Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607203759
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2607203759.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov
senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľky: W. Y. (predtým
X.), nar. XX.X.XXXX, bydlisko Y. X. M. XX, F., právne zastúpená: Doc. JUDr. Vlasta Kovalačíková,
advokátka so sídlom Mierové námestie 3, Senec, proti odporcovi: F. X., nar. XX.X.XXXX, bydlisko F.
XXXX/X, F., právne zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát so sídlom Námestie slobody 2, Skalica,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Senica, č. k. 12C/66/2007-501 zo dňa 12. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd určil napadnutým rozsudkom, že do BSM účastníkov patrí:

1. Obývacia stena v hodnote 462,46 €,
2. Kuch. stôl + 4 stoličky v hodnote 332,65 €,
3. Prútené kreslo v hodnote 8,22 €,
4. Skrinka - kúpeľňa v hodnote 106,29 €,
5. Obraz v hodnote 22,60 €,
6. Galaskrine v hodnote 557,39 €,

7. Stropné svietidlo v hodnote 4,10 €,
8. Motorové vozidlo Škoda Fábia Combi 6Y ŠPZ: SI - 400 - AI v hodnote 3.764,19 €,
9. Hodnota členského podielu v OSBD / hodnota bytu nachádzajúci
sa na P. ulici č. X v F. v hodnote 54.770 €.

Vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal veci pod bodom 1.,

2. a 9. a do výlučného vlastníctva odporcu veci pod bodom 3., 4., 5., 6. 7. 8. Odporcovi uložil povinnosť
naúplnévyporiadanieBSMzaplatiťnavrhovateľkesumu2.663,67€do3dníodprávoplatnostirozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Určil
povinnosť účastníkom zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania spoločne a nerozdielne v sume
1.800,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Senica.

2. Súd doplnil výpovede svedkov B. Z., matka navrhovateľky, I. Z., otec navrhovateľky, svedkyne U.
X., sestry odporcu, svedka U. E., svedkyne Ing. M. Z., svedka L. Z. a zistil skutkový stav. Účastníci
mohli do BSM nadobúdať majetok v čase od jeho vzniku, t. j. od 30.5.1998 do zániku BSM, teda do
2.7.2005.DoBSMúčastníkovpatrilihnuteľnévecicelkomvhodnote1.493,71€,pričomsedaciasúprava,
dvojposteľ, koberec a bicykel znalcovi nepredložili, s tým, že tieto veci boli zničené opotrebovaním po
zániku BSM (sedacia súprava nanovo potiahnutá). Horský bicykel, ktorý mal odporca nadobudnúť v

roku 2003 by aj tak nemohol patriť do masy BSM, keďže podľa navrhovateľky mal byť nadobudnutý
trestnou činnosť, a teda vlastníctvo k nemu by účastníci nenadobudli, keďže toto je možné nadobudnúťlen kúpou, darovaním, dedením, reštitúciou alebo výhrou zákonom uznaných výherných hrách. Ostatné
nepredložené veci pre ich nepatrnú zostatkovú hodnotu vo vzťahu k hodnote celej masy BSM a z dôvodu
hospodárnosti konania, aj keď v čase zániku BSM existovali, súd nedal znalcovi hypoteticky oceňovať.

Do BSM účastníkov nesporne patrí i automobil v hodnote 3.764,19 €, ktorý účastníci nenamietali.
Rozpornou otázkou medzi účastníkmi bola hodnota členského podielu v OBSB k bytu na P. ulici v
F.. Znalec z odboru stavebníctva jeho hodnotu v čase zániku BSM stanovil na sumu 34.282,19 € a
hodnotu v súčasnosti ku dňu 25.4.2012 v sume 40.973,06 €. Nesporným faktom bola i skutočnosť, že
navrhovateľka tento byt dňa 17.8.2009 odpredala za sumu 54.770 €. Spornou otázkou medzi účastníkmi

