Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011500
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115011500.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného O. U., pre prečin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18.5.2017, č.k. 7T/106/2015, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 6.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. U. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.08.2015, číslo konania 1 Pv 304/15/2207-21 pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

v rozpore s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov si dňa 17.04.2015 asi
o 12.40 hod. v E. na ulici J. pred ubytovňou E. zakúpil od neustálenej osoby papierovú skladačku s

kryštalickým materiálom o hmotnosti 27 mg, obsahujúcim účinnú látku metamfetamín v množstve od 5
mg do 10 mg, čo predstavuje jednu jednorazovú dávku drogy s nižším obsahom účinnej látky a tento
zakúpený metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, následne prechovával za účelom neskoršej osobnej spotreby v
peňaženke, ktorú mal pri sebe, a to až do 13.35 hod. dňa 17.04.2015, kedy mu bola papierová skladačka

s metamfetamínom zaistená pri vykonávaní osobnej prehliadky v zmysle § 102 ods. 1 Trestného
poriadku,

pretože skutok, nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. Prokurátor v písomných

dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Súd sa nezaoberal
konkrétnym skutkom, ale iba poukázaním na súdnu prax a rôzne internetové zdroje. Ohľadne
objemového hmotnostného kritéria pri metamfetamíne však zákonodarca nestanovil žiadne kritériu,
teda od akého množstva možno považovať metamfetamín za jednorazovú dávku drogy. Preto nie je
možné vykladať jednorazovú dávku drogy len od množstva drogy. Obdobné možno konštatovať aj pokiaľ
ide o množstvo účinnej látky obsiahnutej v metamfetamíne - kvalitatívne kritérium. Preto je potrebné

pri posudzovaní jednorazovej dávky drogy potrebné zohľadniť tak hmotnosť drogy ako i množstvo
účinnej látky, nie však mechanicky vychádzať pri určovaní počtu obvykle jednorazových dávok výlučnea zásadne iba z týchto veličín, ale aj zo skutočnosti, či páchateľ predmetného prečinu je pravidelným
užívateľom drogy, z množstva, druhu a kvality drogy, spôsobu a doby nakladania s ňou. Rozhodnutie
súdu je nepreskúmateľné, z akého dôvodu nepovažoval uvedené množstvo za jednorazovú dávku

drogy. Hmotnosť bežne užívaných dávok drog sa pohybuje v desatinách gramu, pričom obžalovaný je
pravidelným užívateľom drogy s nadpriemernou závislosťou na drogách. Poukázal na to, že na určenie,
či je zaistená droga psychotropnou látkou, je potrebné splnenie troch podmienok- druh omamnej látky,
množstvo a kvalita omamnej látky. Zo znaleckého posudku KEÚ vyplýva, že predmetný metamfetamín
bol v množstve 27 mg, z čoho vyvodil, že s jedná o jednu obvykle jednorazovú dávku drogy. Jedna

dávka musí byť reprezentovaná aj určitým minimálnym množstvom tejto látky, ale aj ďalšími kritériami,
teda že či páchateľ je pravidelným užívateľom drogy, a potom množstvom, druhom, kvalitou drogy,
spôsobom a dobou nakladania s ňou. Aj keď zaistené množstvo bolo len 27 mg, jedná sa o mimoriadne
nebezpečnú drogu. Užíva sa na rôznych spoločenských podujatiach, kde užívateľ čerpá zo silných
stimulačných účinkov drogy, pričom obvyklá dávka býva v rozmedzí od 50 do 150 mg, pričom však
psychostimulačne účinné sú už oveľa menšie dávky, počínajúc od 2,5 mg perorálne. Z uvedeného

vyplýva,žezaistenémnožstvo27mgpredstavuje1obvyklejednorazovúdávkudrogy.Podľaznaleckého
posudku zaistený metamfetamín obsahuje od 5 mg do 10 mg účinnej látky, zaistená droga má tak taký
obsah psychoaktívnej látky, ktorý je schopný nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, tzv. kvalitatívny
rozmer. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátiť vec okresnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa s takýmto názorom nestotožnil. Rozsudok považuje za správny a zákonný. Výsledok
znaleckého skúmania nestanovil presne údaj o obsahu účinnej látky, bol určený v rámci rozpätia viac
ako 5 mg a menej ako 10 mg okresný súd, ide tak o závažný nedostatok vyplývajúci z toho, že nebola
vykonaná kompletná analýza zaistenej látky.
Odvolací súd rozhodoval o odvolaní prokurátora na verejnom zasadnutí, na ktorom rozhodoval v

neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol predvolaný k termínu verejného zasadnutia riadne a včas, pričom
žiadal o konanie v jeho neprítomnosti. Prokurátor navrhol, aby súd vyhovel jeho odvolaniu tak ako bolo
podané a písomne odôvodnené. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku

rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom.
Okresný súd uviedol, že znalecký posudok týkajúci sa množstva účinnej látky v zaistenom kryštalickom
materiáli a v ňom obsiahnuté konštatovanie, že ide o jednu jednorazovú dávku s nižším obsahom účinnej

látky, vykazuje také nedostatky, ktoré s ohľadom na jednotlivé príslušné ustanovenia Trestného zákona
nemôžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za skutok, ktorý mu je kladený za vinu.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že kryštalický materiál bol pri znaleckom skúmaním spotrebovaný, by ani
nebolo možné už tieto nedostatky akýmkoľvek spôsobom odstrániť.

