Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110238250
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110238250.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: ELIT SLOVAKIA
s.r.o., so sídlom Kolmá 4, 851 01 Bratislava, IČO: 31 596 061, zastúpeného právnym zástupcom Mgr.
Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom Q. na Q. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: X. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpenému zástupcom Advokátska
kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, v
konaní o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 60.538,82 Eur spolu s úrokom a zmenkovou odmenou,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/4/2011-167 zo dňa 24. 10.
2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 11CbZm 4/2011-200 zo dňa 7. 2. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/4/2011-167 zo dňa 24. 10. 2012 v spojení s opravným
uznesením č.k. 11CbZm 4/2011-200 zo dňa 7. 2. 2013, v napadnutom výroku, ktorým v časti o zaplatenie
zmenkovej sumy 60.538,82 Eur spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 60.538,82 Eur od 22.02.2011
do zaplatenia a v časti o zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 201,80 Eur okresný súd zmenkový
platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č.k. 10Zm 97/2010-15 zo dňa 20.01.2011 ponechal v
platnosti p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/4/2011-167 zo dňa 24. 10. 2012 v spojení s opravným
uznesením č.k. 11CbZm 4/2011-200 zo dňa 7. 2. 2013 vo výroku, ktorým žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 3.644 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 4.167,35 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti z r u š u j e a v r a c i
a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutý rozsudkom okresný súd zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č.k.
10Zm 97/2010-15 zo dňa 20.01.2011 v časti o zaplatenie 6 % ročného úroku zo sumy 60.538,82 Eur
za obdobie od 14.08.2010 do 21.02.2011 a v časti, kde bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 3.644 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.316,76 Eur zrušil.
Ďalším výrokom v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 60.538,82 Eur spolu so 6 % ročným úrokom
zo sumy 60.538,82 Eur od 22.02.2011 do zaplatenia a v časti o zaplatenie zmenkovej odmeny vo
výške 201,80 Eur okresný súd zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č.k. 10Zm
97/2010-15 zo dňa 20.01.2011 ponechal v platnosti. O trovách spojených s konaním rozhodol okresný
súd tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 3.644 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.167,35 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia po vykonanom dokazovaní, aplikácii ust. § 175 ods. 1 O.s.p., § 34
ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 74, § 53 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona zmenkového
a šekového v spojení s ust. § 588, § 591 Občianskeho zákonníka uviedol, že predmetom podaného

návrhu žalobcom bolo zaplatenie zmenkovej sumy spolu s príslušenstvom. Podľa vykonaných dôkazov
okresný súd zistil, že zmenka bola pôvodne vystavená ako blanko zmenka a dodatočne do jej textu bola
dopísaná zmenková suma. Jednalo sa pritom o zmenku na videnie vystavenú bez protestu. Zmenka
samotná obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a tak okresný súd vyhodnotil, že je platným
cenným papierom. Okresný súd sa zaoberal námietkami žalovaného, ktorý rozporoval, že tovar podľa
uzavretej kúpnej zmluvy prevzal, pretože mu nikdy zo strany žalobcu nebol dodaný, a tým nevzniká
pohľadávka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca preto nebol oprávnený vyplniť zmenku, a ani
nie je oprávnený požadovať jej plnenie. Ohľadom právneho vzťahu, ktorý medzi žalobcom a žalovaným