bolo právne posúdenie času, v ktorom sa má oceniť hodnota členského podielu ako i to, či všeobecná
hodnota členského podielu je súčasne i trhovou hodnotou bytu, keďže po zániku BSM byt nadobudla
do vlastníctva a až potom tento odpredala tretej osobe. Znalec Ing. Patinka na túto otázku odpovedal
na pojednávaní kladne, teda, že všeobecná hodnota členského podielu sa rovná trhovej cene bytu.
Členský podiel v stavebnom bytovom družstve predstavuje majetkovú hodnotu ktorá patrí do BSM, za
predpokladu, že tvorila spoločné majetkové právo manželov. Rozhodnutím súdu o zrušení spoločného

nájmu manželov zaniká spoločné členstvo rozvedených manželov a výlučným nájomcom a súčasne
členom družstva sa stáva iba jeden z bývalých manželov. Ten z manželov, ktorý sa nestal členom
družstva má právo na primeranú náhradu vo výške zodpovedajúcej polovici členského podielu a to
bez ohľadu na to, či druhý z manželov vykonal alebo nevykonal prevod členských práv a povinností
na iného, potom ako sa členský podiel stal výlučne jeho majetkovým právom. Podstatná však je

skutočnosť, že členský podiel v družstve, ako pôvodne spoločné právo manželov sa stáva majetkovým
právo len jedného z nich vo vzťahu k družstvu. Tak, že členský podiel zostáva ku dňu zániku BSM
spoločným majetkovým právom manželov, keďže rozhodnutím o zrušení práva spoločného nájmu a o
zániku spoločného členstva v družstve, žiadnym spôsobom nedochádza k jeho vyporiadaniu. V tomto
rozhodnutí súdu sa totiž to neurčuje hodnota členského podielu a ani akú sumu má ten z manželov,

ktorý sa stal výlučným členom družstva druhému manželovi uhradiť. Medzi hodnoty, ktoré treba v
rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, patrí aj zostatková hodnota členského
podielu v bytovom družstve, ale len za predpokladu, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
nedošlo k platnému prevodu práv a povinností spojených s členstvom v družstve. Ak došlo k ich
prevodu do vyporiadania, treba zahrnúť hodnotu prevodom zaň získanú, vyjadrenú spravidla peňažným

ekvivalentom. (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdd/9/97) Ak prevedie ten z manželov, ktorý sa stal po rozvode
manželstva výlučným členom družstva, počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov svoj členský podiel odplatne na inú osobu za vyššiu sumu, než bola odhadnutá ako obvyklá
cena, je namieste vychádzať z tejto reálnej ceny a dať jej prednosť pred hypotetickou cenou určenou
znaleckým posudkom, keďže aj táto „reálna“ cena je cenou obvyklou, lebo za ňu sa prevod uskutočnil.

Napokon je aj spravodlivé, aby sa na výťažku z predaja skôr spoločnej veci (ktorá po rozvode nebola
zhodnotená) podieľal predchádzajúci spoluvlastník, ktorý dosiaľ nedostal z tohto titulu vyporiadanie,
a to vo výške zodpovedajúcej podielom účastníkov. (uznesenie NS ČR z 31.1.2007, sp. zn. 22Cdo
1350/2005). Prvoinštančný súd do vyporiadania BSM zahrnul sumu 54.770 € za ktorú navrhovateľka byt
predala. Takto potom hodnota masy BSM účastníkov predstavuje sumu 60.027,90 € (automobil 3.764,19

€, hnuteľné veci 1.493,71 €, hodnota členských práv a povinností/byt 54.770 €). Podiel pripadajúci
na jedného z účastníkov je potom 30.013,95 € (60.027,90 €/2). Pri hore uvedenom vyporiadaní do
výlučného vlastníctva navrhovateľky boli prikázané veci v hodnote 55.565,11 € (54.770, € + 795,11
€), do výlučného vlastníctva odporcu veci v hodnote 4.462,79 € (3.764,19 € + 698,60 €). Takto pri
zachovaní zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ by navrhovateľka na úplné vyporiadanie BSM

mala odporcovi vyplatiť sumu 25.551,16 € (55.565,11 € - 30.013,95 €; 30.013,95 € - 4.462,79 €). V
rámci širšieho vyporiadania BSM súd po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu
jednoznačne uzavrel, že navrhovateľka preukázala svoj prínos do BSM vo výške 850 000 Sk (28.214,83
€) a to predložením darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2004, výpisom z vkladnej knižky na meno I. Z. a
zhodnými výpoveďami navrhovateľky a svedkov: otca a matky navrhovateľky I. Z. a W. Z., Ing. M. Z..

