Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212812
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115212812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: U. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., ul. N. č. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou,
advokátkou, so sídlom U., ul. C. č. XX, proti žalovaným: 1/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul.
S. č. XXXX/XX, 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. S. č. XXXX/XX, 3/ D. N., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom trvale U., ul. S. č. XXXX/XX, prechodne bytom D., R. námestie č. XX, všetci
zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou, so sídlom J. R. K., ul. Q.
č. XXX, o zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č. k. 40C/218/2015-128 zo dňa 20. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 10.03.2015 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ zamieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalované 2/ a 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 40C/218/2015-128 zo dňa 20.11.2017 rozhodol tak, že žalovaným
v rade 1/ - 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 10.03.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti súdom žalovaným 1/

- 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu vo výške 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 10.03.2015 až do zaplatenia. Pri rozhodnutí vychádzal
z ust. § 451 ods. 1, 2, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v rozhodnom čase. Z doložených listinných dôkazov
vyplynulo,žežalobkyňasiuplatňujevočižalovanýmnárokyvzniknutéztitulubezdôvodnéhoobohatenia,
odvodzujúceho od ústne uzavretej dohody, na základe ktorej žalovaného 1/ požiadala o dočasnú správu
jej finančných prostriedkov vo výške 65.000 eur, ktoré jej mali byť vrátené na požiadanie za účelom

kúpy a rekonštrukcie bytu. Z predmetných listinných dôkazov, a to najmä z predloženého výpisu z účtu
žalovanej 3/ č. 4010980362/7500 vedeného v ČSOB, a. s. Bratislava vyplýva, že na predmetný účet
bolo dňa 22.07.2011 žalovanou 3/ vložených 70.000 eur, pričom žalovaní 1/ - 3/ žiadnym spôsobom
nepreukázali, že by vložená suma nepatrila žalobkyni, resp. že patrila niektorému zo žalovaných,alebo že predmetné finančné prostriedky boli získané iným spôsobom. Žalovaní žiadnymi dôkaznými
prostriedkami nepreukázali, z akého dôvodu bol na účet žalovanej 3/ vykonaný vklad vo výške 70.000
eur, ani odkiaľ predmetné finančné prostriedky pochádzajú. Naopak žalobkyňa výpisom zo svojho účtu

preukázala, že vyššie uvedenými finančnými prostriedkami disponovala a tieto aj vo výške 70.000 eur
žalovaným odovzdala za účelom kúpy bytu a osobného motorového vozidla v jej prospech. Z vyššie
uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania
mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený

čas plnenia, je treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný
vydať bezdôvodného obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie (pokus o zmier voči
žalovanej 3/ bol vrátený žalobkyni ako neprevzatý dňa 23.02.2015 a lehota splatnosti bola určená 14 dní
odo dňa doručenia), t. j. od 10.03.2015, odkedy sú žalovaní v omeškaní so zaplatením. Žalobkyni tak
vznikolnároknazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy3.000eurod10.03.2015
do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 zák. č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p.
tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , nakoľko táto bola v konaní
plne úspešná.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom splnomocneného

zástupcu, ktorí navrhli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Mali za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Žalovaní 1/, 2/ a 3/ poukázali na skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré sú zmätočné a zavádzajúce.
Žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu, že 22.07.2011 bol vykonaný vklad za jej prítomnosti vo výške

70.000 eur a následne tvrdí, že nemohla vedieť, že bola vložená celá suma v takejto výške. Sú to
protichodné tvrdenia žalobkyne. Predmetná čiastka 70.000 eur, ktorá bola vložená dňa 22.07.2011 na
účet žalovanej 3/ pozostávala zo sumy 62.000 eur žalobkyne a zvyšných 8.000 eur bolo z vlastných
úspor žalovaných 1/ a 2/, a to z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ nedisponujú vlastným osobným účtom, a
preto usporené finančné prostriedky vždy vkladajú na účet svojej dcéry - žalovanej 3/. Ďalej žalovaní 1/,

2/ a 3/ poukázali na protichodné tvrdenia žalovanej (správne žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu),
a to v tom, že najskôr uviedla, že zvyšných 5.000 eur bolo žalovanému 1/ odovzdané na iný účet a
neskôr tvrdila, že zvyšok peňazí si ponechala u seba v hotovosti, pretože si chcela kúpiť ojazdené auto
a iné potrebné veci, keďže sa rozvádzala. Žalobkyňa tvrdila, že sumu 5.000 eur ponechala žalovanému
1/, svojmu bratovi, za tým účelom, aby jej on zabezpečil zakúpenie osobného motorového vozidla.