vznikol a ktorý sa týkal záväzku žalobcu dodať tovar, bol okresný súd toho názoru, že sa jedná o vzťah
kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by
v čase uzavretia tejto dohody žalovaný vystupoval ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa vystavených faktúr žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, o čom svedčí to, že
tieto faktúry nie sú vystavované na jeho IČO, ale na jeho rodné číslo a ďalším identifikačným údajom
je číslo občianskeho preukazu žalovaného. Preto okresný súd mal za to, že na vzťah bolo potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu. Okresný súd ďalej
zistil, že podľa predložených faktúr žalovaný každú stranu vystavených faktúr podpísal, čo nepriamo
nasvedčuje tomu, že potvrdil aj prevzatie tovaru. Z obdivoch faktúr vyplýva zdaniteľné plnenie, ktoré
sa už uskutočnilo, a to ku dňu 16.08.2009. Podpisom faktúr tak žalovaný túto skutočnosť uskutočnenia
zdaniteľného plnenia potvrdil. Rovnako tak z textu, ktorý bol uvedený na poslednej strane každej z
vystavených faktúr a ktorý je rovnako krytý podpisom žalovaného, nepriamo vyplýva, že tovar už bol
dodaný. Túto skutočnosť, podľa názoru okresného súdu, možno vyvodiť z textu, podľa ktorého faktúra
zároveň slúži ako záručný list, pričom podľa tohto textu je možné tovar bezplatne vrátiť do 14-tich dní
odo dňa predaja. Podpisom faktúr žalovaný nepriamo potvrdil, že tovar prevzal. Okresný súd uviedol,
že k prevzatiu tovaru žalovaným došlo tým spôsobom, že žalovaný prevzal tovar, ktorý bol v tom čase v
sklade v Bytčici, u jeho známeho pána K. vo firme TOM SPEED, pričom k tomuto prevzatiu došlo ku dňu,
ktorý žalovaný potvrdil ako dátum zdaniteľného plnenia 16.08.2009. O tom, že žalovaný tovar prevzal,
podľa názoru okresného súdu svedčí tiež to, že sa pokúsil fiktívnou platbou vo výške 25.000 Eur jednu z
faktúr zaplatiť. O tom, že sa malo jednať o úhradu kúpnej ceny, jednoznačne svedčí uvedenie čísla tejto
faktúry v popise vykonanej fiktívnej transakcie. Ak žalovaný fiktívne ako vedúci pobočky vykonal úkon,
ktorý mal čiastočne túto faktúru splniť, bol okresný súd názoru, že tým potvrdil existenciu pohľadávky
žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, a tým nepriamo aj dodanie tovaru.

Z vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že by tovar
dodaný nebol, nepreukázal. Žalovaný tvrdil, že tovar uskladnený v Bytčici u pána K. bol po ukončení
jeho pracovného pomeru v celom rozsahu odvezený aj za účasti svedka J. do žilinskej pobočky žalobcu.
Žalovaný predložil záznam z inventúry, z ktorého okresný súd zistil, že sú v ňom obsiahnuté aj
položky, ktoré sú obsiahnuté vo vystavených faktúrach. Položky vo faktúrach, a aj položky v inventúre,
sú však položky, podľa záveru okresného súdu, ktoré sú určené len druhovým označením a uvedením
množstva. Nebolo možné jednoznačne identifikovať, či sa v tejto inventúre nachádzajú aj tie položky,
resp. ten tovar, ktorý mal byť podľa faktúr dodaný žalobcom žalovanému. Okrem toho zo samotnej
inventúry, resp. z dokladov, ktoré mali zachytávať obsah a výsledky tejto inventúry, nevyplýva, že by
sa jednalo o inventúru vykonanú u žalobcu, resp. v jeho žilinskej pobočke a z týchto dokladov, podľa
záverov okresného súdu nebolo možné zistiť ani dátum, kedy sa inventúra mala uskutočniť. Pre účely
posúdenia skutočnosti, či tovar bol alebo nebol dodaný, tak podľa názoru prvostupňového súdu doklady
o tejto tvrdenej inventúre nemali žiadnu relevanciu. Pokiaľ sa aj žalovaný odvolával na svedeckú výpoveď
svedka Rusnáka, tento svedok nevedel jednoznačne identifikovať, či sa prevážal aj tovar, ktorý mal byť
dodaný žalovanému. Tvrdenia žalovaného o tom, že po ukončení jeho pracovného pomeru došlo k
vyskladneniu všetkého tohto tovaru z priestorov skladu v Bytčici do žilinskej pobočky, boli podľa názoru
okresného súdu bez právneho významu. Okresný súd dospel k záveru, že tovar bol žalovanému dodaný.
