Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206703
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115206703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Ľ. E., L.. XX.X.XXXX, L. J. XXX XX
Q. XX, zastúpenému opatrovníkom R. M., D. P. M. D. E. L. P., o zaplatenie 50,72 GBP s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 20.3.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
50,72 GBP spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 50,72 GBP od 19.11.2012 do zaplatenia a

náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.12.2007 v súlade s ust. § 269 ods.
2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/199 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými
podmienkami banky (ďalej len „VOP“) zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy žalobca
pre majiteľa účtu - žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX tak ako preukazujú
priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného žalobca v súlade so

zmluvou a VOP odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril
príslušný účet žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca ďalej tvrdil, že
pokiaľ ide o posledný výpis z účtu s nulovým zostatkom, účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 19.11.2012 internú účtovnú transakciu
(prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto
transakciamáspravidlapopis„BezhotovostnýprevodVyrovnaniezostatkuzatv.Účtu“alebo„Prevedenie
dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Uviedol, že v

súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie
účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a. Aktuálny záväzok žalovaného predstavuje istina vo výške
50,72 GBP a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet.

Žalobca k žalobe pripojil písomnú Zmluvu o zriadení vkladového účtu zo dňa 18.12.2007, Všeobecné
obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. s účinnosťou od 1.3.2015, oznámenie o odstúpení
od zmluvy, výpis z účtu a listinu označenú ako Úrokové sadzby produktov účinné od 1.1.2015 (k bežným

a termínovaným účtom a sporeniu v mene EUR).

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, jeho pobyt napriek šetreniu nie je známy, preto mu bol
súdom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník, ktorý sa k návrhu nevyjadril.Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a na základe zhodných
(resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento

skutkový stav:

Dňa 18.12.2007 uzavreli žalobca so žalovaným zmluvu o zriadení vkladového účtu, na základe
ktorej podľa bodu 1. žalobca ako banka zriadil žalovanému ako majiteľovi účtu vkladový účet číslo
XXXXXXXXXX, kód banky 5600 na menu GBP. V bode 2. tejto zmluvy je uvedené, že všetky práva,

povinnosti a vyhlásenia zmluvných strán, ktoré nie sú výslovne upravené v zmluve resp. návrhu zmluvy
sa spravujú VOP v platnom znení (ktoré žalobca súdu nepredložil). V bode 4. tejto zmluvy je uvedené, že
majiteľ účtu obdržal písomnú informáciu o poplatkoch súvisiacich s návrhom zmluvy, ktorá tvorí súčasť
návrhu zmluvy (ktorú žalobca súdu taktiež nepredložil). Podľa výpisu z účtu žalobca žalovanému na
ťarchu jeho účtu vyúčtoval v roku 2012 rôzne poplatky za vedenie VU, poplatok za upomienku-debet

(11,93 GBP), poplatok za výzvu-debet (23,90GBP) a úroky, a to všetko v mene GBP spolu vo výške
50,72 GBP. Podľa listu zo dňa 8.11.2012 žalobca oznamoval žalovanému, že odstupuje od príslušnej
zmluvy o uvedenom účte. Zároveň ho vyzval na úhradu debetného zostatku do troch dní od doručenia
tohto oznámenia s tým, že po uplynutí tejto lehoty bude účet zrušený. Podľa výpisu z účtu bol tento účet
zrušený („vyrovnanie zostatku zatv. účtu“) dňa 19.11.2012. Debet bol tvorený výlučne vyššie uvedenými

položkami vyúčtovanými v roku 2012.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 veta prvá OBZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,
peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.

Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 351 ods. 1 veta prvá OBZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy.

Podľa § 451 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. „Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,

je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo

okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V danom prípade mal súd za to, že žalobca vo svojom návrhu všeobecným poukazom na výpisy z
účtu a „príslušné“ VOP a úrokové sadzby produktov neuviedol v podstate žiadne také skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali uplatnený nárok. Celá argumentácia k nemu je v podstate založená len na dôvere v
jeho strohé vyčíslenie vo výpise z účtu vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti
niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom
do r. 2003 (ak sa právo opieralo o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu - zrejme ako relikt
bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých

peňažných ústavov), ktoré dnes už neplatí, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez
osobitného skúmania a dokazovania). V sporovom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením
sporných strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však v súdnom konaní nemožno nekriticky
akceptovaťavychádzaťibazjednostrannýchnepreskúmateľnýchvyčíslenísporovejstrany(dodávateľa)

bez posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno
súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise z účtu je snáď akousi
verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému.
Podľa § 134 O.s.p. iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,

že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Je zrejmé, že v návrhovom konaní je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený

vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len
posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby
musí byť zamietnutý.

Z predložených príloh len nepriamo vyplýva, že základom nároku žalobcu mali byť zrejme rôzne poplatky
a úroky vyúčtované žalovanému do 19.11.2012. Z jeho návrhu však nevyplývajú žiadne konkrétne
dôvody týchto nárokov, prečo a na základe čoho ich žalobca v konkrétnej výške a v mene GBP účtoval.
Žalobca dokonca v súvislosti s nimi k žalobe pripojil, resp. nárok na ne „odôvodnil“ a preukazovalpoukazom na Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 1.3.2015 a
Úrokové sadzby produktov účinné od 1.1.2015 (po ukončení zmluvy) a v mene EUR. Vzhľadom na
uvedené mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

neuniesol,tedaztvrdenýchskutočnostísúdnezistilprávnydôvod,podľaktoréhobybolžalovanýpovinný
túto sumu (vrátane všetkých okolností týkajúcich sa poplatkov za upomienku a za výzvu, ktoré svojim
označením evokujú povahu zmluvnej pokuty) žalobcovi zaplatiť, resp. skutočnosti svedčiace o tom, že
vzhľadom na odstúpenie od zmluvy sa žalovaný v zmysle ust. § 351 OBZ na jeho úkor bezdôvodne
obohatil, a preto ho, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, považoval za

nedôvodný, a žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu
neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal

žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.