Navrhovateľka a svedkovia zhodne tvrdili, že suma 850 000 Sk za prevod členského podielu dotknutého
bytu na P. ulici bola odovzdaná v banke Z. V., a.s. osobne do rúk Ing. Z. otcom navrhovateľky I. Z. za
prítomnosti navrhovateľky. Svedkyňa Ing. Z. zároveň vysvetlila dôvod rozdielností jej výpovedí a síce, že
po pojednávaní si sadla doma s manželom a pri rozhovore s ním si spomenula, že peniaze jej odovzdal
otec navrhovateľky v banke Z. V. a.s. a šlo o sumu 850 000 Sk. V tejto časti dokazovania sa stal odporca

nedôveryhodný, keď tvrdil, že tieto fin. prostriedky odovzdávali spoločne účastníci prevodcom buď v byte
alebo dome prevodcov. V prospech skutočnosti, že dotknutý byt bol kúpený za finančné prostriedkov
z daru od rodičov navrhovateľky, svedči aj to, že odporca nepreukázal súdu, že v manželstve našetrili
sumu 850 000 Sk, keď tento dňa 11.10.2011 uviedol, že za 5 - 6 rokov práce a brigád v E. mohol zarobiť700000až900000Sk,čoprisume900000Skza6rokovpredstavujemesačnevpriemeresumu12500
Sk, pričom podľa tvrdenia odporcu, rodina mala výdavky 7000 Sk a navrhovateľka bola počas trvania
manželstva viac materskej ako v práci. Skutočnosť, že tento príjem uvádzaný odporcom je súčtom jeho

príjmu z práce a brigád za 5 - 6 rokov dokazuje aj doplnenie jeho výpovede jeho právnym zástupcom na
pojednávaní konanom dňa 19.8.2014, kde tento uviedol, že nikto nikdy netvrdil, že odporca zarobil sumu
700 000 - 800 000 Sk na brigádach. V ostatných prínosoch v sume 15.999 €, ktoré žiadala navrhovateľka
započítať vo svoj prospech ako investície do dotknutého bytu na P., ktoré peniaze táto mala nadobudnúť
darom od svojich rodičov, súd dospel k záveru, že navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla. Pokiaľ

ide o prínos odporcu v sume 285 000 Sk, ktorú sumu mal tento nadobudnúť darom od svojho otca
začiatkom roka 2003, odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Svedkyňa U. X., ktorá je
sestrouodporcu,tvrdila,ževroku2003siichzavolalichotecapovedalim,žeonadostanebytabrat,čiže
odporca sumu 300 000 Sk, odovzdanie peňazí však nevidela. Tvrdila len, že jej to povedala matka, ktorej
to povedal otec. Svedkyňa B. X., matka odporcu, na rozdiel od svojej dcéry U. X. zasa tvrdila, že bola
prítomná pri tom, ako jej manžel a otec odporcu v čase, keď bol ťažko chorý, daroval u nich v domácnosti

v obálke peniaze odporcovi, sumu peňazí sa v nej nachádzajúcich však ani jeden neprepočítal. Z
uvedeného súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť skutočnosti, že deklarovaná suma 285 000
Sk bola odporcovi jeho otcom odovzdaná, keďže nielenže neexistuje žiadny písomný záznam o tomto
odovzdaní, ale odovzdanie nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami svedkýň U. X. a B. X., kým
svedkyňa U. X. povedala, že o odovzdaní jej povedala matka, ktorej to povedal otec a zasa svedkyňa

