012 v časti bežného výživného a 16.4.2012 v časti zročného
výživného. Týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa od 1.10.2011 zvýšila

vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 165,97 Eur na sumu 220,- Eur mesačne titulom
bežného výživného, ktorá suma je splatná k rukám matky maloletého dieťaťa a na tvorbu úspor vo výške
30,- Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2011, ktorá suma je splatná na osobitný účet dieťaťa v peňažnom
ústave. V súčasnosti na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa. Pojednávanie vo veci samej je nariadené na deň 5.9.2018.

5. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Trnave zo dňa 3.7.2018 vyplýva, že otcovi maloletej
vznikolod13.3.2018nároknadávkuvnezamestnanostinadobu6mesiacov.Od17.8.2018jeprihlásený
do poistenia ako zamestnanec F..

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa

§ 325 ods. 1 , inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa

§ 326 . O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanienároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na

splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania

rozhodnutia.

24. V danom prípade sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd znížil výživné
na maloleté dieťa.

25. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné

previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne

okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

26. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného

dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane
oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči

týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti

i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať

tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy,
ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola
naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P/91/2011-134 zo dňa 15.3.2012. V zmysle
tohto rozhodnutia je otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 220,- Eur
titulom bežného výživného a sumou 30,- Eur titulom tvorby úspor. V čase posledného rozhodovania
otec mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom, ktoré neboli schopné samé sa živiť,

nakoľko ešte študovali. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 985,45 Eur. V súčasnosti otec nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poberá dávku v nezamestnanosti v sume 350,- Eur. Podľa oznámenia
Sociálnej poisťovne je od 17.8.2018 prihlásený do poistenia ako zamestnanec. Maloleté dieťa malo v
čase posledného rozhodovania X H. Y. X P.. Od posledného rozhodovania je staršie o 6 rokov a takmer
5 mesiacov, navštevuje druhý stupeň základnej školy, takže jeho náklady nepochybne vzrástli.

28. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v
danomprípadeniejedôvodnénariaďovaťneodkladnéopatrenietak,akotovosvojomnávrhužiadaotec.
Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomeryúčastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia
ohrozený. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne

ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania však súd nemá preukázané, že by maloleté dieťa bolo v ohrození. Súd nezistil, že by v
danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci
nenariadil neodkladné opatrenie. Naopak, znížením výživného na otcom požadovanú sumu 30,- Eur bez
vykonania riadneho dokazovania by mohla byť výživa maloletého dieťaťa vážne ohrozená. Podľa § 78

ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu dohody alebo súdneho rozhodnutia o výživnom je teda
preukázaná zmena pomerov. Uvedenú zmenu pomerov je potrebné ustáliť a zistiť v konaní vo veci samej
po vykonaní riadneho dokazovania. Aj z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko uvedenú zmenu, ktorej sa otec domáha, možno zistiť len
zákonom predpísaným spôsobom v konaní vo veci samej.

29. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Ostrave v rozhodnutí sp. zn. 11Co/64/2010 publikovanom
pod č. 116 v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu České republiky č. 9/2011
(pri obdobnej procesnej úprave) predbežným opatrením nemožno účastníkovi uložiť, aby platil výživné
v nižšej čiastke, než ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Predbežné opatrenie je

inštitút slúžiaci k dočasnej úprave práva oprávneného, ktorého sa nemožno domôcť inými prostriedkami,
iba uložením povinnosti druhému účastníkovi, a teda je vylúčené, aby ním boli upravované faktické
pomery vzťahujúce sa k úprave práva účastníka, ktorý sa tejto ochrany domáha, a predbežne tak
zmenené právoplatné rozhodnutie súdu.

30. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v obdobnej veci č. k. 25CoP/40/2016-108 zo dňa
16.11.2016 ustanovenie § 366 CMP nadpísané ako Neodkladné opatrenie vo veciach výživného
výslovne určuje, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z
takto taxatívne vymedzeného jediného druhu neodkladného opatrenia vo veciach výživného možno a
contrario vyvodiť, že neodkladným opatrením nemôže súd meniť predtým súdom právoplatne určenú

výšku výživného, či už jeho znížením, alebo zvýšením.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

32. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného
dokazovania, za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava výšky
výživného na maloleté dieťa bude predmetom konania vo veci samej, kde je nariadený termín
pojednávania na deň 5.9.2018.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.