Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 2, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/152/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210229134
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7210229134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: E. M., bytom:

K. Č.. XXX, narodený: XX.XX.XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Harkály, sídlo: Kováčska č. 28,
Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, orgán konajúci v mene štátu: Sociálna poisťovňa, sídlo: Ul.
29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o zaplatenie 10.686,49 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 10.686,49 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
z dlžnej sumy ročne od 19.5.2010 do zaplatenia.

II. Žalobu ohľadom úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. To všetko je žalovaná povinná zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 26.11.2010 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
10.686,49 eur titulom nároku na nahradenie škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý
pri výkone verejnej správy spôsobil orgán v tomto konaní zastupujúci štát, t.j. Sociálna poisťovňa. Podľa

tvrdenia žalobcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu takým spôsobom, že Sociálna poisťovňa
ako orgán verejnej moci zo zákona zabezpečujúci poistenie zamestnávateľa zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú pracovným úrazom nepristúpila k plneniu príslušenstva na základe právoplatného
rozhodnutia súdu. Žalobcovi nebol konkrétne vyplatený nárok na nahradenie príslušenstva (trovy
konania) nároku na nahradenie škody z pracovného úrazu, ktoré mu bolo priznané Rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. značka 19 C 643/2002 v znení opravného uznesenia a v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. značka 4Co 155/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

26.5.2008. Žalobca poukázal na to, že v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. predložil žalovanej
návrh na predbežné
prerokovanie návrhu na nahradenie škody, ale žalovaná svojim Rozhodnutím číslo 18273-1/2010-BA
zo dňa 6.9.2010 žiadosti nevyhovela.

2. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy
ročne od 4. dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedených rozhodnutí Okresného

súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach a tiež si uplatnil aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho
konania.3. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnila tak, že žaloba o
náhradu škody z pracovného úrazu bola podaná dňa 18.3.2002, v dôsledku čoho nároky poisteného
zamestnávateľa VÁHOSTAV a.s. toho času upravovala Vyhláška č. 380/1993 Z.z., pričom § 5 citovanej

Vyhlášky určuje, že poisťovňa uhradí trovy súdneho konania alebo mimosúdneho prerokovania len v
prípade, že sa vopred písomne zaviaže nahradiť ich a v tomto prípade k tomuto nedošlo. Ďalej žalovaná
uviedla, že predmetný súdny spor bol ukončený v roku 2008 za účinnosti Zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, ktorý v § 164 taxatívne vymedzuje, aké plnenia sa uhrádzajú zo základného fondu
úrazového poistenia a tiež poukázala na to, že v tomto zákone nie je upravené právo zamestnávateľa

na úhradu trov súdnych konaní vedených z titulu zodpovednosti za poškodenie zdravia pri pracovnom
úraze.

4. Konajúci súd o nároku žalobcu prvýkrát rozhodol svojim rozsudkom zo dňa 8.6.2011, ktorým žalobe
vyhovel (s výnimkou časti nároku na úrok z omeškania). Tento rozsudok bol neskôr zrušený odvolacím
Krajským súdom v Košiciach Uznesením sp. značka 2Co/572/2014 zo dňa 12.3.2015. Odvolací súd v

rámci odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia uložil súdu prvého stupňa povinnosť zistiť, či vo veci nejde o
prekážku rozhodnutej veci a to s ohľadom na existenciu Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. značka
19 C 643/2002 v znení opravného uznesenia a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
značka 4Co 155/2006, ktorými bolo žalobcovi už priznané právo na nahradenie trov konania v rámci
príslušných konaní.

5. Podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova (tzv. prekážka res iudicata). A v súčasnej dobe podľa platného § 230 Civilného
sporového konania: „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“

6. Aby bolo možné konštatovať, že vo veci existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), museli
by byť súčasne splnené nasledovné podmienky: 1 totožnosť účastníkov súdneho konania a 2. rovnaký
predmet konania. Z obsahu tohto konania je zrejmé, že v danej veci neexistuje prekážka rozhodnutej
vedci a to z dôvodu, že ani jedna z podmienok na existenciu prekážky nebola splnená. Konkrétne tu
nie je rovnaký okruh účastníkov, pretože žalovanou v tomto konaní je Slovenská republika. a v konaní

na Okresnom súde Košice II sp. značka 19 C 643/2002 (a rovnako aj v odvolacom konaní) išlo o
žalovaného Považská stavebná spoločnosť a.s.. Taktiež nie je rovnaký ani predmet konania, pretože
v skoršom konaní išlo o náhradu škody spôsobnej pracovným úrazom a v tomto konaní ide o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