B. X. povedala, že bola prítomná pri odovzdaní peňazí. V neprospech odporcu tiež svedči fakt, že tento
prínoszačalsitentouplatňovaťažpopiatichrokochtrvaniasporu.NaviacsvedkyňaB.X.stalasapresúd
nedôveryhodnou, keď rovnako ako jej syn tvrdila, že v dotknutom byte oslavovali odporcove a vnukove
meniny dňa 26.8.2004, pričom z obsahu rozvodového spisu 5C/51/2005 vyplýva, že do dotknutého bytu
nasťahovala sa v septembri 2004 len navrhovateľka s maloletými deťmi, keďže odporca sa aj napriek

jej naliehaniu do bytu nasťahovať odmietol. Uvedené preukazuje výpoveď odporcu na pojednávaní
konanom dňa 27.4.2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/51/2005 „Do väčšieho bytu v septembri 2004
som sa nechcel s navrhovateľkou a deťmi presťahovať, lebo sme si nerozumeli a stále sme sa hádali
a rozhodol som sa, že keď budeme každý sám, bude to lepšie.“. Čo sa týka investícii účastníkov do
bytu na F. ulici je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase ich vykonávania (rok 2002) ani jeden z

účastníkov nebol vlastníkom tohto bytu. Je len zhoda okolností, že odporca sa stal jeho vlastníkom, ale
až po zániku BSM. V prípade, že by tento byt nadobudla tretia osoba, účastníci by na žalobu o náhradu
škody prípadne bezdôvodné obohatenie nenašli oporu v zákone, keďže jeho pôvodným vlastníkom
bola právnická osoba, ktorá tento byt prenajímala. Preto tieto investície neboli do vyporiadania BSM
zahrnuté. Tak isto prínos navrhovateľky v sume 210 000 Sk, ktorý mala získať odpredajom chaty súd

do vyporiadania BSM nepojal a to z toho dôvodu, že zo zmluvy o predaji tejto nehnuteľnosti vyplýva,
že bola odpredaná za sumu 49 660 Sk dňa 7.6.2000, pričom peniaze boli vyplatené pred podpisom
zmluvy, pričom automobil, ktorý mal byť z časti za túto sumu kúpený, bol do prevádzky prvýkrát uvedený
11.7.2001, takže z tejto časovej disproporcie vyplýva pochybnosť o navrhovateľkou tvrdenom použití
týchto peňažných prostriedkov. Naviac navrhovateľka žiadnym spôsobom nerozporovala skutočnosť, že

časť kúpnej ceny mala byť uhradená u odpredaja pôvodného automobilu účastníkov značky Favorit v
sume 70 000 Sk.

3. Čo sa týka pasíva, a to záväzku účastníkov na vrátenie pôžičky v sume 30 000 Sk rodičom
navrhovateľky, samotná matka navrhovateľky uviedla, že tieto fin. prostriedky dala dcére, mala ich v

hotovosti v domácnosti, a navrhovateľka mala zaplatiť časť poistnej sumy na životnej poistke odporcu.
Odporca tieto skutočnosti poprel. Súd má za to, že ani v tejto časti navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno. Takto potom v rámci širšieho vyporiadania BSM po zahrnutí prínosu navrhovateľky v sume 850
000 Sk (28.214,83 €) súd zaviazal odporcu na úplné vyrovnanie podielov uhradiť navrhovateľke sumu
2.663,67 € (28.214,83 € - 25.551,16 €). O náhrade trov súd rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 OSP

s určením, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože každý z účastníkov
mal v konaní úspech len čiastočný, a v pomere ich vzájomným návrhom ako žiadali BSM vyporiadať
rovnomerný. Súdny poplatok z predmetu konania v sume 1.800 € sú povinní zaplatiť účastníci spoločne
a nerozdielne s tým, že súdny poplatok predstavuje 3 % z hodnoty vyporiadaného BSM (položka č. 6
písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov).

4. Odvolanie proti celej výrokovej časti napadnutého rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Odporca odvolanie odôvodňuje tým, že a) súd I. inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; b) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci; c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd I. inštancie rozhodol vo veci potom, čo odvolací

súd zrušil predchádzajúci rozsudok č. k. 12C/66/2007-313 zo dňa 12.12.2012. Súd následne doplnil
dokazovanie o výsluchy svedkov a vo veci následne rozhodol rozsudkom dňa 12.2.2015. Súd I. inštancie
vo vyššie uvedenej právnej veci správne určil rozsah majetku, ktorý patril do BSM účastníkov. Súd
I. inštancie v podstate správne určil aj hodnotu vyporiadavaného majetku. Súd I. inštancie správne
rozhodol aj o tom, ktoré položky hnuteľného majetku pripadnú tomu ktorému účastníkovi. Súd I. inštancie

