Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 8, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233199
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116233199.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: I. Ž., T.Á. B.

Y. X, XXX XX Ž., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 12, 010 01 Žilina, proti žalovaným v rade X/: I. C., T..XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXXX/XX, XXX
XX Ž., štátna občianka SR, v rade X/: U. C., T..XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny
občan SR, v rade X/: I. C., T..XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, v rade X/:
C. C., T..XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 7.576,25 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ až 4/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7.576,25 EUR

spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy4.268,58EURod27.08.2015dozaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.12.2016 domáhal od žalovaných v rade
1/ až 4/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 7.576,25 EUR s príslušenstvom a nahradili trovy
konania titulom uzavretej nájomnej zmluvy za užívanie 2 - izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa vo
vchode č. XX na V.. C. v bytovom dome č. súp. XXXX v Ž. na O.. Y., v súčasnosti už bez právneho

dôvodu, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2012 a nájomný vzťah
nebol žalovaným predĺžený a na základe Dohody o uznaní dlhu a splátkach č. G. zo dňa 26.06.2015.
Za užívanie predmetného bytu vznikol dlh na nájomnom a preddavkoch vo výške 7,576,25 EUR.
Žalovaná v rade 1/ svoj dlh voči žalobcovi uznala dňa 26.06.2015. V Dohode o uznaní dlhu a splátkach
č. S056/2015 zo dňa 26.06.2015 sa žalovaná v rade 1/ zaviazala zaplatiť žalobcovi dlh vo výške
5.474,47 EUR v splátkach od augusta 2015 vo výške 100,- EUR mesačne do 25. dňa v kalendárnom
mesiaci, spolu s riadnou mesačnou splátkou nájomného 199,27 EUR v stanovenom termíne, t.j. spolu

vo výške 299,27 EUR. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením už prvej splátky, dôsledkom
čoho sa stal okamžite, t.j. 26.08.2015 splatným celý dlh. Následne dňa 26.08.2015 zaplatila žalovaná
v rade 1/ žalobcovi sumu 200,- EUR a dňa 01.08.2016 sumu 500,- EUR. Žalovaní užívali predmetný
byt aj po 26.06.2015, k 30.11.2016 dlhovali žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia spolu sumu
7.576,25 EUR. Zároveň sa žalobca spolu so zaplatením dlhu 7.576,25 EUR domáhal zaplatenia úroku
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.268,58 EUR od 27.08.2015 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného
rozkazu č. k. 42C/4/2017-26 dňa 30.03.2017. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná
v rade 1/ odpor, v ktorom žiadala o poskytnutie splátkového kalendára. Predmetný platobný rozkazsa nepodarilo žalovaným v rade 2/ až 4/ doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č.k.
42C/4/2017-33 zo dňa 29.11.2017 v súlade s ust. § 266 ods. 3 CSP zrušil.

3. Žalovaní v rade 1/ až 4/ sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý im bol doručený s prílohami a
poučeniami do vlastných rúk dňa 08.01.2018, 10.01.2018 a 23.01.2018 (doručenky na č.l. 35 spisu), v
súdom stanovenej lehote písomne nevyjadrili.

4. Vo veci súd nariadil a dňa 08.06.2018 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného

v rade 3/ a 4/. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a jej skutkovom
odôvodnení. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ uznali svoj záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu
i výšky, poukázali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a žiadali o poskytnutie splátkového kalendára,
s ktorým právny zástupca žalobcu nesúhlasil.

5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,

pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

6. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaní v rade 1/ až 4/ ako nájomcovia uzavreli Nájomnú zmluvu dňa
18.04.2012,nazákladektorejimboldanýdoužívania2-izbovýbytvdomenaO..Y.G..Č..XXXX,vchod

č. XX, byt č. X na V.. C. za dohodnuté nájomné vrátane preddavkov na plnenia (služby poskytované s
užívaním bytu) vo výške 187,12 EUR mesačne. Dňa 26.06.2015 žalobca ako veriteľ a žalovaná v rade
1/ ako dlžník uzavreli Dohodu o uznaní dlhu a splátkach č. G., podľa ktorej žalovaná v rade 1/ uznala
svoj dlh vo výške 5.474,47 EUR (čl. I dohody) z dôvodu nezaplateného nájmu podľa nájomnej zmluvy a
súčasne sa zaviazala tento dlh zaplatiť v splátkach od augusta 2015 vo výške 100,- EUR mesačne do 25.

dňa v kalendárnom mesiaci, spolu s riadnou mesačnou splátkou nájomného 199,27 EUR v stanovenom
termíne, t.j. spolu vo výške 299,27 EUR (čl. II, bod 1 dohody).

7. Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

8. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo

preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

9. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok

z omeškania.

10. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

15. Uznaniedlhujeobčianskoprávnyinštitútapoužijesavtedy,aksazabezpečujezáväzok,ktorývznikol
z občianskoprávnych vzťahov. Uznanie dlhu je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Domnienka
existencie dlhu je vyvrátiteľná, tzn. dlžník, ktorý uznal svoj dlh, môže namietať, že dlh vôbec nevznikol
alebo že dlh v čase uznania dlhu už nebol platný. Z uvedeného vyplýva, že uznanie dlhu dlžníkom

uľahčuje procesnú situáciu veriteľa, nakoľko veriteľ už nemusí preukazovať existenciu dlhu, ale naopak
dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka. Tzn. ak by dlžník namietal existenciu dlhu, tak sám dlžník by
musel preukázať, že dlh nevznikol. Ak by dlžník túto skutočnosť nepreukázal, platí, že dlh existuje čo do
dôvodu a do výšky uvedenej v uznaní dlhu a dlžník je povinný tento dlh voči veriteľovi uhradiť.

16. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná v rade

1/ dňa 26.06.2015 uzavreli platnú Dohodu o uznaní dlhu a splátkach č. G., podľa ktorej žalovaná v rade
1/ uznala svoj dlh vo výške 5.474,47 EUR (čl. I dohody) titulom dlžného nájomného, ktoré mala platiť
podľa nájomnej zmluvy. V tejto dohode sa súčasne dohodli o splácaní tohto dlhu v splátkach (čl. II, bod 1
dohody), a to v od augusta 2015 vo výške 100,- EUR mesačne do 25. dňa v kalendárnom mesiaci, spolu
s riadnou mesačnou splátkou nájomného 199,27 EUR v stanovenom termíne, t.j. spolu vo výške 299,27

EUR. Žalovaná záväzok nesplnila, dostala do omeškania so zaplatením už prvej splátky, dôsledkom
čoho sa stal okamžite, t.j. 26.08.2015 splatným celý dlh. Následne dňa 26.08.2015 zaplatila žalovaná v
rade 1/ žalobcovi sumu 200,- EUR a dňa 01.08.2016 sumu 500,- EUR. Žalovaní užívali predmetný byt aj
po 26.06.2015, k 30.11.2016 dlhovali žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia spolu sumu 7.576,25
EUR. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ na pojednávaní dňa 08.06.2018 uznali svoj záväzok voči

žalobcovi čo do dôvodu i výšky. Súd mal tak za preukázané, že žalobný návrh je dôvodný, a preto mu
vyhovel v celom rozsahu.

17. Súd zároveň priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
4.268,58 EUR od 27.08.2015 do zaplatenia, nakoľko po uznaní dlhu sa žalovaní dostali do omeškania

s jeho vrátením. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, tak že v konaní v
celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/
až 4/ v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.