U obžalovaného bola síce zaistená kryštalická látka o hmotnosti 27 mg obsahujúcu psychotropnú látku
metamfetamín, avšak výsledkom znaleckého skúmania nebol presne stanovený údaj o obsahu účinnej
látky v zaistenom kryštalickom materiáli. Tento bol určený v rámci rozpätia viac ako 5 mg a menej ako
10 mg. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti z hľadiska posúdenia, či v konkrétnom prípade ide
minimálne o jednu obvykle jednorazovú dávku drogy (tak, ako to vyžaduje Trestný zákon, čo možno

vyvodiť z dikcie § 135 odsek 1 Trestného zákona), sa nemožno uspokojiť s presne nezisteným a len
v rámci akéhosi rozpätia určeným obsahom účinnej látky. Ak teda nebol zistený presný obsah účinnej
látky, nebol dostatočne zistený základný znak objektívnej stránky stíhaného prečinu, ktorú predpokladá
§ 171 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 130 odsek 5 a §135 odsek 1 Trestného zákona.

Vychádzajúc z dvoch určujúcich kritérií (kritérium kvantity - množstva zaistenej látky a kritérium kvality
- obsah účinnej látky) významných pre záver, či v konkrétnom prípade ide o návykovú látku v zmysle
ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona a v množstve predpokladanom v § 135 odsek 1 Trestného
zákona pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu - prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek

1 Trestného zákona, má okresný súd za to, že ako kvantitatívna stránka ( t.j. množstvo zaistenej látky)
tak i kvalitatívna stránka, t. j. konkrétny obsah účinnej látky tak, ako bol ustálený v rámci znaleckého
skúmania, nesvedčí pre záver, že v danom prípade ide o jednu obvykle jednorazovú dávku drogy.

Okresný súd tak v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku

jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Odvolací súd sa s takýmto záverom, ku ktorému dospel okresný súd, stotožňuje a v podrobnostiach na
odôvodnenie okresného súdu v tomto smere sčasti poukazuje.
Trestnoprávnu zodpovednosť zakladá také množstvo drogy, ktoré po jeho užití vzhľadom na obsah

účinnej látky je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti alebo sociálne správanie.
Odvolací súd podotýka, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu podporeným úvahami ohľadom
vyhodnotenia zaisteného množstva drogy. Možno súhlasiť s právnym názorom Krajského súdu v
Bratislave, ktorý s poukazom na definíciu pojmu obvykle jednorazová dávka ako minimálnej priemernej

celkovej hmotnosti jednej dávky, ktorá sa spravidla konzumuje pri jednom použití teda vyjadruje
konzumný priemer, a s poukazom na zistené údaje zaznamenané Národným monitorovacím centrom
pre drogy dospel k záveru o tom, že takouto je pri metamfetamíne z hľadiska celkovej hmotnosti dávka
na úrovni 100 mg. Treba však poukázať zároveň aj na to, že okresný súd v súlade s uvedeným
právnym názorom správne uvádza, že ide o kombináciu dvoch kritérií, a to okrem kritéria hmotnostného

aj kritérium množstva účinnej látky v zaistenej droge. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa možno
stotožniť so záverom o nutnosti stanovenia určitej konkrétnej hmotnosti danej drogy, ktorú je možné
považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy za účelom možnosti stanovenia hmotnostnej hranice
od ktorej by sa mohol následne odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy.Nemožno sa ale stotožniť s tým, že v prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy (psychotropnej
látky metamfetamín) nedosiahne hmotnosť minimálne 100 mg nepôjde o trestnoprávnu problematiku,

nakoľko takéto nižšie množstvo drogy nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka predmetnej
psychotropnej látky a to ani vtedy nie, ak by obsah účinnej látky bol vyšší ako 10 mg (uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4To/44/2016).

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Tdo/53/2016 konštatoval, že prechovávanie drogy v

množstve menšom než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvykle jednorazovej dávke na použitie,
nemôže byť automaticky beztrestným, pokiaľ je táto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v
množstve, ktoré po jeho užití vzhľadom na obsah účinnej látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku
človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. Argumentácia
okresného súdu vychádza z mylného predpokladu, že trestným v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona
<.).

Možno tak v súlade s okresným súdom urobiť záver, že v danom prípade u obžalovaného O. U. nebolo
splnené kritérium množstva účinnej látky v zaistenej droge. Ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu,
teda množstvo účinnej látky, nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde
teda už o návykovú látku.

