Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/275/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236378
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115236378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom M. X, P.O.V. XXX, XXX XX Bratislava, proti žalovanej F. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XXX, o zaplatenie 65,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/647/2015-37 zo dňa 19. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pohľadávky vyplývajúce z faktúr špecifikovaných v
návrhu ako aj v uznaní dlhu boli v čase uznania dlhu premlčané. Z predloženého dokumentu - uznanie
dlhu, však súdu nijakým spôsobom nevyplynulo, že by žalovaná v čase uznania dlhu o premlčaní
pohľadávok vedela, súd teda nemôže mať za jednoznačne preukázané, že nastali účinky, ktoré zákon z
platným uznaním dlhu spája. Zároveň súd poznamenal, že uznanie dlhu bolo spotrebiteľovi predložené
ako formulárové vyhlásenie, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ nijakým spôsobom ovplyvniť, len

ho prijať alebo odmietnuť ako celok. Z uvedeného vyhlásenia o uznaní dlhu nevyplýva poučenie
žalovanej o následkoch takéhoto právneho úkonu a preto možno dôvodne usudzovať, že odporca ako
spotrebiteľ nemal vedomosť o právnych následkoch takéhoto úkonu, a teda takýto prejav vôle nemožno
jednoznačne považovať za taký, ktorý by smeroval k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nepriznal
nárok navrhovateľovi na zaplatenie uplatnenej istiny vo výške 65,51 eur, nepriznal mu ani príslušenstvo
pohľadávky a to uplatnený úrok z omeškania z predmetnej istiny. Žalobca si v návrhu uplatnil aj nárok

na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 331,94 eur od 26.02.2012 do zaplatenia,
ktorá suma bola odporcovi vyfakturovaná titulom zmluvnej pokuty. Ohľadne takto uplatneného nároku
neuniesol dôkazné bremeno tým, že 1/ súdu nepreukázal existenciu zmluvného ustanovenia, ktorým
by bola individuálne dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie určitej zmluvnej povinnosti
a 2/ súdu nepreukázal, že by na strane žalovanej došlo k takému porušeniu povinnosti, ktoré možno
sankcionovať zmluvnou pokutou. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných
ustanovení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd jeho odvolaniu v
plnom rozsahu vyhovel. Predložil súdu listinný dôkaz, v ktorom žalovaná uznala svoj dlh vzniknutý z titulu
nezaplatenej ceny za jeho právnym predchodcom riadne a včas poskytnuté telekomunikačné služby,čo do dôvodu aj výšky. Bez ohľadu na to, či žalovaný vedel alebo nevedel o premlčaní uznávaného
nároku, táto skutočnosť nemá absolútne žiaden vplyv na plynutie zákonom nastolenej premlčacej lehoty
v prípade uznania dlhu. Uznaním dlhu dochádza podľa ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ k založeniu

plynutia novej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu, či žalovaná, ktorá svoj dlh uznala, v čase
uznania vedela alebo nevedela o premlčaní pohľadávky. Poukázal pri tom na rozhodnutia NS ČR sp. zn.
3Cz/6/68 zo dňa 27.2.1968 a sp. zn. 33 Odo 934/2005 zo dňa 22.8.2007. Vzhľadom na to, že zo zákona
došlo k k založeniu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby nie je ním uplatnený nárok premlčaný.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku
možno doplniť, že uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558 O. z., sa zakladá vyvrátiteľná právna
domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky,
je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, že uznanie

dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že
v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj
dlh premlčaný, avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len
vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl
skutkový alebo právny (napr. že nepoznal ust. o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.

8) Aj súdna prax sa zjednotila v tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len
ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a
contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený právny následok nemá a nezáleží na tom,
či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných dôvodov
(skutkových).

9) Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd názoru, že pokiaľ aj žalovaná podpísala uznanie dlhu, bez
toho, aby vedela, že dlh je premlčaný nejde o platné uznanie dlhu, a preto súd prvej inštancie správne
návrh zamietol ako premlčaný.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).