Ak by aj v konaní bolo preukázané, že žalobca pri vyskladnení vyskladnil a previezol do svojej pobočky
aj tovar, ktorý bol predtým predaný a odovzdaný žalovanému, tak sa žalovaný mal domáhať svojho
práva na vydanie tohto tovaru žalobou o vydanie veci s tým, že žalobca neoprávnene previezol
do svojej pobočky aj tovar, ktorý predal predtým žalovanému, a teda tovar, ktorý žalovanému patrí.
Okresný súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že tovar bol žalobcom žalovanému dodaný a
žalovaný kúpnu cenu tohto tovaru nezaplatil. Za tohto dôkazného stavu preto žalovaný bol povinný splniť
svoju povinnosť z kúpnej zmluvy. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že tovar bol z medziskladu TOM
SPEED z Bytčice prevezený až po skončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu, teda zrejme v
mesiaci september 2009. Vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalovaného prešlo dodaním tovaru ku

dňu 16.08.2009 a ak následne žalobca tento tovar prevzal, zasiahol tým do vlastníckeho práva, keďže
do svojho skladu previezol aj veci, ktoré mu v danom čase už nepatrili. Právo na zaplatenie kúpnej
ceny bolo zabezpečené vystavením blanko zmenky, ktorou sa žalovaný zaviazal, že túto kúpnu cenu
žalobcovi zaplatí. Zmenková suma, ktorá bola do vystavenej blanko zmenky následne doplnená, presne
zodpovedá súčtu dvoch súm fakturovaných žalobcom faktúrami po prepočte konverzným kurzom na
menu Euro. Okresný súd preto námietky žalovaného ohľadom nedodania tovaru a následnej nemožnosti
žalobcu požadovať zaplatenie kúpnej ceny vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné a nepreukázané
(faktúra č. 9230012339, fakturovaná suma 972.905,31 Sk, faktúra č. 9230012340 na celkovú sumu
850.887,18 Sk).

Ďalšou námietkou, ktorou sa okresný súd zaoberal, bolo tvrdenie žalovaného, že zmenka nebola
predložená na platenie. Žalobca uvádzal, že zmenka bola predložená na platenie dňa 14.08.2010 v
mieste sídla žalobcu v B., avšak ohľadom tejto skutočnosti, kedy zmenka na videnie bola dlžníkovi
predložená na platenie, žalobca bol nositeľom dôkazného bremena. Žalobca však nepreukázal, že
dátumom 14.08.2010 bola táto zmenka žalovanému predložená na platenie.

Okresný súd poukázal na to, že predloženie zmenky na videnie dlžníkovi má rozhodujúci význam nielen
vo vzťahu k nepriamym zmenkovým dlžníkom, ale tiež vo vzťahu k žalovanému ako vystaviteľovi, teda
priamemu zmenkovému dlžníkovi. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 34 ods. 1 zákona
zmenkového a šekového, keď zročnosť zmenky na videnie nastáva výlučne v prípade, ak je predložená
na platenie. Bez predloženia na platenie zročnosť zmenky nenastane. Neobstálo preto tvrdenie žalobcu,
že v takomto prípade sa stane zmenka automaticky splatnou jeden rok po dátume jej vystavenia. Žiadne
takéto ustanovenie v zákone zmenkovom a šekovom obsiahnuté nie je. Bez predloženia zmenky na
platenie vistazmenka nenadobudne splatnosť. Pokiaľ okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal,
že zmenka žalovanému bola predložená na platenie 14.8.2010 v mieste svojho sídla v B., zaoberal sa
otázkou, či zmenka bola predložená žalovanému dodatočne, prípadne aj v priebehu súdneho konania.