Žalobkyňa predložila súdu doklad o zakúpení osobného motorového vozidla zn. Hyundai Gatz 1,4 i, kde
toto auto najskôr bolo zakúpené na firmu žalovaného 1/ na spoločnosť B.A.M.M. s. r. o., Jaseňová 18,
Žilina. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ dali do pozornosti, že žalovaný 1/ nemá nič spoločné s touto firmou, nie je
ani spoločníkom ani konateľom. Na základe uvedeného poukázali na sporné a protichodné skutkové
tvrdenia žalobkyne, ktoré boli opakovane v priebehu vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie.

3. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že
s odvolaním žalovaných 1/ - 3/, resp. s dôvodmi, ktoré uvádzajú v odvolaní, ktorým napádajú rozsudok
okresného súdu, nesúhlasí. Domnieva sa, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval tak vecne ako
aj právne správne a stotožnila sa s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu. Zotrvala na všetkých svojich

doterajších vyjadreniach a tvrdeniach tak ako ich uviedla v priebehu konania.
Žalobkyňa mala za to, že v konaní preukázala svoj nárok tým, že predložila výpis z účtu žalovanej 3/ č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F. O. D. z ktorého vyplýva, že na predmetný účet bolo dňa 22.07.2011
žalovanou 3/ vložených 70.000 eur, pričom žalovaní 1/ - 3/ žiadnym spôsobom nepreukázali, že by
vložená suma jej nepatrila, resp. že patrila niektorému zo žalovaných, alebo že predmetné finančné

prostriedky boli získané iným spôsobom. Žalovaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázali, z
akého dôvodu bol na účet žalovanej 3/ vykonaný vklad vo výške 70.000 eur, ani odkiaľ predmetné
finančné prostriedky pochádzajú. Práve naopak, ona výpisom zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedeného v A. I. O. preukázala, že vyššie uvedenými finančnými prostriedkami disponovala a tieto aj
vo výške 70.00 eur žalovaným odovzdala za účelom kúpy bytu a osobného motorového vozidla v jej

prospech. Len tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní, že nedisponujú vlastným osobným účtom, a preto
usporené finančné prostriedky vždy vkladajú na účet svojej dcéry žalovanej 3/ neobstojí, pretože to
nijakými dôkaznými prostriedkami nepreukázali. Toto je čisto iba účelové tvrdenie, ničím nepreukázané,
ktoré však nemožno v danej veci brať do úvahy, navyše v súčasnej dobe, keď je bežná vec, že sa väčšinaplatieb za rôzne služby realizuje elektronicky, aby manželia (žalovaní 1/ a 2/) nemali aspoň jeden svoj
účet v banke. Účelovosť tohto tvrdenia je aj v tom, že žalovaní 1/ - 3/ toto od začiatku súdneho konania
netvrdili a neuvádzali, ale naopak tvrdili, že žalovaná dala ako svojmu bratovi (žalovanému 1/) v mesiaci

august 2011 sumu vo výške 62.000 eur a aby časť hotovosti zarábala tak na pokyn žalobkyne vložil na
účet žalovanej 3/ dňa 17.10.2011 sumu 30.000 eur (F. pobočka U.). Práve tieto tvrdenia žalovaných sú
rozporuplné, rozchádzajú sa a navyše ani výpis z účtu žalovanej 3/ č. 4010980362/7500 vedeného v F.,
a.s., D. nepotvrdil, že to bolo v auguste 2011 tak ako tvrdili, ale potvrdilo sa jej tvrdenie, ktorá presne
uviedla deň 22.07.2011 ako deň vkladu finančných prostriedkov (ale aj výberu z účtu).

