Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/528/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204846
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414204846.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne:
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Pavel Novák,
usadený euroadvokát, Bratislava, Mostová č. 2, proti žalovanému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O.
č. XXX, o zaplatenie 6.724,46 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad

Hronom č. k. 10C/153/2014-129 zo dňa 24.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti rozhodnutia a to výroku o splácaní priznanej sumy
v mesačných splátkach vo výške 50 € ako i nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu
6.358,20 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.808,98 € od 04.04.2014 do
zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej splácať svoj záväzok v 50 € mesačných splátkach, splatných
vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom v prípade
omeškania s čo i len jednou splátkou sa stane zročný celý dlh žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie vo

zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 5.000 eur, s dojednanou úrokovou sadzbou
16,60 % ročne s tým, že ten sa zaviazal takýto úver splácať mesačnou splátkou vo výške 87,94 eur a
to 120 splátkami. Súd prvej inštancie preskúmal takúto zmluvu o úvere a zistil, že tá obsahuje zákonné

náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a teda takýto úver nie je
bezúročný a bez poplatkov v dôsledku čoho má žalobkyňa nárok na dojednané úroky nakoľko výška
úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá je primeraná výške, druhu úveru ako aj ostatným podmienkam
úveru. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalovaný sa do omeškania s jednotlivými
splátkami úveru v dôsledku čoho využil žalobca svoje právo a zosplatnil úver a to ku dňu 13.1.2014
a preto sa stal splatný celý úver. Okresný súd preto čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne pokiaľ sa

domáhal zaplatenia sumy vo výške 6.358,20 eur nakoľko tá preukázala dôvodnosť takéhoto nároku
listinnými dôkazmi a to s prihliadnutím na jednotlivé úhrady žalovaného. Súd prvej inštancie zamietol
nárokžalobkynevozvyšnejčastiatopokiaľideopoplatkyzaupomienkyvovýške366,20eur.Žalobkyňa
si uplatňovala 5x poplatok za upomienku vo výške 23,24 eur a 10x si uplatňovala poplatok za upomienku
vo výške 25 eur, pretože takéto poplatky majú charakter neprijateľnej podmienky nakoľko zakladajú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa s tým, že výška ako

aj podmienky uplatnenia takýchto poplatkov neboli individuálne dojednané priamo v zmluve a žalovaný
nemohol ovplyvniť ani ich výšku ako aj podmienky ich uplatnenia. Súd prvej inštancie zamietol návrh včasti v ktorej si žalobkyňa uplatňovala dohodnutý úrok vo výške 16,60 % ročne z nezaplatenej istiny vo
výške 4.808,98 eur od 04.04.2014 do zaplatenia nakoľko dohodnuté úroky sú splatné spolu s istinou a
patria veriteľovi len do splatnosti jeho dlhu nakoľko dohodnuté úroky sú splatné spolu s istinou a patria

veriteľovi len do splatnosti jeho dlhu nakoľko po vyhlásení splatnosti úveru nie je možné ďalej úročiť
istinu dohodnutým úrokom ale len úrokom z omeškania z dôvodu, že dlžník je v omeškaní. Po tom,
ako došlo k predčasnej splatnosti úveru má žalobkyňa nárok len na vrátenie poskytnutých finančných
prostriedkov nie však na dohodnuté úroky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998). Keďže žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku tak súd priznal žalobkyni ak úroky z

omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka s tým, že výška úrokov z omeškania bola určená v
zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to od 04.04.2014 do zaplatenia z dlžnej sumy. Okresný
súd povolil žalovanému splácať jeho záväzok mesačnou splátkou vo výške 50 eur mesačne nakoľko
ten vzhľadom na svoje sociálne a majetkové pomery nie je schopný ho uhradiť jednorázovo s tým, že
povolenie takýchto splátok nebude žalobkyni na ujmu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nakoľko ani jeden z nich nebol úspešný v celom

rozsahu a preto okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku v časti výroku o splácaní priznanej sumy v mesačných splátkach vo výške 50 € ako
i nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi odvolanie podala žalobkyňa a to z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 356 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 160 č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte len ,,CSP“) a to z nasledovných dôvodov:

4. Žalobkyňa sa domnieva, že okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému posúdeniu veci, kedy
nevzal do úvahy najmä ďalšie úročenie pohľadávky, ku ktorému dôjde pri splácaní, keď vzhľadom na
výšku priznanej sumy a príslušenstva, mesačná splátka v zmysle napadnutého rozhodnutia, nepokryje

ani výšku priznaných úrokov, o ktoré sa pohľadávka žalobkyne navýši každý mesiac. V prípade, že by
nedochádzalo k navyšovaniu dlhu žalovaného, splácanie splátkami, tak ako to umožnil Okresný súd
Žiar nad Hronom, by trvalo viac ako 10 rokov. Pri zohľadnení plynúcich úrokov, ku konečnému splateniu
dlhu zo strany žalovaného teda prakticky nemôže dôjsť nakoľko výška mesačnej splátky nepokryje ani
mesačný úrok. Odvolateľ má za to, že takto uložená povinnosť je značne v neprospech samotného

žalovaného. So žalovaným bolo na základe zmluvy o úvere dohodnuté poskytnutie sumy vo výške
5.000,00 EUR, ktoré sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 87,94 EUR. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie o splátkach, preto podľa žalobkyne značne zasahuje do práv žalobcu, ktorému sa tak
nedostane plnenia zo strany žalovaného ani vo výške splátok pôvodne dohodnutých v zmluve o úvere.
K veci si odvolateľ dovolil uviesť aj to, že v praxi rozhodovania súdov sa ustálilo, pokiaľ súd aj umožnil

žalovaným splácanie v splátkach, určil výšku týchto splátok tak, aby istina pohľadávky bola splatená
najviac v období 1-2 rokov.

