Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 15, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42Csp/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216457
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117216457.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: A. D., Y..

Q., K..XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX S. XXX, štátna občianka SR, proti žalovanej: V. O., U..W.., W. W.
P. K. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok Zmluvy o úvere č. 0372566086 zo dňa 17.09.2013 a nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v článku 3, bod 3.9 Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 a Rozhodcovská doložka v článku X, bod X.XX Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 s ú n e p l a t n é .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 132,50 EUR, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.05.2017 sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanej určenia neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

17.09.2013, nariadenia neodkladného opatrenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa
17.09.2013 uzatvorila so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 11.000,- EUR. Nakoľko
sa dostala do omeškania so splácaním úveru, žalovaná na základe Žiadosti o realizáciu Dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 03.04.2017 vyzvala zamestnávateľa žalobkyne D. F., W..Y..R.., W. W. Q.
K. XXX, XXX XX Ž., H.Č.: XX XXX XXX na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa poukázala na
to, že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,

alebo sa priči dobrým mravom. Citovala bod 3.9 a 3.11 Zmluvy o úvere. V danom prípade Dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola vypracovaná na samostatnom dokumente, samotné zmluvné ustanovenie
bod 3.9 nebolo individuálne dojednané. Uvedené ustanovenie podpisom zmluvy o úvere vopred bez
možnosti odmietnutia núti spotrebiteľa v pozícii dlžníka pristúpiť aj k dohode o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňa ako dlžník tak svojím podpisom mohla len vopred naformulované ustanovenia dohody o
zrážkach zo mzdy akceptovať ako celok, nebola jej daná možnosť ich odmietnuť. Ako spotrebiteľ nemala
možnosťprejaviťsvojuslobodnúvôľuohľadomdohodyozrážkachzomzdyatakútozmluvnúpodmienku

rozhodne nepovažovala za individuálne dojednanú, a preto sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné.
Citovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Zastávala názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je
možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od ust. § 551 OZ, ust. § 53ods. 1 a ust. § 54 ods. 1 OZ. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy
je teda len neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce
disponovať s príjmom dlžníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok

unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd

ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne
do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal
takémuto konaniu nielen rozpor i imperatívom dobrých mravov, ale priamo o zákonom. Nič nebráni
judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti
jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Poukázala na článok 4 Smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa ďalej uviedla, že

rozhodcovská doložka nebola s ňou ako spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednaná, žalobkyňa
nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu, mohla len svojím podpisom túto rozhodcovskú doložku
obsiahnutú v záverečných ustanoveniach úverovej zmluvy ako celok akceptovať alebo odmietnuť. Táto
zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná
aj z dôvodu, že žalobkyni nedala možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred

všeobecným súdom. Poukázala na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na ust. § 52 a nasl. OZ, čl. 144 ods. 1 a
čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, podľa ktorej sú ako zmluvné podmienky neprijateľné
a teda sú absolútne neplatné. Predmetnými rozhodcovskými doložkami reálne došlo k narušeniu

smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaná
od počiatku sledovala v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov
zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaná, a to na súde, ktorý
s nachádza v mieste jej sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia
práv žalobkyne. Ďalej poukázala na to, že obidve ustanovenia sú písané menším písmom. Zároveň

poukázala na to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľa,čospôsobuje,žespotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala aj na naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva
z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má
zákonnéprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluvách.Poukázalana

rozsudok NS SR zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8Cdo/483/2014. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorý odôvodnila tým, že vykonávané
zrážky zo mzdy majú pre ňu devastačné následky, a to na jej životnú a finančnú situáciu.

2. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/132/2017-8 zo dňa 14.06.2017 bolo nariadené

neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 17.09.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v súvislosti so zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 až do právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.07.2017 a vykonateľnosť 16.06.2017.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.09.2017 doručenom súdu dňa 21.09.2017
uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne, v písomnej forme a žalobkyňa ako
zmluvná strana zároveň vyhlásila, že predmetnú dohodu si riadne prečítala, jej obsahu porozumela a
vyjadrila slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť na zabezpečenie poskytnutého úveru v zmysle § 551 OZ.
Ďalej uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená v spotrebiteľských vzťahoch a poukázala

na ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. Podľa názoru žalovanej sa zrážkami zo mzdy nezasiahne do
ekonomickej situácie z dôvodu, že zrážky zo mzdy sa vykonávali len vo výške, ktorá zodpovedá výške
dohodnutej mesačnej splátky. Žalovaná vo svojom vyjadrení poprela, že rozhodcovská doložka je
neprijateľná zmluvná podmienka. Citovala ust. § 75 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi

účinnými v čase jej uzavretia. Právna úprava zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
okrem iného požaduje, aby rozhodcovská zmluva bola písomná, obsahovo a formálne oddelená od
spotrebiteľskej zmluvy. Požiadavka oddeliteľnosti však zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva
to znamená, že rozhodcovská zmluva uzatvorená do 31.12.2014 mohla byť súčasťou hlavnej zmluvy,bez potreby samostatnosti a oddeliteľnosti. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná,
keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou Zmluvy o úvere podpísanej oboma zmluvnými stranami.
Žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovanej mohla uplatniť svoje nároky na všeobecnom súde podľa bodu

10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 23.06.2012. Podľa vyjadrenia žalovanej
forma rozhodcovskej zmluvy je v súlade so zákonnými požiadavkami účinnými v čase jej uzatvorenia
a skutočnosť, že je súčasťou Zmluvy o úvere nespôsobuje jej neplatnosť. Rozhodcovská zmluva
spĺňa obsahové požiadavky v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaná vo svojom vyjadrení
poukázala na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok

Poukázala na rozsudok KS v Trnave zo dňa 16.11.2016 sp. zn. 25Co/531/2015 a rozsudok NS SR, sp.
zn. 3Cdo/112/2004 (81/2006 ZSP). Podľa vyjadrenia žalovanej vyhovenie žalobe nebude mať žiaden
praktický dopad na individuálne práva žalobkyne ako spotrebiteľa, neodstráni sa stav neistoty v jej
právnom postavení, ani ohrozenie jej individuálnych práv a jednoznačne neodvráti následnú žalobu o
plnenie. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť
jej trovy konania.

4. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu dňa 09.10.20167 doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla,
že naďalej zotrváva na všetkých doposiaľ tvrdených skutočnostiach. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zakomponovaná do textu formulárovej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013, ktorú dáva
veriteľ na podpis všetkým svojim klientom bez rozdielu s tým, že buď klient uzavrie zmluvu ako celok

alebo ju neuzavrie vôbec. Možnosť uzatvorenia úverovej zmluvy bez súčasného uzatvorenia Dohody o
zrážkach zo mzdy neprichádza do úvahy. Žalobkyňa je toho názoru, že predmetná dohoda je neplatná
tak pre neprijateľnosť v zmysle § 53 OZ ako aj pre rozpor s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.
250/2007 Z.z.. Žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že dohoda zabezpečuje pohľadávku veriteľa
vrátane príslušenstva, na zaplatenie ktorého nemá žalovaná nárok, keďže úver je v dôsledku absencie

obligatórnych náležitostí ex lege bezúročný a bez poplatkov. Nemožno ju preto považovať za platný
právny úkon. Zabezpečuje totiž neexistujúcu pohľadávku a oprávňuje žalovanú, aby na jej základe
získala prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne úhradu finančných prostriedkov, na úhradu ktorých
nemážalovanáprávnynárok.Podľavyjadreniažalobkynevzmluveabsentujúobligatórnenáležitostiako
druh spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, údaj o celkovej čiastke splatnej
spotrebiteľom, správny údaj o hodnote RPMN. Žalobkyňa ďalej uviedla, že obdobne ako Dohoda o
zrážkach aj rozhodcovská doložka bola súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorý bez rozdielu
podpisujú všetci klienti žalovanej. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky z hľadiska právnych predpisov

na ochranu spotrebiteľa spočíva v tom, že každý klient žalovanej, bez ohľadu na svoju vôľu, sa musí
podrobiť rozhodcovskému konaniu, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy nebolo možné uzatvoriť so
žalovanou úverovú zmluvu bez toho, aby sa klient zároveň nepodrobil právomoci rozhodcovského
súdu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 20CoE/24/2011 zo
dňa 31.05.2011 a judikatúru Súdneho dvora EÚ, najmä na rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat

Editores, C-240/98 až C-244/98, v zmysle ktorej rozhodcovskú doložku zahrnutú do tzv. formulárovej
zmluvy treba považovať za ustanovenie spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, a aj za neprijateľnú podmienku, ak podstatou dojednania je povinnosť
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade iniciovania sporu veriteľom a to bez
možnosti vyslovenia účinného nesúhlasu. Žalobkyňa poukázala aj na uznesenie KS v Trenčíne sp. zn.

