Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/200/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200133
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618200133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: N.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom kpt. U. XXXX/X, T. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.563,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. apríla 2018 č. k. 4Csp/5/2018-70 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.563,67

eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť na účet súdu prvej
inštancie súdny poplatok vo výške 93,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 73 ods. 3 a 4 zákona č. 335/2014 Z. z., ako aj ustanoveniami

§ 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním.

1.1. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie
sumy 1.563,67 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodná, preto jej vyhovel. Žalovaný
namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na predchádzajúce rozhodcovské konanie,
a preto súd musel preskúmať rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bolo rozhodcovské konanie
vedené a dospel k záveru, že v tomto prípade bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je potrebné

považovať za nulitný a ktorý nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodcovskú zmluvu
medzi sporovými stranami, ktorá bola uzatvorená dňa 17. 01. 2013, rovnako ako aj zmluvu o úvere č.
303800092, je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský právny vzťah účastníkov (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a úver poskytnutý žalobcovi je úverom spotrebiteľským podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ako dlžník z úverovej zmluvy uzatváral zmluvu
ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolenia, a preto mal
postaveniespotrebiteľapodľa§2písm.a/Zákonaospotrebiteľskýchúverocha§52ods.4Občianskeho

zákonníka. Úverová zmluva je teda typizovanou štandardnou zmluvou. Rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 17. 01. 2013. Podľa článku 2 rozhodcovskej zmluvy všetky spory vzniknuté zo zmluvy
o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré z dohody o vyplnenízmeniek zabezpečujú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Ak žalovaná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka v článku 2 rozhodcovskej zmluvy je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,pretožespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán. Je koncipovaná tak, že spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, aby bol jeho spor s
dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom. Rozhodcovskú doložku

súd posúdil za absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko celkom zjavne
svojim obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Navyše, súd zastáva názor, že už samotná forma,
v akej je rozhodcovská zmluva napísaná (drobným, ťažko čitateľným textom), už sama o sebe podstatne
sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v tomto texte obsiahnutými. Súd
z uvedených dôvodov posúdil rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 39 a § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, pretože nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, pričom aj keď ide o spotrebiteľa, menej
bdelého či nečinného (až ľahostajného), je na mieste mu poskytnúť súdnu ochranu. Vzhľadom na
uvedené, nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože
neplatná rozhodcovská zmluva nemôže platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci, ani na vydanie rozhodnutia.

1.2. Vzhľadom na uvedené súd ďalej posudzoval samotnú zmluvu o úvere č. 303800092 zo dňa 17.
01. 2013, uzatvorenú medzi sporovými stranami a skúmal, či obsahuje všetky náležitosti stanovené
zákonom č. 129/2010 Z. z., pričom dospel k záveru, že v tejto zmluve je výška úrokovej sadzby 39,15%
ročne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v tom čase sa spotrebiteľské úvery so splatnosťou do

jedného roka poskytovali pri úrokovej sadzbe 7,98% ročne. Aj s poukazom na doterajšiu judikatúru,
výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu, pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. S poukazom na uvedené je
potrebné považovať výšku úrokovej sadzby 39,15% ročne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
takmer päťnásobne prevyšuje najvyššiu mieru úrokovej sadzby pri obdobných úveroch poskytovaných

bankovými subjektmi. Okrem toho, v zmluve je uvedená nesprávne RPMN, keďže podľa zmluvy by mala
RPMN predstavovať 96,50%, avšak vychádzajúc zo zmluvných údajov, t.j. z výšky úveru 800 eur, ktorý
mal byť zaplatený v 12-tich mesačných splátkach po 131 eur, čiže spolu suma 1.572 eur, je potom
správna výška RPMN 302,67%, teda niekoľkonásobne viac ako je uvedené v úverovej zmluve, a teda
aj údaj o RPMN je v úverovej zmluve uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Námietky žalobcu

ohľadne výšky, počtu a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov súd nepovažoval za dôvodné,
keďže podľa zmluvy o úvere mal zaplatiť sumu 1.572 eur od 17. 01. 2014 a podľa splátkového kalendára,
podpísaného v ten istý deň, uvedená suma mala byť zaplatená v 12-tich mesačných splátkach po 131
eur, pričom súd v tomto smere poukazuje na súčasnú rozhodovaciu prax (uznesenie Najvyššieho súdu
SR 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. 02. 2018). Keďže spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na

základeúverovejzmluvyzodňa17.01.2013sapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,takpovinnosťou
žalobcu ako dlžníka bolo vrátiť žalovanému istinu vo výške 800 eur, a pokiaľ žalobca zaplatil žalovanému
viac ako predstavuje istina úverov, tak sa to považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný
povinný žalobcovi vydať. Žalobca z titulu úverovej zmluvy zaplatil žalovanému celkovo sumu 2.363,67
eura, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach výšku tejto sumy nespochybnil, a preto v zmysle § 151

ods. 1 CSP súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu o zaplatení sumy 2.363,67 eura za nesporné.
Žalobca teda mal na základe úverovej zmluvy zaplatiť žalovanému sumu 800 eur, pričom zaplatil sumu
2.363,67 eura, a teda rozdiel vo výške 1.563,67 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného
na úkor žalobcu a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi z titulu bezdôvodného
obohatenia sumu 1.563,67 eura, čím súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

