Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2005

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1C/10/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304110104
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2005:6304110104.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu P. K., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom B., V. X,. proti žalovaným v 1/ rade M. K. ml., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. L. XXX,.
zastúpenému JUDr. G. M., advokátkou, so sídlom B. B., K. X,. v 2/ rade M. K. st., nar. XX.XX.XXXX,.
bytom D. L. XXX,. o zaplatenie 927 010,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1/ radetrovy konania vo výške 23 074,- Sk, na účet
právnej zástupkyne JUDr. G. M., vedený vo V., a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,. a to v lehote do

30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému v 2/ rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatenia sumy 927 010,- Sk titulom
náhrady škody ako ušlého zisku za obdobie od 01.08.1994 do 16.03.2005. Škodu mali žalovaní spôsobiť
tým, že dňa 05.07.1994 zapožičal do užívania žalovanému v 1/ rade zeleninové prepravky v celkovom
počte 188 ks a dve skladové váhy, do 500 kg a do 200 kg. Nakoľko žalovaní v 1/ a 2/ rade spolu
podnikali v rovnakej oblasti ako žalobca, požičané hnuteľné veci užívali práve za týmto účelom, avšak

ani po dohodnutej jednomesačnej lehote nevrátili prepravky ani váhy. Nestalo sa tak ani na základe
schváleného súdneho zmieru, ktorým sa žalovaný v 1/ rade zaviazal prepravky a váhy vrátiť, tieto veci
boli žalovanému v 1/ rade odňaté až exekútorom v exekučnom konaní v roku 2003, z dôvodu ukončenia
živnosti a dlhého časového odstupu žalobca odmietol vymožené a odňaté hnuteľné veci prevziať. Na
ušlom zisku mu však vznikla za uvedené obdobie škoda, nakoľko bez uvedených vecí nebolo podnikanie
v danej oblasti možné.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali žalobu zamietnuť a uvádzali, že žalobca svoj nárok a ušlý zisk riadne
nevyčíslil, tento by bolo možné zistiť len z účtovných dokladov, ktoré súdu nepredložil a ani ako podklad
pre výpočet ušlého zisku nepoužil, všetky údaje, ktoré žalobca vo svojej žalobe a v doplneniach uviedol,
sú pre toto vyčíslenie irelevantné. Z dôvodu neskorého uplatnenia žaloby vo veci však vzniesol žalovaný
v 1/ rade námietku premlčania, keď podľa jeho názoru už po uplynutí jedného mesiaca od požičania
prepraviek bolo možné vzniknutú škodu na strane žalobcu vyčísliť od nasledujúceho dňa, teda od
06.07.1994 začala bežať dvojročná subjektívna premlčacia lehota.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:Dňa 05.07.1994 zapožičal žalobca žalovanému v 1/ rade zeleninové prepravky v množstve 172 ks
s označením PP a 16 ks s označením RP, ako aj skladovú váhu do 500 kg a skladovú váhu do
200 kg, vrátenie zapožičaných vecí bolo medzi účastníkmi dohodnuté o mesiac. K vráteniu vecí zo

strany žalovaného v 1/ rade nedošlo, preto sa žalobca vrátenia domáhal ústne, aj písomne, podľa jeho
vlastného vyjadrenia sa doporučené zásielky s výzvou na vrátenie vecí vrátili ako neprevzaté. Ešte v
priebehu roka 1994 žalobca podal žalobu o vydanie vecí voči žalovanému v 1/ rade, na Okresnom súde
v Banskej Bystrici, konanie bolo vedené pod spisovou značkou 20Cb 1729/94, v tomto konaní bol medzi
účastníkmi uzavretý zmier, schválený uznesením zo dňa 10.07.1997, právoplatným dňa 24.09.1997,

na základe ktorého sa žalovaný v 1/ rade zaviazal vydať navrhovateľovi 172 ks prepraviek PP, 16 ks
prepraviek RP a 1 ks váhy do 200 kg v užívania schopnom stave, v lehote do 31.08.1997.

Pre nesplnenie si vyššie uvedenej povinnosti zo strany žalovaného v 1/ rade, žalobca podal návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora P. K., konanie bolo vedené pod sp. zn. Ex 1122/98.
K vymoženiu povinnosti súdnym exekútorom došlo v roku 2003, po výzve na súčinnosť zo strany

oprávneného, teda žalobcu v tejto veci, žalobca oznámil súdnemu exekútorovi, že z jeho strany pominuli
dôvody na prevzatie odobratých vecí z dôvodu ukončenia podnikateľskej činnosti. Žalobca zrušil svoju
živnosť dňa 06.10.2000.

Súd v prvom rade skúmal okolnosti premlčania uplatneného nároku, na námietku žalovaného v 1/

rade, a to v zmysle § 100 a nasledovných Občianskeho zákonníka. Dĺžku aj beh premlčacej doby
súd posudzoval podľa § 106 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola v konaní uplatnená náhrada škody
titulom ušlého zisku na strane žalobcu. Podľa uvedeného ustanovenia zákona sa právo na náhradu
škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade škody je možné jej náhradu uplatňovať v objektívnej lehote 3
rokov, a ak bola spôsobená úmyselne, v lehote 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla. V rámci tejto lehoty potom beží subjektívna 2-ročná premlčacia lehota, počítaná odo dňa, keď sa

poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá a aká je výška škody. K premlčaniu nároku dôjde
uplynutím skoršej z týchto dvoch lehôt.