8CoE/15/2017 zo dňa 04.04.2017. K nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobkyňa uviedla,
že určením neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy docieli žalobkyňa nemožnosť výkonu zrážok zo
mzdy na základe neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa uviedla, že ak bude súd judikovať neplatnosť
Dohody, nebude existovať žiadny právny titul, na podklade ktorého by si mohla žalovaná uplatňovať
zrážky zo mzdy žalobkyne. Určením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky predíde žalobkyňa situácii,

keď sa bude musieť brániť v rozhodcovskom konaní pred nárokmi žalovanej a následne sa domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že rozhodcovské
súdy neberú do úvahy obranu žalovaného spotrebiteľa spočívajúcu v absencii obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a priznávajú žalobcovi - veriteľovi nárok tak, ako si ho uplatní.

5. K vyjadreniu žalobkyne bolo dňa 16.11.2017 doručené súdu vyjadrenie žalovanej zo dňa 09.11.2017,
v ktorom poukázala na účinnosť zákona č. 102/2014 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.05.2014 zaviedol
náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej poukázala na článok VIII
bod 11 zákona, ktorý obsahuje úpravu ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., nadobúda účinnosť dňa01.04.2014. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky
obligatórne náležitosti, a to: druh spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a poplatkov, údaj o celkovej čiastke úveru a správny údaj o hodnote RPMN. Poukázala na

rozsudok KS v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, sp. zn. 17Co/151/2012, rozsudok KS v Prešove
sp. zn. 13Co/111/2014 a tiež na rozsudok Súdneho dvora vo veci č. C-42/15 zo dňa 09.11.2016.
Podľa vyjadrenia žalovanej zmluva neobsahuje amortizáciu istiny. V zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle §

9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytuje amortizačná tabuľka, ktorá podľa odseku 3
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady
podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne
uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského

úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade
medzi žalobkyňou a žalovanou nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru. Zmluva o úvere obsahuje
požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, výška
mesačnej splátky, RPMN banky v %, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum
1. splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet,
výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Takýto záver
potvrdzuje napríklad aj rozsudok KS v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp. zn. 11Co/39/2016. Smernica
2008/43/ES je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa

má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa prenecháva na vnútroštátne orgány. Smernica
je teda adresovaná členským štátom, ktoré majú povinnosť ju transponovať v predpísanej lehote do
svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje dve možnosti aplikácie
smerníc: nepriama aplikácia smernice na účely interpretácie vnútroštátneho práva, ktorá bez ohľadu
na priamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán

vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice (tzv. eurokonformný výklad)
a priama aplikácia, ktorá vychádza z priameho účinku smernice a na základe ktorej fyzickej alebo
právnickej osobe resp. členskému štátu vyplývajú priamo zo smernice konkrétne práva resp. povinnosti.
Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva
(t.j. výklad v súlade so smernicou). Nepriama aplikácia smerníc na účely interpretácie sa vzťahuje

aj na vnútroštátnu judikatúru. Nepriamy účinok smerní spočíva v povinnosti členského štátu vykladať
vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice tak, aby sa dosiahol výsledok v zmysle článku
249 Zmluvy o ES. Súdny dvor túto povinnosť rozširuje aj na všetky orgány štátu vrátane súdov.
Žalovaná má za to, že výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné
a možné vykladať v súlade so smernicou 2008/48/ES tak, ako rozhodol Súdny dvor EÚ v rozsudku č.