7. Okresný súd Košice II svojim Rozsudkom sp. zn. 19 C 643/2002 zo dňa 2.2.2006 rozhodol o žalobe
žalobcu (rovnaký žalobca ako v tomto konaní), ktorá bola súdu doručená dňa 18.3.2002 tak, že zaviazal
zamestnávateľa žalobcu spoločnosť VÁHOSTAV a.s. nahradiť žalobcovi škodu na zdraví vo výške
4.682.550,- Sk, ktorá žalobcovi vznikla pri jeho pracovnom úraze. Predmetný rozsudok bol ohľadom trov
konania Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. značka 4Co 155/2006 zo dňa 18.3.2008 zmenený

tak, že žalovaný bol zaviazaný aj na nahradenie trov prvostupňového konania vo výške 224.375,- Sk
a žalobcovi tiež priznal nahradenie trov odvolacieho konania vo výške 97.566,- Sk. Spolu bol teda
zamestnávateľ žalobcu zaviazaný na nahradenie trov konania vo výške 10.864,48 eur (321.941,- Sk).
Citovaný rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2008. Tieto skutočnosti súd
zistil zo žalobného návrhu a z uvedených rozsudkov Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v

Košiciach.

8. Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej moci zo zákona zabezpečujúci poistenie zamestnávateľa
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom uhradila na základe vyššie uvedených
rozsudkov za zamestnávateľa žalobcu iba škodu vo výške 4.682.550,- Sk, avšak neuhradila žalobcov

nárok na nahradenie trov konania v celom rozsahu, t.j. vo výške 10.686,49 eur. Na základe tejto
skutočnosti žalobca postupom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej správy vyzval žalovanú na nahradenie škody svojim podaním zo dňa 15.5.2010,
ktorým predložil žalovanej na predbežné prerokovanie svoj návrh na nahradenie škody spôsobenej
neuhradením trov konania žalobcu vo vyššie uvedených súdnych konaniach. Podanie žalobcu zo

dňa 12.5.2010 bolo žalovanej doručené dňa 17.5.2010. Žalovaná prostredníctvom príslušného orgánu
(Sociálna poisťovňa) návrhu žalobcu zo dňa 12.5.2010 nevyhovela a to z obdobných dôvodov ako
použila na svoju obranu v tomto konaní, pričom vo veci konkrétne rozhodla svojim Rozhodnutím číslo:
18273-1/2010-BA zo dňa 6.10.2010. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z podania žalobcuzo dňa 12.5.2010, z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 8.5.2011 a tiež z citovaného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne.

9. Dňa 19.5.2010 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1% ročne.
Túto skutočnosť súd zistil z evidencie NBS Slovenska.

10. Podľa § 1 (Predmet úpravy) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci: „Tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi

verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len
"územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy a
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.“

11. Podľa § 3 ods. 1 (Rozsah zodpovednosti) Zákona č. 514/2003 Z.z.: „Štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej

časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.“

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) Zákona č. 514/2003 Z.z.: „Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová
samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym
úradným postupom.“

13. Podľa § 9 ods. 1 a 2 (Nesprávny úradný postup) Zákona č. 514/2003 Z.z.: „(1) Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.“

14. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.: „Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §§
4 a 11.“

15. Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.: „Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.“

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.: „Ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne
vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom. 12) Poznámka pod čiarou č. 12 znie: Občiansky
zákonník.“

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.“

18. Podľa § 120 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: „(1) Sociálne poistenie
vykonáva Sociálna poisťovňa. (2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon
sociálneho poistenia. (3) Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.“

19. Podľa § 259 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: „V konaniach o nárokoch na dávky
a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku
z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebochorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo

zmene sumy dávky,
náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v
nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.“

20. Podľa § 44g ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni (príslušný predpis účinný
do 31.12.2003): „Sociálna poisťovňa uhradí trovy súdneho konania alebo mimosúdneho prerokovania
vynaložené zamestnávateľom v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na vznik
práva na plnenie Sociálnej poisťovne, len ak sa vopred písomne zaviaže ich uhradiť, alebo ak súd
rozhodoval o nárokoch, ktoré nemožno uhradiť bez súdneho rozhodnutia.“

21. Podľa § 7 (Výška odškodnenia) Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia: „(1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. (2) Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho

odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. (3) V prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad
sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.“

22. Podľa § 5 VYHLÁŠKY Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 280/1993 Z.z., ktorou sa

ustanovujú bližšie podmienky a sadzby poistného zákonného poistenia zamestnávateľa pre prípad
zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania: „Poisťovňa uhradí trovy
súdneho konania alebo mimosúdneho prerokovania vynaložené poisteným v súvislosti s udalosťou,
ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na poistenie poisťovne, len vtedy, ak sa vopred písomne
zaviaže uhradiť ich.“ Táto Vyhláška bola zrušená od 1.7.2001 Zákonom č. 242/2001 Z.z..

23. Žalobca si uplatnil svoje nároky podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Žalobca si v súlade so zákonom uplatnil svoj nárok v rámci tzv. „predbežného
prerokovania na náhradu škody“ podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, preto po uplynutí zákonnej 6
mesačnej lehoty v súlade s § 16 ods. 1 pristúpil k podaniu žaloby.

24. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo potrebné v prvom rade zistiť, či príslušný orgán verejnej moci
t.j. Sociálna poisťovňa neuhradením trov konania žalobcu porušila svoju právnu povinnosť a takýmto
svojim konaním (respektíve v tomto prípade nekonaním) spôsobila žalobcovi škodu.