1.3. Keďže žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/92 Zb.,
súd ho preto podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú
žalobu žalovaného, pričom súdny poplatok predstavuje sumu 93,50 eura. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a napokon, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na samotnú Zmluvu
o úvere zo dňa 17. 01. 2013 č. 303800092, ktorou ako veriteľ poskytol dlžníkovi (žalobcovi) sumu 800
eur, ktorú sa zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 772 eur. Vychádzajúc zo samotnej zmluvy,
ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu,

termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal
k úhrade jednej splátky vo výške 1.572 eur s termínom splatnosti 07. 01. 2014. V zmluve je odplata
pri poskytovaní peňažných prostriedkov určená vo výške 772 eur, čo predstavuje RPMN vo výške
96,50%. V uvedenej zmluve spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN
na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania zmluvy, je vo výške 40,60%. Preto úver nie
je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti

v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., a to konkrétne v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/. Namietal, že žalobca
nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN. Výška
RPMN bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného
v čase uzatvorenia zmluvy. Ďalej namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon nestanovoval
maximálnumožnúvýškuodplaty.Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.júnom2014,odplatazaposkytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov určených do 31. mája 2014. Znamená
to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzatvorenej do 31.
05. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné
bremeno a preukázal, že v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z
trhovéhopriemeruodplátposkytovanýchinýmisubjektmiposkytujúcimifinancovaniezvlastnýchzdrojov.

Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalobca ako dlžník z úverovej zmluvy samotnú výšku príslušného
poplatku nenamietal a bolo na jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či na dané podmienky úverovej zmluvy
pristúpi, alebo nie. Pokiaľ mal pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo, že odplata, úrok, či RPMN je
vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu do 14 dní od uzatvorenia zmluvy.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecnesprávnypotvrdiť.Uviedol,žeRPMNvovýške96,50%jejednoznačnevrozporesdobrýmimravmi,
nakoľko o viac ako 100% presahuje priemernú RPMN vo výške 40,60%. Úroková sadzba vo výške
39,15% je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok absenciu údaja o úrokovej

sadzbe. Na preukázanie správnosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.
06. 2017 sp. zn. 16Co/3/2017.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a
naďalej má za to, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných právnych

predpisov účinných v čase jej uzatvorenia.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávneným subjektom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§

389CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny a tento je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2 citovaného §-u).

7. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.563,67 eura od žalovaného z titulu
bezdôvodného obohatenia. Žalobca svoj nárok opieral o uzatvorenú Zmluvu o úvere č. 303800092 zo
dňa 17. 01. 2013, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 800 eur za poplatok vo výške772 eur, pričom celková čiastka spojená so zaplatením úveru bola 1.572 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v
12-tich mesačných splátkach po 131 eur. Žalobca dôvodil, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je potrebné tento úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže na základe úverovej zmluvy zaplatil žalovanému spolu
2.363,67 eura, ktorú skutočnosť žalovaný v konaní nespochybnil a na základe úverovej zmluvy mu mal
zaplatiť 800 eur, domáhal sa vydania rozdielu vo výške 1.563,67 eura z titulu bezdôvodného obohatenia.

Súd prvej inštancie podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi sumu 1.563,67 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej
stránke, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza
nasledovné:

9. Žalovaný ako odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní svojím rozsahom a dôvodmi (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP), v akom rozsahu žiada o preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa odvolací

súd zameral na odvolacie dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní.

10. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čím
došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Bližšie, v čom vidí nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, nezdôvodnil.

Odvolací súd uvedenú námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. Je síce potrebné uviesť, že
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, avšak v
prípade preskúmavaného rozhodnutia nie je možné konštatovať, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie.
Súdprvej inštancievovecidostatočnezistilskutkovýstavazoskutkovýchzistenívyvodilsprávnyprávny

záver, pričom na skutkový stav aplikoval i správne konkrétne právne normy. Súd prvej inštancie jasne
a výstižne vysvetlil, ako posúdil skutkové tvrdenia, ako aj právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie a ktoré z dôkazov vykonal. Vec správne právne posúdil, pričom
poukázalajnaustálenúrozhodovaciupraxajehorozhodnutiejevecnesprávneaodôvodnenierozsudku
je presvedčivé. Jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyporiadal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 675/2014, v zmysle ktorého
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný

na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom. Najmä s
ustanovením § 157 ods. 2 OSP, tohto času § 220 CSP, v ktorom sú upravené náležitosti
odôvodnenia.