sa však dopustil závažného pochybenia pri rozhodovaní o spôsobe finančného vyporiadania účastníkov
a to tým, že a) súd opäť zohľadnil pri vyporiadaní BSM nepreukázaný prínos navrhovateľky v sume
850 000,- Sk; b) súd opäť nezohľadnil pri vyporiadaní BSM preukázané prínosy odporcu; c) súd sa
opäť evidentne dopustil elementárnej výpočtovej chyby, keď použil zjavne chybný výpočtový vzorec pre
vyrovnanie podielov účastníkov, čím poškodil odporcu. Odporca preto na odôvodnenie tohto odvolania
v plnom rozsahu odkazuje na dôvody, ktoré odporca uviedol už vo svojom predchádzajúcom odvolaní

proti predchádzajúcemu rozsudku č. k. 12C/66/2007-313 zo dňa 12.12.2012. Odporca týmto podaním
žiada, aby odvolací súd v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súdu I. inštancie pripustil možnosť
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dôvodnosť tejto požiadavky je daná aj tým, že súd
I. inštancie opakovane aplikoval spôsob výpočtu, ktorý je v rozpore s akoukoľvek logikou, a ktorý
nie je súladný s ustálenou judikatúrou (viď rozhodnutie NS SSR z 26.12.1977 sp. zn. 1Cz/105/1976

publikované napr. na str. 195 v Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov, W. B.,
IURA EDITION 2008). Odporca žiada, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a aby napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil späť súdu I. inštancie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyporiada bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (BSM) účastníkov tak, ako to odporca navrhoval a odôvodnil vo svojom
podaní zo dňa 17.9.2010 (ako aj vo svojom podaní z 31.12.2012), teda aby odvolací súd rozhodol o

vyporiadaní BSM takto: „Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
účastníkov sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľky: a) hnuteľné veci - obývacia stena
v hodnote 462,46 eur, kuchynský stôl a 4 stoličky v hodnote 332,65 eur; b) peniaze - 4. peňažná
hotovosť v sume 29.218,84 eur. Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(BSM) účastníkov sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporcu: a) hnuteľné veci - osobný automobil

ŠKODA Fabia, Combi, r. v. 2001, EČV: SI-400AI v hodnote 3.764,19 eur, prútené kreslo v hodnote 8,22
eur, skrinka kúpeľňová v hodnote 106,29 eur, obraz v hodnote 22,60 eur, galaskrine v hodnote 557,39
eur, stropné svietidlo v hodnote 4,10 eur; b) peniaze - 10. peňažná hotovosť v sume 25.551,16 eur.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 25.551,16 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

5. Vyjadrenie proti odvolaniu odporcu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľka.
Okresný súd v Senici v zmysle pokynov obsiahnutých v uznesení Krajského súdu v Trnave
23Co/143/2013-346 zo dňa 26.2.2014 podrobne doplnil dokazovanie a jeho závery obsiahnuté v
rozsudku č. k. 12C/66/2007-501 zo dňa 12.2.2015 sú správne. Súd I. inštancie vyhodnotil dôkazy v
zmysle ust. § 132 OSP, na základe čoho dospel k skutkovým a právnym záverom obsiahnutým v

rozsudku č. k. 12C/66/2007-501 zo dňa 12.2.2015, pričom ich podrobne a vecne odôvodnil. S poukazom
na vyššie uvedené, navrhovateľka konštatuje, že súd I. inštancie na základe doplneného dokazovania
úplnezistilskutkovýstavadospelksprávnymskutkovýmzisteniam,nazákladečohovecsprávneprávne
posúdil. Navrhovateľka preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Senica 12C/66/2007-501 zo dňa 12.2.2015 ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu I. inštancie
zrušiť a vec vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Rozsudkom OS Senica sp. zn. 5C/51/2005 súd zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa
30.5.1998 bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 27.4.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.7.2005.
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že účastníci od septembra 2004 nežili v spoločnej domácnosti a intímne
spolužitie ukončili v decembri 2003. Odporca vo výpovedi dňa 27.4.2005 uvádzal, že do väčšieho bytu vseptembri 2004 sa nechcel s navrhovateľkou a deťmi presťahovať, lebo si nerozumeli a stále sa hádali
a rozhodol sa, že keď bude každý sám, bude to lepšie.

8. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctvaačoexistovalovčasejehozániku,t.j.spravidlavdeňprávoplatnostirozsudkuorozvode
(teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto
doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).

Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie
spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z
jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak tomu, kto určitú vec od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez
ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým

na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť
obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené
s vecou. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým
veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi
dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého m Z ustanovenia § 150 pre vykonanie

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady: a) Základnou zásadou je, že
podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré
umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia
o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba
hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať
reštriktívne.
b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného

majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilonajehooddelený(samostatný)majetok.Tovšakneznamená,žeprivyporiadavanídochádzak
vyúčtovaniuvšetkýchpríjmovavýdavkovmanželovpocelýčastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva.
Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne
dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa

malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri
určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na
zníženú(redukovanú)hodnotuveci(napr.vdôsledkujejspoločnéhoužívania)prizánikubezpodielového
spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok

investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných
prostriedkov. c) Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na
rozdiel od vecí, ktoré slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje, že predmety,
ktoré slúžia osobným potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti
alebo niektoré z nich nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na

potreby maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé
veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo
neboli zverené do ďalšej výchovy. d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod. Vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to

znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva
účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie
aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto
zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov.Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere
zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom
prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia,

než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému
manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, že spoločná vec sa prikáže do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom.
Hľadiská uvedené v ustanovení § 150 neplatia pre vyporiadanie uplynutím doby uvedenej v § 149 ods. 4.

10. Prvoinštančný súd v rámci širšieho vyporiadania BSM tak uzavrel, že navrhovateľka preukázala svoj
prínos do BSM vo výške 850 000 Sk (28.214,83 €), a to predložením darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2004,
výpisom z vkladnej knižky na meno I. Z. a zhodnými výpoveďami navrhovateľky a svedkov: otca a matky
navrhovateľky I. Z. a W. Z., Ing. M. Z.. Vyhodnotenie zhodných tvrdení svedkov, že suma 850 000 Sk
za prevod členského podielu dotknutého bytu na P. ulici bola odovzdaná v banke Z. V. a.s. osobne do
rúk Ing. Z. otcom navrhovateľky I. Z. za prítomnosti navrhovateľky, tým, že svedkyňa Ing. Z. vysvetlila

dôvod rozdielností jej výpovedí, že po pojednávaní si sadla doma s manželom a pri rozhovore s ním si
spomenula, že peniaze jej odovzdal otec navrhovateľky v banke Z. V. a.s. a šlo o sumu 850 000 Sk sa
vyhodnotilo, že byt bol kúpený za finančné prostriedkov z daru od rodičov navrhovateľky, svedči aj to, že
odporca nepreukázal súdu, že v manželstve našetrili sumu 850 000 Sk. V ostatných prínosoch v sume
15.999 €, ktoré žiadala navrhovateľka započítať vo svoj prospech ako investície do dotknutého bytu na

P., ktoré peniaze táto mala nadobudnúť darom od svojich rodičov, súd dospel k záveru, že navrhovateľka
dôkazné bremeno neuniesla a žiadnym spôsobom nekonkretizovala a nepreukazovala skutočný spôsob
použitia týchto fin. prostriedkov.
Naopak tvrdený prínos odporcu v sume 285 000 Sk, ako mal tento nadobudnúť darom od svojho otca
začiatkom roka 2003, odporca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. Svedkyňa U. X., sestra