Čo sa týka tvrdení žalovaných v odvolaní, ohľadom protichodných tvrdení žalovanej (nemala vedomosť,
prečo v odvolaní žalovaných sa odvolávajú na svoje protichodné tvrdenia), a to v tom, že najskôr
uviedla, že zvyšných 5.000 bolo žalovanej 1/ odovzdané na iný účet a neskôr tvrdila, že zvyšok
peňazí si ponechala u seba v hotovosti, pretože si chce kúpiť ojazdené auto a iné potrebné veci,
keďže sa rozvádzala, tu žalobkyňa poukázala na to, že na pojednávaní konanom dňa 20.11.2017
uviedla, že „Zvyšných 5.000 eur s predmetom konania nesúvisel, preto od začiatku žalobkyňa uvádza

čiastku o zaplatení 65.000 eur. 5.000 eur bolo daných žalovanému 1/ na iný účel (nie účet ako sa
uvádza v odvolaní), netýka sa predmetu konania. Tieto finančné prostriedky boli medzi nimi vzájomne
vysporiadané, nakoľko ich mu dala na kúpu osobného automobilu, pretože po opustení spoločnej
domácnosti s bývalým manželom toto auto nemala a nutne ho potrebovala. Žalovaný 1/ jej aj osobné
motorové vozidlo zabezpečil a finančné prostriedky naň si vzájomne vyúčtovali, a teda to nebol žiadny

problém, preto to ani nesúviselo s predmetom sporu.“ Z uvedeného vyplýva, že ona (aj napriek tomu,
že v odvolaní tvrdia, že žalovaná) žiadne protichodné tvrdenia neuvádzala.
K tvrdeniu, že osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Gatu 1,4 I, kde toto bolo najskôr zakúpené na
firmu žalovaného 1/ na spoločnosť B.A.M.M. s. r. o., Jaseňová 18, Žilina, s ktorou žalovaný 1/ nemá nič
spoločné, pretože nie je ani spoločníkom a konateľom, žalobkyňa uviedla, že táto spoločnosť jednak

mala sídlo na adrese trvalého pobytu všetkých troch žalovaných, žalované 2/ a 3/ boli jej spoločníčkami
a konateľkami, o celý chod tejto spoločnosti sa staral žalovaný 1/, pričom žalobkyňa na pojednávaní dňa
20.11.2017 uviedla, že konateľ spoločnosť K. K. - žalovaná 2/ ju splnomocnila k používaniu motorového
vozidla. Navyše z priložených výpisov z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť B.A.M.M. s. r. o.
bola zrušená bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou GRAVE s. r. o., so sídlom Jaseňová 18, Žilina,

ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný 1/. Aj z tohto dôvodu bola medzi spoločnosťami
súvislosť.
Ďalej žalobkyňa opätovne zdôraznila a podporne poukázala na listinu zo dňa 14.01.2013 na čiastku
9.000 eur, kde je ako dlžník uvedený žalovaný 1/. Na základe tejto listiny žalovaní 1/ a 2/ dňa 14.01.2013
vrátili 3.000 eur, čo potvrdila svojim podpisom žalovaná 2/ ako manželka žalovaného 1/, následne na

ústne urgencie žalobkyne žalovaný 1/ dňa 28.01.2013 zo svojho účtu vrátil na účet žalobkyne čiastku
vo výške 2.000 eur, a dňa 19.02.2013 z účtu žalovanej 3/ vrátili 1.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaní fakticky svoj dlh z listiny zo dňa 14.01.2013 splnili tak, ako to ona uvádzala v priebehu konania.
V zmysle vykonaného dokazovania, doložených listinných dôkazov a vyššie uvedených skutočností
žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom vyhodnotil danú situáciu,

dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam. Rozsudok považovala za vecne a právne správny
a navrhla ho v plnom rozsahu potvrdiť.

4. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnej reakcii na
vyjadrenie žalobkyne (replike) zotrvávali na svojich tvrdeniach, ktoré uviedli v písomnej podobe

odvolania.

5. Žalobkyňa na repliku žalovaných 1/, 2/ a 3/ písomne nereagovala.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil.