11. K ďalšej námietke žalovaného v podanom odvolaní, pokiaľ ide o posúdenie zmluvy o úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z., odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil uzatvorenú
Zmluvu o úvere č. 303800092 zo dňa 17. 01. 2013 ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a posúdil ju v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie správne ustálil, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
(17. 01. 2013), pretože Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 303800092 obsahuje nesprávne uvedenú
RPMN a zároveň je správne aj jeho konštatovanie, že výška úrokovej sadzby 39,15% ročne je v rozpore

s dobrými mravmi. Nedôvodná je námietka žalovaného, že v danom prípade nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože takýto záver z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nevyplýva. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že námietky žalobcu ohľadne
výšky, počtu, termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd nepovažoval za dôvodné, pretožepodľa zmluvy o úvere mal zaplatiť sumu 1.572 eur do 07. 01. 2014 a podľa splátkového kalendára,
podpísaného v ten istý deň, uvedená suma mala byť zaplatená v 12-tich mesačných splátkach po 131
eur.Súdprvejinštanciepretosvojzáverotom,žepredmetnýúverjebezúročnýabezpoplatkovneprijalz

dôvoduabsencievýšky,počtuatermínovsplátokistinyaúrokov,alezdôvodu,žeúverovázmluvazodňa
17. 01. 2013, ktorou bol poskytnutý úver č. 303800092 obsahovala nesprávne uvedený údaj o RPMN,
keď podľa zmluvy RPMN predstavovala 96,50%, avšak vychádzajúc z výšky RPMN vypočítanej podľa
prílohyč.2zákonač.129/2010Z.z.podľavzorcaplatnéhoaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,RPMN
predstavovala 302,67%, čo je niekoľkonásobne viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Keďže zmluva

o úvere neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. d/ správne uvedenú RPMN a túto uvádza v neprospech
spotrebiteľa, ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionuje takýto úver za
bezúročný a za bezpoplatkový.

12. Nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, ktorá bola
stanovená a uvedená v zmluve o úvere, znemožnila žalobcovi ako spotrebiteľovi získať objektívne

informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupoval. Takýto postup žalovaného pôsobil
vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco. Správne tak mala byť v úverovej zmluve uvedená správna výška
RPMN 302,67%, čo je niekoľkonásobne viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Nesprávne uvedenie
údajov RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má preto rovnaké následky, ako keby v zmluve tento
údaj vôbec nebol uvedený, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ Zákona o spotrebiteľských

úveroch sankcionuje v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

13. Napokon, žalovaný namietal aj nesprávne posúdenie výšky odplaty za poskytnutý úver, keď dôvodil
tým, že od nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výška úrokovej sadzby 39,15% ročne je v rozpore

s dobrými mravmi, i vzhľadom na výšku úveru a dĺžku jeho splácania. Aj bez unesenia dôkazného
bremena ohľadne primeranosti odplaty žalobcom, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní,
je potrebné uviesť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo
svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú
v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sa v spoločnosti v prevažnej miere uznávajú a predstavujú

základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o
rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Neprimeraná, a preto odporujúca dobrým mravom je preto taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania, obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Je možné čiastočne súhlasiť s námietkou

žalovaného, že nebankové subjekty pri poskytovaní úverov podstupujú vyššie podnikateľské riziko, a
preto úroky sú vyššie ako obvyklé bankové úroky. Je možné preto akceptovať z časti takýto názor a
uznať, že je tu na mieste pri nebankových subjektoch požadovať vyššie úroky, avšak v danom prípade
tento úrok bol niekoľkonásobne vyšší, ako boli úroky na úveroch poskytovaných bankovými subjektmi v
tom čase. Podľa názoru odvolacieho súdu, za v rozpore s dobrými mravmi je potrebné považovať úroky

presahujúce viac ako 100%-né navýšenie oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľných úveroch.
Pokiaľ v čase poskytovania úveru (17. 01. 2013) v zmysle údajov zverejnených NBS o priemerných
úrokových sadzbách pre úvery s dobou fixácie do jedného roku bola výška úrokovej sadzby 7,98% ročne
až 9,19% ročne, je potrebné uviesť, že výška úrokovej sadzby 39,15%, stanovená v úverovej zmluve
zo dňa 17. 01. 2013 č. 303800092, je niekoľkonásobne vyššia, a preto je nesporné, že dojednanie o

takejto výške odplaty je v rozpore s dobrými mravmi a neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné ďalej
ani moderovať. Sadzba úrokov v danom prípade prevyšujúca 4 až 5-násobok priemerných úrokových
sadzieb nemôže v žiadnom prípade požívať súdnu ochranu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné konštatovať, rovnako ako súd prvej inštancie, že

spotrebiteľský úver bolo potrebné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, a pokiaľ žalobca z titulu
uvedenej úverovej zmluvy zaplatil 2.363,67 eura a úver mu bol poskytnutý vo výške 800 eur, vzniklo na
strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v žalovanej sume. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
potrebné z uvedených dôvodov ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške týchto trov rozhodne v zmysle §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).