odporcu tvrdila, že v roku 2003 si ich zavolal otec a povedal im, že ona dostane byt a brat - odporca
sumu 300 000 Sk, odovzdanie peňazí však nevidela. Tvrdila len, že jej to povedala matka. Svedkyňa
B. X., matka odporcu, na rozdiel od svojej dcéry U. X. tvrdila, že bola prítomná pri tom, ako jej manžel
a otec odporcu v čase, keď bol ťažko chorý, daroval u nich v domácnosti v obálke peniaze odporcovi,
sumu peňazí sa v nej nachádzajúcich však ani jeden neprepočítal. Neexistuje žiadny písomný záznam

o tomto odovzdaní, odovzdanie nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami svedkýň U. X. a B.
X., kým svedkyňa U. X. povedala, že o odovzdaní jej povedala matka, ktorej to povedal otec a zasa
svedkyňa B. X. povedala, že bola prítomná pri odovzdaní peňazí. V neprospech odporcu je fakt, že
tento prínos začal si tento uplatňovať až po piatich rokoch trvania sporu. Svedkyňa B. X. rovnako
ako aj jej syn - odporca tvrdila, že v dotknutom byte oslavovali odporcove a vnukove meniny dňa

26.8.2004, pričom z obsahu rozvodového spisu 5C/51/2005 vyplýva, že do dotknutého bytu nasťahovala
sa v septembri 2004 len navrhovateľka s maloletými deťmi, keďže odporca sa aj napriek jej naliehaniu
do bytu nasťahovať odmietol. Nakoniec aj sám potvrdil, že to bolo iba následne pri návšteve detí.
Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto na toto odvolanie odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1
OSP potvrdil a poukázal, že súd vyrátal hodnotu masy BSM účastníkov správne sumou 60.027,90 €

(automobil 3.764,19 €, hnuteľné veci 1.493,71 €, hodnota členských práv a povinností/byt 54.770,- €).
Podiel pripadajúci na jedného z účastníkov by mal byť potom 30.013,95 € (60.027,90 €/2) pri zachovaní
základnej zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Tak ako vyporiadal súd do
výlučného vlastníctva navrhovateľky boli prikázané veci v hodnote 55.565,11 € (54.770, € + 795,11 €),
do výlučného vlastníctva odporcu veci v hodnote 4.462,79 € (3.764,19 € + 698,60 €). Takto pri zachovaní

zásad uvedených v ustanovení § 150 O. z. by navrhovateľka na úplné vyporiadanie BSM mala odporcovi
vyplatiť sumu 25.551,16 € (55.565,11 € - 30.013,95 €; 30.013,95 € - 4.462,79 €). Takto potom v rámci
širšieho vyporiadania BSM po zahrnutí prínosu navrhovateľky v sume 850 000,- Sk ( 28.214,83 €) súd
zaviazal odporcu na úplné vyrovnanie podielov uhradiť navrhovateľke sumu 2.663,67 € (28.214,83 € -
25.551,16 €).

11. Na dovolanie navrhovateľky rozhodoval NS SR. Uznesením Najvyššieho súdu SR, č. k. 6 Cdo
56/2017- 570 zo dňa 25.4.2018 sa zrušil rozsudok KS v Trnave, sp. zn. 23 Co/286/2015 zo dňa 13. 6.
2016 s odôvodnením, že :
„V danom prípade odvolací súd nepostupoval pri vyčíslení sumy určenej na vyrovnanie podielov v

súlade so závermi uvedenými v tomto rozhodnutí. Odvolací súd totiž hodnotu majetku tvoriaceho masu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov neznížil o sumu, ktorú žalobkyňa zo svojho vynaložila na
spoločný majetok a teda podiel, ktorý mal pripadnúť z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
každému z manželov vypočítal z tejto hodnoty (správne určil na základe princípu parity, že podiel každejstrany sporu je 30.013,95 eura a že žalobkyňa by mala na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému
sumu 25.551,16 eur). Za tejto situácie správne mal žalobkyni na jej podiel započítať to, čo by sa jej
malo nahradiť, iba v rozsahu podielu, aký jej pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva, t. j.