Bolo zistené, že zmenkový platobný rozkaz spolu s návrhom a zmenkou bol žalovanému doručený dňa
22.02.2011. Okresný súd potom zaujal názor, že týmto dňom bola žalovanému zmenka aj predložená
na platenie. Skutočnosť, že sa jednalo o úkon smerujúci k plateniu zmenky vyplynul z toho, že obsahom
zásielky bol aj zmenkový platobný rozkaz, ktorý stanovuje povinnosť žalovanému zo zmenky plniť. Podľa
judikatúry zmenka môže byť predložená na platenie v priebehu sporu o zaplatenie zmenky. Okresný
súd mal za to, že žalobca svoju povinnosť predložiť zmenku na videnie žalovanému splnil až v priebehu
súdneho konania ku dňu 22.02.2011. Týmto dňom sa zmenka stala splatnou a od tohto dňa potom
žalobcovi patrili zmenkové úroky vo výške 6 % ročne, preto v tej časti návrh žalobcu, kde požadoval
zaplatenie 6 % úroku zo zmenkovej sumy počnúc dňom 14.08.2010 do zaplatenia, nebol dôvodný, keďže
zmenka sa stala splatnou až ku dňu 22.02.2011 a počnúc týmto dňom tak žalobcovi patril úrok vo výške 6
% ročne. Úrok žalobcovi nepatril za obdobie od 14.08.2010 do 21.02.2011. Na základe týchto skutočností
preto vydaný zmenkový platobný rozkaz bol zrušený v časti, kde žalobcovi bol zo zmenkovej sumy
priznaný 6 % ročný úrok od 14.08.2010 do 21.02.2011 a vo zvyšnej časti, teda v časti, kde žalobcovi bolo
priznané právo na zaplatenie zmenkovej sumy 60.538,82 Eur a právo na zaplatenie 6 % úroku z tejto
sumy od 22.02.2011 do zaplatenia a v časti o zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 201,80 Eur bol
zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti. Okresný súd uviedol, že uplatnená výška zmenkovej
odmeny zodpovedala ust. § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Vzhľadom k tomu, že došlo k
čiastočnému zrušeniu vydaného zmenkového platobného rozkazu, a teda žalobca je v konaní čiastočne
neúspešný, zrušil okresný súd aj pôvodný výrok o trovách konania obsiahnutý v zmenkovom platobnom
rozkaze s tým, že o trovách konania bolo rozhodnuté samostatne za celé konanie.

Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže po prepočítaní
úspechu žalobcu tento zodpovedá približne 97 % predmetu konania a neúspech žalobcu v rozsahu 3
%, čím išlo o neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto za aplikácie ust. § 142 ods. 3 O.s.p. žalobcovi
bolo priznané právo na plnú náhradu trov. Trovy predstavovali zaplatený súdny poplatok vo výške 3.644
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.167,35 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to v časti, ktorým okresný súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 10Zm 97/2010-15 zo dňa 20.01.2011 v platnosti, ako aj
voči výroku o trovách konania z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Žalovaný v prvom
rade poukázal, že išlo o kryciu zmenku, pričom nedostatok kauzálneho pomeru medzi žalobcom a
žalovaným spočíval v nedodaní tovaru. Okresný súd správne skonštatoval, keď mal za to, že išlo o

práva z krycej zmenky, avšak nesprávne ustálil okolnosti dodania tovaru, ktorého kúpna cena mala byť
predmetnou zmenkou zaplatená. Žalovaný namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
dodania tovaru a i napriek tomu okresný súd ustálil, že tovar bol žalovanému dodaný. Takýto záver
okresného súdu je v rozpore s dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalovaný, a to najmä s listinným
dôkazom o inventúre, ktorá sa konala u žalobcu po skončení pracovného pomeru žalovaného a jednak
so svedeckou výpoveďou J. J.. Vzhľadom na položku nazvanú v predmetnom listinnom dôkaze ako
„Derkits“ vyplývalo, že žalobca aj po skončení pracovného pomeru žalovaného evidoval na svojom
sklade tovar, ktorý bol vedený na žalovaného ako odberateľa a ktorý bol určený na dodanie žalovanému,
pričom išlo práve o tovar, ktorý bol predmetom obidvoch faktúr, zaplatenie ktorých malo byť zabezpečené
zmenkou, z ktorej sa žalobca v danom konaní domáha plnenia, pretože žalovaný od žalobcu nemal
prevziať žiadny ďalší tovar a neuzavrel s ním žiadnu ďalšiu kúpnu zmluvu na iný tovar. Žalobca v
tomto konaní nespochybnil, že by sa tovar, ktorý mal byť údajne dodaný žalovanému, mal nachádzať v
medzisklade u spoločnosti TOM SPEED a taktiež nespochybnil, že sa z tohto skladu v septembri 2009
odvážal všetok tovar späť do skladu priamo na pobočke žalobcu, ako o tom v konaní vypovedal svedok
J.. Z uvedeného nepriamo vyplynulo, že tovar, ktorý mal byť predmetom dodania zo strany žalobcu
žalovanému, mu nikdy dodaný nebol a žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti ako predávajúci, a
tým nie je oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý nebol dodaný.