V prípade žalobcu išlo o udalosti, na základe ktorých bolo jeho podnikanie buď znemožnené, alebo
obmedzené,nakoľkoprevádzkovalsvojuživnosť,distribúciuzeleninyaovocia,vprenajatýchskladových

priestoroch aj za pomoci 250 ks zeleninových prepraviek a 2 ks skladových váh. Nakoľko väčšinu
z prepraviek v počte 188 zapožičal spolu aj so skladovými váhami žalovanému, a tento mu ich v
stanovenej lehote nevrátil, došlo podľa tvrdenia žalobcu k stratám na zisku v jeho podnikaní. Ako
sám na pojednávaní uviedol, žalobca v priebehu leta 1994 skončil prevádzkovanie svojej živnosti v
prenajatých skladových priestoroch a až do doby, kým dosiahne uzavretie inej nájomnej zmluvy v iných

priestoroch, bol ochotný uvedené prepravky a váhy poskytnúť na začiatok podnikania žalovanému v
1/ rade. Ich nevrátením však bol nútený v živnosti nepokračovať a tým pádom si ani podľa vlastných
slov nenašiel nové priestory na podnikanie. Pri uplatnení si náhrady škody titulom ušlého zisku v zmysle
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je možné za takúto škodu považovať len ušlý zisk za obdobie,
keď žalobca objektívne nemohol v dôsledku protiprávneho konania žalovaných dosahovať zisk, ktorý

dovtedydosahoval.Nemožnovšakzohľadňovaťobdobie,keďuvedenýstavtrvalzosubjektívnychpríčin,
t.j. ak poškodený žalobca mal možnosť v primeranom čase bez ohľadu na správanie sa žalovaných
zabezpečiť obnovenie pôvodného rozsahu podnikania, potom môže byť za škodu považovaný len ušlý
zisk za obdobie, za ktoré bolo možné podnikanie obnoviť. V prípade žalobcu bolo objektívne možné
zaobstarať si nové zeleninové prepravky aj nové skladové váhy ich zapožičaním od inej osoby, či

zakúpením od predajcov, ktorí takýto tovar distribuujú. K takémuto kroku mohol pristúpiť po zistení, že
na ústne ani písomné výzvy žalovaný v 1/ rade nereaguje, tak isto, ako pristúpil k súdnemu vymáhaniu
svojho práva.

Nové skladové priestory a prepravky a váhy bolo podľa názoru súdu možné zaobstarať najneskôr do

31.12.1994, keď už bolo zrejmé, že ani na výzvy žalobcu si žalovaný svoju povinnosť nesplní. Do tohto
času bolo možné vyčísliť si ušlý zisk, začať znovu podnikať v tom istom odvetví s novými prepravkami s
tým, že cena nových alebo zapožičaných prepraviek a skladových váh by bola považovaná za skutočnú
škodu, ktorá žalobcovi vznikla práve v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 1/ rade, túto by sižalobca teda mohol rovnako voči žalovanému uplatniť spolu s náhradou ušlého zisku. Od 01.01.1995
začala žalobcovi bežať subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota, ktorá ubehla dňa 31.12.1996. Žaloba v
tejto veci bola podaná dňa 14.01.2004, teda po uvedenej lehote, súd preto na námietku žalovaného v

1/ rade žalobe nemohol vyhovieť a preto ju zamietol.

Súd nemohol prijať argumentáciu žalobcu, ktorý si ušlý zisk ako náhradu škody uplatnil za celé obdobie
od 01.08.1994 až do 16.03.2005, teda až do času súdneho konania v tejto veci, nakoľko jeho podnikanie
a dosahovanie zisku v danom odvetví nemohlo byť objektívne závislé len na vrátení určitého množstva

zeleninových prepraviek, či skladových váh. V jeho možnostiach bolo objektívne možné nepriaznivú
situáciu zvrátiť, tak, ako je uvedené vyššie, a to v relatívne krátkom čase.

V záujme hospodárnosti konania súd na základe vyššie uvedených skutočností nevykonával ďalšie
dokazovanie, ktoré bolo v konaní navrhované, znaleckým dokazovaním pre zistenie výšky ušlého zisku
na strane žalobcu.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému v 2/ rade nepriznal žiadnu
náhradu trov, pretože tento si žiadnu neuplatnil, žalovanému v 1/ rade priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 23.075,- Sk, keď uplatnených bolo 46.149,- Sk, pozostávajúcich z odmeny za 3
úkony právnej pomoci v sumách 12.045,- Sk, 12.150,- Sk a 14.150,- Sk plus advokátsky paušál 1 x

136,- Sk a 2 x po 150,- Sk, DPH v sume 7.368,- Sk. Súd aplikoval aj § 150 O.s.p., keď uplatnenú
náhradu trov právneho zastúpenia znížil u žalovaného v 1/ rade na polovicu, vzhľadom k okolnostiam,
ktoré je nutné považovať za hodné osobitného zreteľa, a síce majetkové a príjmové pomery žalobcu,
ktorý bol donedávna nezamestnaný, z toho dôvodu bol aj oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v
súčasnosti je práceneschopný, avšak v zamestnaní, ktoré len v tomto období získal, bude dosahovať

približne príjem 20 000,- Sk mesačne v čistom. Stále však má tri vyživovacie povinnosti voči deťom a
dlh voči Daňovému úradu Banská Bystrica I a súdnemu exekútorovi P. K..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.