7. V preskúmavanej veci sa podanou žalobou žalobkyňa na žalovaných 1/, 2/, 3/ domáhala zaplatenia
sumy 3.000 eur s príslušenstvom tvrdiac, že dňa 22.07.2011 na základe ústnej dohody medzi ňou a
žalovaným 1/ previedla so súhlasom žalovanej 3/ a žalovaného 1/ na označený účet žalovanej 3/ sumu
65.000 eur pretože sa v tom čase rozvádzala a na svojom účte nechcela mať takúto sumu peňazí. Zcelkovej sumy jej bola postupne vrátená suma 62.000 eur. Zvyšnú sumu 3.000 eur jej napriek písomným
upomienkam žalovaní neuhradili. Na pojednávaní dňa 15.07.2016 žalobkyňa uviedla, že dňa 22.07.2011
dala žalovanému 1/ za prítomnosti žalovaných 2/ a 3/ sumu 65.000 eur a tieto boli následne vložené na

účet žalovanej 3/. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2016 uviedli, že „navrhovateľka
mi dala ako svojmu bratovi (žalovanému 1/ - poznámka odvolacieho súdu) v mesiaci august 2011
sumu vo výške 62.000 eur s tým odôvodnením, že ma prosila, aby som ich uschoval, nakoľko sa ide
rozvádzať, aby táto hotovosť - hnuteľný majetok bola predmetom vyporiadania masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov“. Na pojednávaní dňa 24.05.2016 prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu svoje tvrdenie zopakovali. Okresný súd rozsudkom v prvom poradí č. k. 40C/218/2015-75
zo dňa 23.09.2016 žalobu zamietol pre nepreukázanie tvrdenia o odovzdaní peňazí v sume 65.000
eur žalovaným, nakoľko títo popierali tvrdenie žalobkyne tým, že im bola odovzdaná suma 62.00 eur
čím bol ich záväzok splnený v celom rozsahu. V dôsledku podaného odvolania žalobkyňou Krajský
sud v Žiline uznesením č. k. 8Co/93/2017.94 zo dňa 31.05.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil a ďalšie konanie. Dôvodom bolo, že okresný súd bol povinný vykonať žalobkyňou navrhnutý

dôkaz - výpis z účtu žalovanej 3/ pretože táto (žalobkyňa) preukázala nemožnosť ňou predložiť dôkaz
pre neposkytnutie informácií pre jej osobu zo strany peňažného ústavu. Uložil preto okresnému súdu
vykonať navrhnutý dôkaz, z jeho obsahu zistiť a vyvodiť záver a následne spolu s ďalšími predloženými
dôkazmi vec opätovne vyhodnotiť a rozhodnúť. Z obsahu okresného súdu vyplýva, že následne doplnil
dokazovanie vyžiadaním správy od príslušného peňažného ústavu. Z výpisu z účtu bolo zistené, že na

účet žalovanej 3/ bol ňou dňa 22.07.2011 vykonaný vklad vo výške 70.000 eur. Napadnutým rozsudkom
okresný súd žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaným 1/, 2/ 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur
od10.03.2015dozaplatenia,atovšetkovlehotetrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Malzato,že
žalobkyňa výpisom z účtu preukázala, že vyššie uvedenými finančnými prostriedkami disponovala a tieto

aj odovzdala žalovaným za účelom kúpy bytu a osobného motorového vozidla v jej prospech. Žalovaní
žiadnymidôkaznýmiprostriedkaminepreukázalizakéhodôvodubolnaúčetžalovanej3/vykonanývklad
vo výške 70.000 eur, ani odkiaľ predmetné finančné prostriedky pochádzajú.

8. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej stane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinností, o ktorú v konaní ide.

9. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním žalovaných 1/,
2/,3/avyjadrenímžalobkynedospelkzáveru,žeokresnýsúdsprávnezistilskutkovýstavpokiaľuzavrel,

že žalobkyňa preukázala, že na účet žalovanej 3/ bola dňa 22.07.2011 vložená suma 70.000 eur a teda
aj ňou požadovaná suma 65.000 eur a dopĺňa i preukázanie, že rovnakého dňa žalobkyňa vybrala z účtu
č. XXXXXXXXXX sumu 70.200 eur (č.l. 110 spisu). Za tohto stavu sa dôkazné bremeno presunulo na
žalovaných ohľadom ich tvrdenia, že nimi bola prevzatá suma 62.000 eur, ktorá bola žalobkyni vrátená.
Uvedené z ich strany nebolo ničím preukázané. Okresný súd však nesprávne právne posúdil zistenie,

že žalobkyňa na základe ústnej dohody odovzdala peniaze len svojmu bratovi - žalovanému 1/, ktorý
ich odovzdal dcére - žalovanej 3/, s tým, aby ich uložila na svoj účet. Uvedené vyplýva zo žaloby i
výpovede žalobkyne a potvrdzuje aj vyjadrenie písomné i ústne na pojednávaní žalovanými. Taktiež z
potvrdenia o vrátení sumy 3.000 eur dňa 14.01.2013 zo strany žalovaných kde je ako dlžník uvedený len
žalovaný 1/ (č.l. 6 spisu). Vzhľadom na uvedené bolo možné považovať za nesporné, že ústna dohoda

o uschovaní peňazí bola uzavretá len medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ ako súrodencami, ktorému boli
aj peniaze odovzdané. Z toho dôvodu mal byť správne zaviazaný k uloženiu uplatňovanej povinnosti
len žalovaný 1/. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť
žalobkyni sumu 3.000 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od10.03.2015dozaplateniaatodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Nakoľkožalovaný1/bolsplnením
peňažného dlhu v omeškaní (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bol povinný uhradiť okrem istiny
aj úrok z omeškania. Podľa preukázanej predžalobnej upomienke - posledný pokus o zmier zo dňa

25.11.2014 adresovanej žalovanému 1/ a 2/ a vrátenej ako neprevzatej dňa 22.12.2014 bola žalobkyňou
uložená povinnosť na vrátenie sumy 3.000 eur do 14 dní odo dňa jej doručenia a teda od 09.01.2015
(koniec lehoty 07.01.0215 pripadol na sobou). Nakoľko bol odvolací súd viazaný žalobným návrhom
žalobkyne a teda ho nemohol prekročiť (§ 216 ods. 1 C. s. p.), mohol jej priznať úroky z omeškania
len odo dňa ich uplatnenia t.j. 10.03.2015. V zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 3) predstavuje výška úrokov z omeškania
ku dňu 10.03.2015 - 8,05 % ročne.
Vovzťahukžalovaným2/a3/odvolacísúdžalobužalobkynezamietollebotietolentým,žeboliprítomné
pri uzavieraní dohody a odovzdávaní peňazí neboli v právnom vzťahu so žalobkyňou. Tiež aj preto, že
bolo preukázaným, že žalobkyňou odovzdané peniaze žalovanému 1/ tento dal žalovanej 3/, ktorá ich
osobne uložila na svoj účet, čo však nezakladalo jej povinnosť vrátiť peňažné prostriedky žalobkyni.

10. Odvolanie žalovaných odvolací súd nepovažoval za dôvodné. V prvom rade uvádzali nové tvrdenia
o tom, že predmetná čiastka 70.000 eur, ktorá bola vložená dňa 22.07.2011 na účet žalovanej 3/
pozostávala zo sumy 62.000 eur žalobkyne a zvyšných 8.000 eur bolo z vlastných úspor žalovaných
1/ a 2/ nakoľko títo nedisponujú vlastným osobným účtom, a preto usporené finančné prostriedky

vždy vkladajú na účet svojej dcéry - žalovanej 3/. Odvolací súd na tvrdenia žalovaných ako novoty v
odvolacom konaní nemohol prihliadať lebo sa netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu a iných vád ani preukázania toho, že nemohli byť v doterajšom priebehu
konania použité bez ich viny (§ 366 C. s. p.). Skutkové tvrdenia žalobkyne odvolací súd nepovažoval za
zmätočné a zavádzajúce. Ostatné dôvody neboli irelevantné.

11. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s.
p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobkyňa preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ bola
žalobkyňa neúspešná, preto naopak ako úspešným im prislúchajú trovy konania. O výške náhrady trov
konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).