v rozsahu jednej polovice prínosu a nie v celom rozsahu ako to nesprávne urobil odvolací súd (od
sumy 25.551,16 bolo treba odpočítať sumu 14.107,415).Správnemal odvolací súd pri výpočte použiť
vzorec (60.027,90 : 2) - 4.462,79) - (28.214,83 : 2) = 11.443,745, a teda zaviazať žalobkyňu zaplatiť
žalovanému na vyrovnanie podielov uvedenú sumu. V danom prípade sa vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov mal totiž dosiahnuť stav, že žalobkyňa mala dostať po zohľadnení finančného

vyrovnania v porovnaní so žalovaným, viac o sumu jej prínosu, t. j. o sumu 28.214,83 eura. Podľa
rozhodnutia odvolacieho súdu sa jej však dostáva viac o 56.429,66 eura, čo je presne dvakrát toľko,
než činil jej prínos. Rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska riešenej právnej otázky nezodpovedá
preto zásadám uvedeným v § 150 OZ, z ktorých treba pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vychádzať. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že odvolací súd sa
v predmetnej otázke odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 241 ods. 1 písm. a)

CSP). Táto okolnosť zakladá prípustnosť dovolania žalovaného. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu
v riešení tejto otázky nie je vecne správne, ním podané dovolanie treba považovať tiež za dôvodné,
lebo rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Najvyšší súd preto
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP a §
450 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

I. inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd
zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu I. inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).“

12. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

13. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť

stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 14/2001 a II.ÚS 132/2002).

14.Právonasúdnuochranu,okremÚstavySlovenskejrepubliky(čl.46ods.1),Listinyzákladnýchpráva
slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1)zabezpečujú

a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia CSP. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého
procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

15. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než
súd I. inštancie, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo

namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré
z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel
k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného

rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu
ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR

sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

16. Odvolací súd preto pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní riadiac sa právnym názorom dovolacieho
súdu zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie v celku vzhľadom že sa jedná o vyporiadanie BSM s poukazom
na ust. § 389 CSP, pretože odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí len poukázal na správny postup

súdu I. inštancie a zopakoval s poukazom na zdôvodnenie súdu I. inštancie, že nielen prikázal po zrušení
BSM veci do výlučného vlastníctva správne, ale aj vyporiadal ho správne aj s finančným vyrovnaním.
NS SR však toto finančné vyrovnanie nepovažuje za správne (hoci poukazuje, že ho vyrátal nesprávne
odvolací súd, i keď ten iba rozhodnutie potvrdzoval a prevzal jeho dôvody), preto uznesením č. k. 6Cdo 56/2017- 570 zo dňa 25.4.2018 sa zrušil rozsudok KS v Trnave, sp. zn. 23Co/286/2015 zo dňa
13.6.2016. Odvolací súd preto s právnym názorom dovolacieho súdu, ktorým je viazaný v zmysle ust.
§ 455 CSP poukazuje na to, že k novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali

možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu I. inštancie,
sa nejavili významné. Odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového
stavu súdom I. inštancie, preto musí rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť (ust. § 389 CSP) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( 391 ods. 1 CSP). Požiadavke dôsledného rešpektovania
ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd mohol učiniť zadosť

iba kasačným rozhodnutím.

17. Úlohou súdu I. inštancie, je opätovne rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní BSM účastníkov s
poukazom, že správne určil na základe princípu parity, že podiel každej strany sporu je 30.013,95 eura a
že žalobkyňa by mala na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému sumu 25.551,16 eur. Za tejto situácie
správne má žalobkyni na jej podiel započítať to, čo by sa jej malo nahradiť, iba v rozsahu podielu, aký

jej pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. v rozsahu jednej polovice prínosu a nie v
celom rozsahu ako to nesprávne urobil (od sumy 25.551,16 bolo treba odpočítať sumu 14.107,415).
Správne treba pri výpočte použiť vzorec (60.027,90 : 2) - 4.462,79) - (28.214,83 : 2) = 11.443,745, a teda
zaviazať žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov uvedenú sumu. V danom prípade sa
vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov má dosiahnuť stav, že žalobkyňa má dostať

po zohľadnení finančného vyrovnania v porovnaní so žalovaným, viac o sumu jej prínosu, t. j. o sumu
28.214,83 eura.

18. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie rozhodne o trovách
konania súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci ( § 395 ods. 3 CSP). Rozhoduje pritom o trovách

celého konania: prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).