Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204358
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118204358.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. ulica XXX, N. a otca P. X.,
nar XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, W., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave

styku, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13. júna 2018, sp.zn. 27P/38/2018-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým m e n
í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele
17.00 hod. tak, že si maloletého v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom
mieste ho po skončení styku v určenom čase matke odovzdá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
oprávnil otca stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do nedele 19.00 hod.
tak, že si otec maloletého prevezme z materskej školy a odovzdá ho matke v mieste jej bydliska
(výrok I.), ďalej určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu (výrok II.), zároveň súd

začal konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu (výrok III.) a ustanovil
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava v tomto konaní za procesného opatrovníka maloletého Y.
(výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1, § 23 ods. 2, § 40, § 360
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,

§ 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), ako aj ustanovením § 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne súd dôvodil, že
dňa 18.5.2018 bol súdu doručený návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal upraviť jeho styk s maloletým synom Y. v rozsahu každého párneho týždňa od piatka
15.00 hod. do nedele 19.00 hod. tak, že otec si maloletého prevezme z materskej školy a odovzdá
ho matke v mieste jej bydliska. Zároveň podal návrh vo veci samej, kde sa domáha oprávnenia stýkať

sa s maloletým každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do nedele 19.00 hod. a v každom týždni v
stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to tak, že v stanovený deň a hodinu si dieťa prevezme z materskej
školy a odovzdá ho matke v mieste jej bydliska. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že rodičia maloletého
sú v rozvodovom konaní, ktoré nebolo ukončené, súd neodkladným opatrením na návrh matky zveril
maloletého dočasne do jej osobnej starostlivosti a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
vyživovaciu povinnosť otcovi súd neurčil a tiež neupravil jeho styk s dieťaťom. Otec uviedol, že nakoľko

sú konania dosť zdĺhavé, stráca kontakt so synom a manželka mu v styku s ním bráni, je nútený podať
návrh na neodkladné opatrenie ohľadom úpravy styku. Naposledy bol s maloletým začiatkom apríla, išielza ním do škôlky, lebo nemal inú možnosť ako ho uvidieť, a následne matka s ním urobila veľký škandál
a to aj pred dieťaťom, ktoré odtiahla od otca násilím aj napriek tomu, že syn plakal a chcel byť s ním. Vie
o tom, že matka ho pred synom očierňuje, čo mu aj syn povedal. Teraz si vymyslela, že on nie je otcom

ich dieťaťa a že to na súde aj dokáže. Tiež mu poslala sms správu, v ktorej mu oznámila, že sa postará
o to, aby bol so synom čo najmenej a aby na neho rýchlo zabudol. Otec uviedol, že nevie prečo mu
bezdôvodne bráni v styku, veď aj keď nemá súdom určené výživné, tak synovi na jeho výživu posiela
peniaze a kupuje mu veci, zakúpil mu aj mobilný telefón, aby s ním mohol aspoň takto komunikovať, keď
nemôže osobne, avšak matka mu ho zobrala a synovi povedala, že je pokazený, čím mu znemožnila

aj telefonickú komunikáciu so synom. Súd prvej inštancie, poukazujúc na účel inštitútu neodkladného
opatrenia, ktorým je riešenie urgentných situácii vyžadujúcich okamžitý zásah súdu, a berúc do úvahy
rozhodujúce hľadisko pri rozhodovaní, ktorým je záujem maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že je
potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov v otázke styku otca s maloletým, keďže tento
doposiaľ nie je žiadnym spôsobom upravený. Uvedená úprava styku je potrebná v záujme zachovania
vzťahu otca a maloletého dieťaťa a zavedenia určitého stabilného spôsobu stýkania sa otca s maloletým

do času definitívneho rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
Otec má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka a je dôležité,
aby obidvom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah, čo nie je možné, pokiaľ
bude styk s maloletým niektorému z rodičov bezdôvodne zamedzovaný. Na maloleté dieťa tiež pozitívne
nevplývajú prípadné konflikty rodičov ohľadne styku s ním, prameniace z ich vlastného narušeného

vzťahu a práve z dôvodu, aby nedochádzalo k rozporom ohľadne stretávania, ako aj z dôvodu aby
nedošlo k odcudzeniu otca a maloletého, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil
práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu v nevyhnutnom rozsahu. Súd tak upravil právo otca
maloletého stretávať sa s maloletým spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Zároveň súd výrokom
III.vzmysleustanovenia§23ods.2CMPzačalkonanieoúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletému

dieťaťu na čas do rozvodu a ustanovil maloletému dieťaťu vo výroku IV. tohto uznesenia procesného
opatrovníka, ktorý bude zastupovať jeho záujmy v tomto konaní.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to v časti výroku I, týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým, podala v
zákonnej lehote odvolanie matka s odôvodnením, že súd rozhodol bez toho, aby ju vyzval na vyjadrenie