C-42/15. Skutočnosť, že SR nesprávne transponovala smernicu 2008/48/ES do svojho vnútroštátneho
poriadku a postupovala úplne v rozpore s článkom 22 bod. 1 smernice 2008/48/ES preukazuje rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016. V prípade vzniku kolízie medzi právnymi normami EÚ
a právnymi normami niektorého členského štátu platí prednosť práva EÚ. Žalovaná namieta, že by v
zmluve o úvere absentoval akýkoľvek povinný údaj. Na margo rozhodcovskej doložky a posudzovanie

neprijateľných podmienok poukázala na ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa
nasúd.Uvedenéustanoveniedeklarujeinedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunaurčeníneplatnosti
rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ má možnosť obrátiť sa so svojou vecou na súd a veriteľ
nemôže v takom prípade namietať nepríslušnosť rozhodovacieho orgánu, a to aj napriek uzatvorenej

rozhodcovskej doložke.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15.12.2017. Súd vec prejednal za
splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej, ktorí vyslovili súhlas s
pojednávaním bez ich účasti.

7. Právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach a žiadala žalobu žalobkyne
v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.8. Súd oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam:

9. Žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 17.09.2013 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, v ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo výške 11.000,- EUR.
Žalobkyňa sa zaviazala splatiť veriteľovi istinu vo výške 11.000,- EUR pri celkovej výške nákladov vo
výške 6.383,38 EUR, v 84 mesačných splátkach vo výške 219,24 EUR. Podľa článku 3.1. zmluvy, úver
bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 13,9 %. RPMN banky v % činila 15,61 %. Priemerná RPMN

na trhu v % bola 13,44 %. Dátum 1. splátky bol 10.10.2013 a dátum konečnej splatnosti úveru bol
10.09.2020. Dátum každej ďalšej splátky bol k 10. dňu v mesiaci.

10. V zmysle bodu 3.9 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 uzatvorili žalovaná ako
veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

11. V zmysle bodu 3.11 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013 sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy o úvere predložia na prerokovanie a
rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská a mediačná a.s.,
so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku v
súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dlžník a spoludlžník berú na vedomie, že

doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, je pre účastníkov
rozhodcovského konania záväzný a ako exekučný titul môže byť podkladom pre nútený výkon splnenia
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovské konanie je jednostupňové, a preto proti
rozhodcovskému rozsudku nemožno podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský
rozsudok možno napadnúť len zo zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote 30 dní od jeho

doručenia.

12. Listom zo dňa 03.04.2017, doručeným spoločnosti D. F. W..Y..R., W. W. Q. K. XXX, XXX XX
Ž., žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobkyňou v zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

17.09.2013. V žiadosti uviedla, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 11.000,- EUR a požiadala
zamestnávateľa žalobkyne, aby jej mesačne zrážal čiastku vo výške 211,82 EUR s prihliadnutím na
výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, a to od
najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku.

13. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom,
ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom
2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je
ustanovené inak.

23. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 03. 2015, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k),r) a y).

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalovanou ako súčasť zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013. Nakoľko žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho
úkonu, prvotne súd skúmal, či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je, v
zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, predpokladom úspešnostiurčovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
zamietnesúdžalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobamápreventívnycharakter
a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením

vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa ďalším súdnym konaniam.
Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia
by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Súd mal preukázané,
že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez uvedeného určenia
by boli ohrozené jej práva a jej právne postavenie neisté. V prípade pokračovania vo vykonávaní

zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by mohli byť vykonané zrážky zo mzdy až do úplného
splatenia žalovanou vyčísleného dlhu, bez preskúmania jeho dôvodnosti. Vykonávanie zrážok zo mzdy
má pritom závažný dopad v majetkovej sfére žalobkyne, keďže má vplyv na uspokojovanie základných
životných potrieb žalobkyne a jej rodiny. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa 17.09.2013 dohodu o zrážkach
zo mzdy ako súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetná zmluva je svojím charakterom

spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že úver, poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na zabezpečenie záväzkov z ktorej bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, je bezúročný
a bez poplatkov. Je nepochybné, že uvedený úver je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade
absencie uvedenej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa spotrebiteľský úver, podľa § 11 ods.1
písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, považuje za bezúročný a
bezpoplatkov.Zmluvaospotrebiteľskomúvere,uzavretámedzižalobkyňouažalovaným,neobsahovala

uvedenú zákonom stanovenú náležitosť, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa
zmluvných dojednaní sa zaviazala žalobkyňa splatiť veriteľovi poskytnutý úver vo výške 11.000,- EUR pri
celkovej výške nákladov 6.383,38 EUR, splátkami vo výške 219,24 EUR. V zmluve však absentuje údaj
o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere nerozlišuje splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Žalovaná v zmluve formulovala povinnosť