25. Sociálna poisťovňa bola podľa § 120 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. zriadená ako verejnoprávna
inštitúcia na výkon sociálneho poistenia. V zmysle § 259 ods. 4 citovaného zákona mala Sociálna
poisťovňa o nárokoch na náhradu škody spôsobenú príslušným pracovným úrazom konať podľa Zákona
č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni (príslušný predpis účinný do 31.12.2003), pretože išlo o nárok,
ktorý vznikol do 1.4.2004 a súdne konanie nebolo do tohto dňa ukončené.

26. V danom prípade (konanie o náhradu škody z pracovného úrazu) išlo o nárok žalobcu, ktorý mu
moholbyťpriznanýibavrámcisúdnehokonania.Tovyplývazobsahu§ 7(Výškaodškodnenia)Vyhlášky
č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z uvedeného dôvodu
mala Sociálna poisťovňa § 44g ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z. povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania aj bez jej predchádzajúceho písomného záväzku na takéto nahradenie, pretože súd rozhodoval
o nárokoch, ktoré nebolo možné uhradiť bez súdneho rozhodnutia.“

27. Námietka žalovanej poukazujúca na znenie § 5 VYHLÁŠKY Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 280/1993 Z.z. nemá oporu v zákone, pretože táto Vyhláška bola zrušená od 1.7.2001

Zákonom č. 242/2001 Z.z.. Citovaný zákon a ani iná norma neobsahuje prechodné ustanovenia, podľa
ktorých by vyššie citovaný § 5 VYHLÁŠKY MF SR č. 280/1993 Z.z. mal byť aplikovaný aj na náhradu
súdnych trov konaní, o ktorých nebolo rozhodnuté do zrušenia citovanej vyhlášky. Z uvedeného je
zrejmé, že bez výnimiek platilo znenie § 44g ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z..28. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd konštatuje, že Sociálna
poisťovňa mala ako orgán verejnej moci zriadený na účely výkonu sociálneho poistenia podľa §

120 Zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 10.686,49
eur, ktoré mu vznikli v rámci vyššie citovaného súdneho konania. Sociálna poisťovňa neuhradením
predmetných trov konania podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobila žalobcovi škodu.

29. Žalovaná podľa § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá za škodu žalobcu, ktorá

mu vznikla porušením povinnosti orgánu verejnej moci (Sociálnej poisťovne) urobiť úkon, t.j. nahradiť
žalobcovi trovy konania, ktoré mu vznikli titulom uplatnenia nárokov z pracovného úrazu. Z uvedeného
dôvodu súd zaviazal žalovanú na nahradenie škody žalobcu vo výške 10.686,49 eur.

30. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.“

31. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.“

32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení: „Výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

33. Občiansky zákonník a ani Zákon č. 514/2003 Z.z. neupravuje špeciálnym spôsobom čas, kedy je
žalovaná povinná nahradiť žalobcovi škodu (Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje iba možnosť podania
žaloby po uplynutí 6 mesiacov od doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku). Z uvedeného
dôvodu vznikla žalovanej podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinnosť nahradiť žalobcovi škodu prvý

deň po tom, čo žalobca požiadal žalovanú o nahradenie škody. Z obsahu
vykonaného dokazovania súd zistil, že prvý deň po tom, čo žalobca požiadal žalovanú (Slovenskú
republiku) o nahradenie škody bol deň 18.5.2010, pretože návrh na predbežné prerokovanie nároku bol
žalovanej doručený dňa 17.5.2010. Žalovaná sa teda do omeškania s uhradením nároku žalobcu na
nahradenie škody dostala od 19.5.2010.

34. Z dôvodu omeškania žalovanej s uhradením peňažnej pohľadávky žalobcu vznikol žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne. Tento nárok vznikol
podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška
úroku z omeškania vyplýva zo skutočnosti, že 1. deň omeškania žalovanej bola výška diskontnej sadzby

určenej Európskou centrálnou bankou stanovená na 1%, preto úrok z omeškania predstavuje 9% ročne
(8 percentuálnych bodov + 1%). Žalobca si úrok z omeškania, čo do výšky uplatnil vo výške 8% ročne,
preto mu súd priznal iba takúto výšku úroku z omeškania.

35. Žalobca si vo svojej žalobe uplatnil nárok na úrok z omeškania čiastočne neoprávnene a to konkrétne

ohľadom časového obdobia, za ktorý žiadal nárok na úrok z omeškania priznať. Omeškanie žalovanej
(Slovenská republika) nevzniklo počnúc 4. dňom od právoplatnosti rozhodnutí konajúcich súdov, ale až
od 19.5.2010, tak ako je to uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu ohľadom úroku z omeškania v časti nad oprávnený nárok zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

37. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu (žalobca mal čiastočný
neúspech iba pri príslušenstve - časť úroku z omeškania) rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania
v plnom rozsahu.38. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

39. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.