sa k podanému návrhu otca a súd bližšie neskúmal odôvodnenosť tohto návrhu, podľa matky tak
rozhodol nezákonným spôsobom. Návrh otca je podľa nej zavádzajúci a založený na jeho výmysloch,
keď od 16.4.2018 o maloletého nejavil žiadny záujem (ani telefonicky), dokonca adresa trvalého bydliska
otca je len virtuálne sídlo firmy. Matka uviedla, že otec už pritom raz takýto návrh podal v januári
2018, ktorý bol vedený pod sp.zn. 32P/3/2018, a ktorý bol zamietnutý, túto skutočnosť si súd vôbec

nepreveroval a nezisťoval ani dôvody, pre ktoré súd tento návrh zamietol. Matka považuje za absurdné,
aby si otec maloletého vyzdvihol v piatok o 15.00 hod. z materskej školy a mal ho do nedele do 19.00
hod.. Jednak matka má povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť, čo matka urobiť nemôže, keďže otec
si ho má vyzdvihnúť z materskej školy o 15.00 hod., takže mu matka nemôže zabaliť jeho veci na 3
dni a hlavne lieky, ktoré pravidelne užíva. Súd sa nezaujímal, či matka, ktorá je nútená pracovať, môže

na 15.00 hod. dieťa na styk pripraviť. Matka považuje za nevyhovujúcu aj dĺžku styku až do nedele
19.00 hod., keďže maloletý by mal pokračovať vo svojom nabehnutom režime, vykonať večernú toaletu
a pripraviť sa do škôlky na nasledujúci deň. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a
upravil styk otca s maloletým v rozsahu každého párneho týždňa od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00
hod., kedy si otec maloletého vyzdvihne v mieste trvalého bydliska matky a na rovnakom mieste syna

matke odovzdá.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že v uvedenom
prípade ide o rozhodovanie o neodkladnom opatrení, pričom konečné rozhodnutie bude vydané až po
vykonanom dokazovaní a odporučil odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdil.

5. Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po

zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP
a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bezohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že dôvody uvádzané matkou
v odvolaní sú relevantné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.

7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania

súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú, a
ustanovenia§324anasl.CSPvspojenís§360anasl.CMPpredstavujúpodkladprocesnoprávnyvtedy,
ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania, alebo počas konania ale skôr
ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Nedostatok dohody
rodičovopodmienkachvýkonuktoréhokoľvekzprávapovinnostítýkajúcichsamaloletéhodieťaťa,môže

byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou neodkladného opatrenia
a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka (§ 23 ods. 2 CMP v spojení s § 360 ods. 1 CMP).

11. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti,
na Okresnom súde Trnava prebieha pod sp. zn. 22P/74/2017 konanie o rozvod ich manželstva a

úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Na základe neodkladného
opatrenia bol maloletý dočasne zverený uznesením sp. zn. 32P/87/2017-7 zo dňa 22.12.2017 do
osobnej starostlivosti matky, a týmto uznesením súd zároveň zamietol návrh matky na určenie výživného
a vylúčenie stretávania otca s maloletým, keď matka neosvedčila potrebu takejto úpravy. Styk otca s
maloletým upravený nebol.

12. Z návrhu otca vyplýva, že v otázke styku otca s maloletým sa rodičia nevedia dohodnúť, preto aj
podľa názoru odvolacieho súdu správne považoval súd prvej inštancie za potrebné upraviť neodkladným
opatrením rozsah a podmienky ich stretávania tak, aby bol zachovaný pravidelný kontakt dieťaťa s
otcom. Aj odvolací súd považuje pritom úpravu styku v rozsahu každého párneho víkendu od piatka

do nedele za primeranú a postačujúcu na zachovanie a upevňovanie vzťahu otca so synom do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň však považuje argumentáciu matky, uvádzanú v
odvolaní za čiastočne opodstatnenú.

13. Predovšetkým však odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná jej výhrada, že prvoinštančný súd

rozhodoval nezákonne a to bez toho, aby ju vyzval na vyjadrenie sa k podanému návrhu otca. Okresný
súd postupoval v zmysle zákona. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že tento procesný inštitút
má vždy k dispozícii iba navrhovateľ, pričom reálna potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava
z ohrozenia exekúcie v zmysle § 325 ods. 1 CSP v sebe inkorporujú značný priestor na zmarenie
sledovaného účelu správaním osoby, voči ktorej návrh smeruje. V záujme efektívnej ochrany práv a

oprávnených záujmov navrhovateľa je preto nevyhnutné obmedziť určité procesné práva protistrany.
Súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v krátkej zákonnej lehote ( § 328 ods.
2 CSP), pojednávanie spravidla nenariaďuje a rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia osoby, proti ktorej
návrhsmeruje,čovyplývazust.§329ods.1CSP.Súdpritomvychádzaprimárneznávrhunanariadenieneodkladného opatrenia bez toho, aby zisťoval skutkový stav na základe riadneho dokazovania,
relevantné skutočnosti musí mať osvedčené, nie však objektívne zistené riadnym dokazovaním. Z
citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že tu nebol dôvod vyzývať matku na vyjadrenie k podanému

návrhu,pričomodvolacísúdpoukazujeosobitnenaust.§331ods.1,vetaprváCSP,podľaktoréhonávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

