Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/156/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203329
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1611203329.2

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Šubjakovou, v právnej veci žalobcu: A. Q., XX
N. W., P.O. D. XXXX, W. T., T., D. N. ostrovy, reg.č. XXX XXX, zast. R. & N. s.r.o., R. I. XX, D., X.:
XX XXX XXX, proti žalovanému: W. H., nar. XX.XX.XXX, C. Q. XXX, C. Q., o zaplatenie X.XXX,XX €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy X.XXX,XX € s príslušenstvom. I. nárok odôvodnil tým, že na základe U. o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „U. o postúpení X“) medzi

spoločnosťou I. sporiteľňa, a.s., T. XX, D., X.: XX XXX XXX ako postupcom a spoločnosťou O. I. a.s.,
H. 6, D., X.: XX XXX XXX ako postupníkom sa spoločnosť O. I., a.s. stala veriteľom pohľadávky
voči žalovanému zo U. o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi I.
sporiteľnou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „U. o úvere“). I. sporiteľňa, a.s.
oznámila dlžníkovi postúpenie pohľadávky V. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. I. O.
I., a.s. následne dňa XX.XX.XXXX uzavrela na strane postupcu so žalobcom zmluvu o postúpení

pohľadávky (ďalej len „U. o postúpení X“), na základe ktorej sa žalobca stal veriteľom pohľadávky zo
U. o úvere. I. O. I., a.s. oznámila dlžníkovi postúpenie pohľadávky V. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo
žalovanému odoslané dňa XX.XX.XXXX. R. sa žalobca stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému zo
U. o úvere domáha sa zaplatenia sumy XXXX,XX €. Na základe U. o úvere I. sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanému úver vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €) s úrokovou sadzbou XX,XX% p.a., s poplatkom
za poskytnutie úveru XX Sk mesačne, výška splátok XXX SK, periodicita splátok mesačne - k XX. A. v

kalendárnom mesiaci, splatnosť úrokov - posledný deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť úveru
k XX.XX.XXXX, úrok z omeškania vo výške XX,XX% p.a. U. sa zaviazal poskytnutý úver splácať, čo sa
však nestalo. Ku dňu uzavretie zmluvy o postúpení X bola výška nesplateného úveru: istina XXXX,XX
€, úroky z omeškania XXX €. U. si žalobca uplatňuje z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 9%
ročne od XX.XX.XXXX až do zaplatenia.

2. Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX uložil žalovanému, aby sa do XX dní od doručenia uznesenia
k návrhu písomne vyjadril a aby v prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuzná,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré
sa odvoláva a označil dôkazy preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd poučil žalovaného, že
ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b.X. Žalovanému bolo vyššie uvedené uznesenie doručené spolu s návrhom do vlastných rúk dňa
XX.XX.XXXX, v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase doručenia uznesenia).

4. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Žalovaný si do dnešného dňa nesplnil povinnosť uloženú mu uznesením, teda k predmetnej žalobe

sa nevyjadril.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.09.2016, na ktoré sa žalobca ani žalovaný nedostavili.
Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 02.09.2016 ospravedlnenie svojej aj žalobcovej neúčasti
na pojednávaní a požiadal súd o prejednanie veci bez jeho prítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil. Súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“) konal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXX
XX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo XX.XX.XXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX,

zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z registra žalobcu,
všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom úrokových sadzieb, prehľadom transakcii na úvere
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa XX.X.XXXX Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej

sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške XX.XXX Sk a žalovaný
sa zaviazal ho splácať v mesačných splátkach vždy k XX.temu dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou
úveru dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný predmetný úver nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v
zmysle Zmluvy o úvere nesplnil. Právny predchodca žalobcu dňa XX.XX.XXXX postúpil pohľadávku zo
U. o úvere na spoločnosť O. I., a.s. U. o postúpení pohľadávky 1. I. O. I., a.s. dňa XX.XX.XXXX postúpila

predmetnú pohľadávku na žalobcu.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55
, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

10. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

12. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.15. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“) Banka je právnická
osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá
má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa

zakazuje.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení
bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po
prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie

bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrela dňa XX.XX.XXXX so žalovaným zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške X.XXX,XX €,

ktorýsažalovanýzaviazalsplácaťmesačnekXX-temudňuvmesiacisumouXX,XX€.J.splatnosťúveru
bola k XX.XX.XXXX. S poukazom na ust. § 23a zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení novely vykonanej
zákonom č. XXX/XXXX Z. z., súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o splátkovom úvere zo
dňa XX.XX.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení V.
zákonníka, ale aj osobitnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, Zákona o bankách a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný nesplácal úver pravidelne.
Dostal sa teda do omeškania. Predmetom konania je záväzkový vzťah, ktorého predmetom je bankový
úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou
úpravou vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v
zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň

vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady,
vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým
výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb
na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho

podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Súd v konaní zistil, že
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky bola na žalobcu
bola postúpená ako pohľadávka z neukončeného bankového úveru. V konaní totiž žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j. že
by ukončil úverový vzťah. Takúto neukončenú pohľadávku potom právny predchodca žalobcu postúpil

na nebankový subjekt. Avšak postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá
nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V konaní bolo
zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru nedošlo, a preto bolo potrebné ustáliť, čo
bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. ako bankou aprávnym predchodcom žalobcu spoločnosťou APS Slovakia, a.s. zo dňa 21. 10. 2010. V uvedenej veci
treba rozlišovať medzi poskytovaním úverov a správou úverov, lebo správa poskytnutého úveru nie je
samostatnou bankovou činnosťou podľa § 2 Zákona o bankách a nepodlieha bankovému povoleniu

podľa Zákona o bankách, ale ide o súčasť bankovej činnosti poskytovania úverov. Na postúpenie
pohľadávky vo všeobecnosti je preto potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,
avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s
identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje
dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového

úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je
v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca nepreukázal, že žalovanému
bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaný
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného
záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a

po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle
citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými ,ako to vyplýva to z
citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. Aj z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92

ods. 7) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na
mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú
dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického
výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky

alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka
zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Ak by banka mohla
postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové
vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách
pod dohľad Národnej banky Slovenska, bolo by to v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by

k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s
bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež
mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa
vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd však žiadnym spôsobom
nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto

postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však
výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky. Ak predmetom postúpenej pohľadávky bola suma 2.663,41 € Eur, po tom je zrejmé, že
pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava ako banka postúpil zmluvou zo dňa 21. 10. 2010

nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2010 na spoločnosť APS Slovakia , a.s. bola neexistujúca
pohľadávka, preto táto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 10. 2010 je neplatná. V zmysle
zásad nemo plus iuris nemôže byť platnou ani následná cesia uplatňovanej pohľadávky zo dňa 10. 11.
2010 zo spoločnosti APS Slovakia, a.s. na žalobcu. Súd teda mal za to, že žalobca nie je na podanie

takejto žaloby aktívne vecne legitimovaný nakoľko nie je nositeľom práva, ktoré si v konaní uplatňuje.
Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu zamietol.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Vo veci mal plný úspech žalovaný, preto by mal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi
v zmysle § 255 ods. 1 CSP, avšak zo spisu súd zistil, že žalovanému v priebehu konania žiadne trovy
konania nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).