žalobkyne na vrátenie istiny vo výške 11.000,- EUR pri celkovej výške nákladov 6.383,38 EUR,
bez rozlíšenia istiny, úroku a ostatných poplatkov, absencia ktorých má za následok bezúročnosť
a bezpoplatnosť úveru. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovanej zo zmluvy o
úvere prislúchalo len právo na vrátenie poskytnutej istiny, t. j. 11.000,- EUR. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zabezpečovací inštitút splnenia peňažného záväzku. Okrem všeobecných náležitostí právneho

úkonu musí dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovať aj označenie pohľadávky, na zabezpečenie
ktorej sa uzatvára a výšku dohodnutých zrážok. Súd však nemal preukázané platné dojednanie výšky
zrážok zo mzdy, následkom čoho je neplatnosť dohody. Dojednanie o výške zrážok v dohode je
neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko jeho obsah je nejasný a nemožno ho ustáliť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navyše, dohoda o zrážkach

zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, jej dojednania neboli individuálne vyjednané a obsah dohody
nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Súd poukazuje aj na okolnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá bola uzatvorená nielen ako formulárová dohoda, ktorej podmienky neboli individuálne vyjednané,
ale bola uzatvorená v rámci zmluvy o úvere, žalobkyňa pri podpise zmluvy nebola osobitne upozornená
na právne následky uvedenej dohody.

31. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, že predmetná zmluva o úvere je tzv.
štandardná formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu a uzatvorením dohody o zrážkach zo
mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky žalovanej vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej žalovanou na základe

neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom
z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľa
zavedený smernicou Rady EHS 93/13 o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Podľa čl. 3 ods.1,
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
lenako„smernica“),zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,ak
napriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutýchnazáklade zmluvy ku škode spotrebiteľa. Súd poukazuje na závery komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9. komisia dospela k záveru, že

dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že i novela zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. doplnila § 5a (zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa), podľa ktorého je neprípustné

zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť
uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti
jej odmietnutia).

32. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, ktorá bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená
ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2013, táto nebola so žalobkyňou ako
spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, žalobkyňa nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú
vôľu, mohla len svojím podpisom túto rozhodcovskú doložku obsiahnutú v záverečných ustanoveniach

úverovej zmluvy ako celok akceptovať alebo odmietnuť. Táto zmluvná podmienka nebola dojednaná
individuálne a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatná aj
z dôvodu, že žalobkyni nedala možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred
všeobecným súdom. Rozhodcovskou doložkou reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady 93/13 EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaná od počiatku sledovala v súvislosti s
koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené
na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaná, a to na súde, ktorý s nachádza v mieste jej sídla
za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobkyne. Dojednanie
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere je absolútne neplatné, keďže takto formulovaná

zmluva s textom vopred pripraveným je uzavretá v neprospech žalobkyne, keďže deleguje v konečnom
ponímaní všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave, s odkazom na ust. § 40 ods. 1
písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. a ust. § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5 OZ. Ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o
dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má zato,

že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre spotrebiteľa to znamená povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si veriteľ už predformuloval v zmluve a na
výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s
ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky,
ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým žalovaná sledovala vylúčenie tohto
dojednania spod režimu súdnej kontroly. Žalovaná nepreukázala osobitné vyjednanie rozhodcovskej

doložky v predmetnej zmluve o úvere resp., že by si žalobkyňa osobitne vymienila jej dojednanie.
Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).Spotrebiteľsapodpisomzmluvy,obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1
a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobnému návrhu žalobkyne vyhovel a určil, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v článku 3, bod 3.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.09.2013 a Rozhodcovská doložka v článku 3, bod 3.11 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.09.2013 sú neplatné.34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
táto bola v konaní plne úspešná.

37. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a
doplnkov od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu. Žalobkyňa ako poplatník bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a podľa § 2 ods.

2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. V predmetnej veci žalobkyňa bola v konaní úspešná a súd nezistil dôvody na oslobodenie
od súdneho poplatku u žalovanej, a preto rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť poplatok z návrhu na
začatiekonaniaourčenieneplatnostidohodyvovýške99,50euraaznávrhunanariadeniepredbežného

opatrenia vo výške 33 eur a to v súlade s položkou 1, písm. b/, c/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.