K námietke prokurátora, že metamfetamín sa užíva na rôznych spoločenských podujatiach, kde užívateľ
čerpá zo silných stimulačných účinkov drogy, pričom obvyklá dávka býva v rozmedzí od 50 do 150
mg, pričom však psychostimulačne účinné sú už oveľa menšie dávky, počínajúc od 2,5 mg perorálne
a teda že zaistené množstvo 27 mg potom predstavuje 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, odvolacísúd uvádza, že pokiaľ ide o množstvo účinnej látky, ktoré musí byť prítomné v zaistenej látke, aby
bolo schopné obvykle ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta, súdy vychádzajú z doterajšej praxe
kriminalistického a expertízneho ústavu, že zaistené množstvo drogy musí obsahovať účinnú látku v

množstve minimálne 10 mg.

O to rozporuplnejšie pôsobí znalecký posudok vypracovaný za účelom stanovenia množstva účinnej
látky v zaistenom kryštalickom materiáli a v ňom obsiahnuté konštatovanie, že ide o jednu jednorazovú
dávku s nižším obsahom účinnej látky, čo bráni prijatiu jednoznačného záveru o tom, že drogy nájdené

u obžalovaného predstavujú jednu obvykle jednorazovú dávky drogy, resp. že ide o drogu, návykovú
látku, teda o jej množstvo schopné ovplyvniť psychiku človeka.

Výsledkom znaleckého skúmania nebol presne stanovený údaj o obsahu účinnej látky v zaistenom
kryštalickom materiáli, ale tento bol určený v rámci rozpätia viac ako 5mg a menej ako 10mg. Ide
o závažný nedostatok vyplývajúci zo skutočnosti, že v rámci znaleckého skúmania nebola vykonaná

kompletná analýza materiálu predloženého na skúmanie. Súd sa nemôže uspokojiť s presne nezisteným
ale len v rámci akéhosi rozpätia určeným obsahom účinnej látky. Ak teda nebol zistený presný obsah
účinnej látky, nebol dostatočne zistený základný znak objektívnej stránky žalovaného prečinu, ktorú
predpokladá § 171 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 130 odsek 5 a § 135 odsek 1 Trestného
zákona. Tak ako už bolo konštatované, znalecký posudok protirečivý a nejasný, pretože na jednej

strane sa v ňom uvádza ,, ... minimálne požadované množstvo účinnej látky v miligramoch (mg) , ktoré
zodpovedá jednej (10 mg) , dvom (20 mg) alebo trom (30 mg) obvykle jednorazovým dávkam drogy, na
strane druhej považuje za jednu dávku drogy s nižším obsahom účinnej látky aj množstvo menšie ako 10
mg (v tomto prípade množstvo v rozpätí viac ako 5mg a menej ako 10mg). Ak sa konkrétna dávka drogy
javí neobvyklou, či už z hľadiska minimálneho alebo maximálneho množstva, práve vtedy je potrebné

tútopodrobiťbližšiemuskúmaniuaniesaspoľahnúťnaodhad.Tentoúdajmusíbytzákonnýmspôsobom
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistený. Vo všeobecnosti nie je možné akceptovať postup,
ktorý pri analýze menšieho množstva zaisteného materiálu (od 15mg do 200 mg) zvolil Kriminalistický a
expertízny ústav PZ SR a to z dôvodu, že sa fakticky uplatňuje rozdielny postup pri vykonávaní expertíz
(uvedené menšie množstva a množstvá nad hranicou 200mg) , čo je z vo vzťahu k obvineným, u ktorých

je spomínané menšie množstve zaistené, diskriminujúce a dostávajú sa do nevýhodného postavenia,
oprotiobvineným,uktorýchjevykonanáúplnáanalýzazameranánazisteniepresnéhomnožstvaúčinnej
látky. Takisto je na mieste uviesť, že práve pri hraničných množstvách je zvlášť dôležité vykonanie
kvantitatívnej analýzy (ustálenie presného množstva účinnej látky), aby bola daná istota, že konanie
páchateľa vykazuje vôbec znaky trestného činu.

Z týchto dôvodov možno súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú dané pochybnosti o tom, či obsah
účinnej látky v zaistenom kryštalickom materiáli bol vôbec spôsobilý ovplyvniť stav ľudskej psychiky.
S poukazom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že znalecké skúmanie zaistenej kryštalickej
látky vo vzťahu k zisteniu množstva, resp. obsahu účinnej látky metamfetamínu bolo vykonané

nedostatočne, neposkytujúce súdu relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov, čo v konečnom
dôsledku nevyhnutne muselo viesť k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je
trestným činom.
Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že nebolo zákonným spôsobom
dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je trestným činom a boli tak splnené podmienky

pre postup podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je plne v súlade
so zásadou prezumpcie neviny upravenou v § 2 ods. 4 Trestného poriadku a táto zásada vychádza z čl.
50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá
povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.