14. Nedôvodným sa ukázalo aj tvrdenie odvolateľky, že súd pochybil, nakoľko bližšie neskúmal

odôvodnenosť tohto návrhu. Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie riadne
skúmal dôvodnosť podaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vykonal skrátené
dokazovanie obsahom tohto návrhu zo dňa 18.05.2018, obsahom uznesenia Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 21P/95/2016-32 zo dňa 14.12.2016 (ktorým okresný súd konanie o návrhu matky zo dňa
03.10.2016 na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému z dôvodu späťvzatia návrhu
zastavil), tiež obsahom uznesenia Okresného súdu Trnava, sp.zn. 32P/87/2017-7 zo dňa 22.12.2017

(ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti
matky bez úpravy styku), zistené skutočnosti náležite vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o potrebe
nariadiť neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletým.

15. Pokiaľ matka súdu vytýkala, že otec už raz návrh na úpravu styku podal v januári 2018 pod sp.zn.

32P/3/2018, ktorý bol zamietnutý a túto skutočnosť si súd vôbec nepreveroval a nezisťoval ani dôvody,
pre ktoré súd tento návrh zamietol, odvolací súd uvádza, že okresný súd nemal dôvod zaoberať sa ňou
označeným konaním. Je síce pravdou, že otec dňa 12.01.2018 podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia na úpravu styku s maloletým, avšak tento jeho návrh bol súdom odmietnutý pre absenciu
náležitostí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, je teda zrejmé, že vecne súd o jeho návrhu

nerozhodoval.

16. Pokiaľ však ide o ďalšiu argumentáciu matky v odvolaní, odvolací súd po preskúmaní napadnutého
uznesenia, ako aj celého predloženého spisového materiálu bol toho názoru, že táto je dôvodná a je tu
potreba napadnuté uznesenie zmeniť.

17. Súd prvej inštancie síce správne posúdil danú situáciu keď uzavrel, že je dôvodné neodkladne
upraviť pomery účastníkov, keďže je tu odôvodnená potreba rozhodnúť dočasne o úprave styku otca s
maloletým synom, ktorý má právo byť vychovávaný oboma rodičmi a zároveň otec má právo podieľať
sa na výchove svojho maloletého dieťaťa, pričom prípadná absencia ich stykov do skončenia konania

vo veci samej by mohla viesť k citovému odcudzeniu, ktoré sa neskôr iba ťažko napravuje. V záujme
zachovania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, ako aj predchádzaniu konfliktov medzi rodičmi
je teda bezpochyby osvedčená potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým Y. do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, avšak rozsah a podmienky stretávania je vhodné v záujme maloletého
čiastočne zmeniť.

18. Prvoinštančný súd určil začiatok styku na piatok párneho týždňa o 15.00 hod. s tým, že maloletého si
otec prevezme priamo z materskej školy, ktorú dieťa navštevuje. Treba tu súhlasiť s matkou, že nakoľko
táto pracuje, nemá možnosť maloletého na uvedenú hodinu (kedy je dieťa v škôlke) na styk s otcom
riadne pripraviť, zbaliť mu potrebné veci a lieky, ktoré maloletý užíva. Veci by mu musela baliť už s

predstihom večer, alebo ráno a nosiť do materskej školy, odovzdávať učiteľkám spolu s informáciami,
ktoré si inak odovzdávajú ohľadom dieťaťa medzi sebou iba rodičia, čo by najmä v prípade, ak by sa
styk z nejakého dôvodu následne neuskutočnil, znamenalo tak pre matku ako aj pre dieťa nedôvodnú a
zbytočnú záťaž a komplikácie. Bolo teda namieste začiatok styku posunúť na 17.00 hod., kedy si otec
môže prevziať maloletého po návrate zo škôlky z jeho bydliska a vyhnúť sa tak prípadným komplikáciám.

Za dôvodnú treba považovať aj námietku matky ohľadom dĺžky trvania styku, keď vzhľadom na vek
dieťaťa sa javí vhodnejšie zabezpečiť návrat maloletého domov v nedeľu už o 17.00 hod., aby mal
dostatočný časový priestor opäť sa adaptovať na domáce prostredie, vykonať v kľude večernú toaletu a
pripraviť sa do škôlky na nasledujúci deň, čo pri návrate o 19.00 hod. by bolo pre maloletého stresujúce
a únavné, osobitne v zimnom období.

19. Vedený týmito úvahami, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa
ust. § 388 CSP zmenil čo do rozsahu a podmienok styku a oprávnil otca stretávať sa s maloletým každýpárnytýždeňodpiatka17.00hod.donedele 17.00hod.tak,žesimaloletéhoprevezmevmiestebydliska
matky a na rovnakom mieste ho po skončení styku matke odovzdá.

20. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.