5. V prípade nepriznania trov konania má žalobkyňa za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia. V danom prípade mala žalobkyňa čiastočný úspech oproti žalovanému. Podľa žalobkyne

úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci. Vo všeobecnosti
platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. Júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Len v prípade, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti

priznať (§ 257 CSP). Odvolateľ má za to, že v danom prípade nepriznania náhrady trov konania, z
odôvodnenia Rozsudku nevyplýva dôvod hodný osobitného zreteľa. Ďalej by chcel odvolateľ dodať,
že nie je spravodlivé od veriteľa požadovať aby s úhradou svojho záväzku čakal viac ako tri roky, a
to s ohľadom na premlčanie, ktoré by v tomto konkrétno prípade hrozilo. S ohľadom na rozhodnutie
Okresného súdu Žiar nad Hronom mal žalobca značný úspech v spore, nakoľko okresný súd nepriznal

len nárok na riadny úrok a poplatky vo výške 366,20 EUR. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, keď pri určovaní povinnosti na náhradu trov konania nepriznal žalobcovi náhradu
trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a zo zaplateného súdneho poplatku. Vo svojom
odvolaní ďalej odvolateľ poukázal na ust. § 257 ods. 1 CSP, ktoré z hľadiska náhrady trov konania
predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie

a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v
konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Žalobkyňa ďalej uvádza, že stotožnenie sa s
odôvodnením,nazákladektoréhosúdnáhradunákladovprávnehozastúpenianepriznalprezentovaným
prvoinštančným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku by podľa odvolateľa oslabovalo ústavnéprávo občanov priznaní im článkom 47, ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ,,Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdni, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok

ustanovenýchzákonom.“Azároveňbybolovrozporesust.§89CSPvzmyslektoréhosamôžeúčastník
dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil výrok rozsudku okresného súdu v časti povolených splátok ako i

nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.358,20
EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.808,98 EUR od 04.04.2014 do zaplatenia, v lehote
do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 403,- EUR, a trov právneho
zastúpenia vo výške 884,01 EUR, to do pätnástich dní od doručenia tohto platobného rozkazu.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyni nevyjadril.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti

podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

9. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v

odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba
dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi
súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej

možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo
závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany sporu); porušením
uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu

(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho
dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt
takejto vady zakladá sám osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) v spojení s ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, ale tiež nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným druhým z

takýchto ustanovení.

10. Podľa ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že práve citované ustanovenie vychádza zo zásady,
že lehotu na peňažné plnenie súd určí do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ak súd dospeje k záveru,

že je dôvodné v prejednávanej veci určiť lehotu na plnenie dlhšiu alebo určiť, že sa plnenie má vykonať
v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je vzhľadom k povahe prejednávanej
veci, priznanému nároku a osobným a majetkovým pomerom strán sporu vhodné určiť na splnenielehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach. Pritom je potrebné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a
majetkových pomerov strán sporu, ale je potrebné posúdiť aj to, či určenie zaplatenia dlžnej čiastky v

mesačných splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlhu a dĺžku omeškania dlžníka
s jeho splácaním neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pričom pri takejto úvahe nie je možné
vždy nadradiť osobné a majetkové pomery dlžníka.

12. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd

prvej inštancie pochybil, keď do odôvodnenia svojho rozsudku podrobne neuviedol akými úvahami sa
riadil pri určení výšky splátok ako aj trov konania, vzhľadom na priznaný nárok žalobkyne, ako vyhodnotil
osobné a majetkové pomery žalovaného, jeho náklady nevyhnutné na uspokojovanie jeho základných
osobných potrieb (pričom podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúcou bola len konštatácia, že súd
prvej inštancie povolil žalovanému splácať jeho záväzok mesačnou splátkou vo výške 50 eur mesačne
nakoľko ten vzhľadom na svoje sociálne a majetkové pomery nie je schopný ho uhradiť jednorázovo

s tým, že povolenie takýchto splátok nebude žalobkyni na ujmu), ale ani úmernosť jeho zvýhodnenia
(ako aj jeho opodstatnenosť) na úkor žalobkyne, keď ako to správne namietala aj žalobkyňa splácanie
priznaného plnenia splátkami po 50 eur mesačne by vzhľadom na výšku priznaného plnenia trvalo viac
ako 10 rokov.

13. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva strán sporu na riadny
dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na
rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tejto inštancii
a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim
úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 CSP viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej
aktivite strán sporu doplniť dokazovanie, podľa § 191 ods. 1 CSP náležite zhodnotiť výsledky celého

konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci v časti, v ktorej táto ostala predmetom konania
a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), to samozrejme i s vypravením nového
rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky.

15. V ostatných častiach, ktoré odvolaním neboli napadnuté ostáva rozsudok súdu prvej inštancie

nedotknutý, nakoľko odvolací súd ho nemohol preskúmať.

16. Vzhľadom k uvedenému rozhodol krajský súd tak ako znie enunciát tohto uznesenia.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).