Žalovaný ďalej poukázal na literatúru, v zmysle ktorej pri negatívnej dôkaznej teórii sa presúva dôkazné
bremeno, t.j., že žalovaný nemohol preukazovať negatívnu skutočnosť, a to že mu tovar nebol dodaný,
ale žalobca bol povinný preukázať, že dodal tovar žalovanému. Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by tovar dodaný nebol, tak takýto postup okresného súdu je
nezákonný, pretože v tomto konaní bol to naopak žalobca, ktorý bol povinný preukázať svoje tvrdenie
o tom, že tovar žalovanému dodal, avšak bol to žalobca, ktorý nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz.
Pokiaľ za tejto situácie, t.j. neexistencie dôkazu o dodaní tovaru a súčasne existencie nepriamych
dôkazov predložených a označených žalovaným o nedodaní tovaru, okresný súd dospel k záveru, že
tovar dodaný bol, bolo možné takýto záver považovať za nesprávne skutkové zistenie. Pokiaľ aj je
uvedený podpis žalovaného na faktúre č. 9230012340, č. 9230012339, tak žalovaný svojím podpisom
len potvrdil prevzatie týchto faktúr a nemožno z týchto podpisov dovodzovať, že by odsúhlasoval ich
znenie, či obsah v položkách zdaniteľné plnenie, ako ani to, že žalovaný potvrdil svojím podpisom dátum
zdaniteľného plnenia. Na faktúrach sa nachádza osobitná kolónka, a to potvrdenie prevzatia tovaru a
faktúry, ku ktorej žalovaný ani na jednej z predmetných faktúr nedal podpis, z čoho možno nepriamo
dovodiť, že tovar zo strany žalobcu žalovanému nikdy dodaný nebol. Súčasne sa žalovaný domáhal
aplikácie ust. § 37 Občianskeho zákonníka, pokiaľ išlo z jeho strany o fiktívnu platbu vo výške 25.000 Eur,
keďže z výpovede žalovaného vyplynulo, že bol k vykonaniu „fiktívnej platby“ na jednu z uvedených faktúr
donútený zo strany konateľa žalobcu, pána Q., t.j. nejednalo sa v tomto prípade o prejav jeho slobodnej
a vážnej vôle, a preto nemožno s týmto úkonom spájať žiadne účinky, ako ani z neho dovodzovať
potvrdenie existencie iných právnych skutočností, a to dodanie tovaru žalovanému. Žalovaný nielen v
danom konaní, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 24C/23/2010 opakovane
a nezmenene zotrval na tvrdení, že žalobca mu predmetný tovar nikdy nedodal a tovar neprešiel do
dispozičnej sféry žalovaného, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok J., ktorý bol vypočutý na pojednávaní
dňa 24.10.2012. Žalobca ani nemal záujem tento tovar žalovanému dodať, keďže všetko tovar, vrátane
ďalšieho tovaru vo výlučnom vlastníctve žalobcu previezli zamestnanci žalobcu zo skladu spoločnosti
TOM SPEED do skladu žalobcu priamo na pobočke. Podľa názoru žalovaného žalobca v tomto konaní
len tvrdil, avšak nedokázal, že bol tovar dodaný.

Žalovaný v ďalšom odvolacom dôvode poukázal na to, že zmenka, z ktorej nároky žalobca uplatňuje,
nebola nikdy predložená na platenie, a preto nenastala jej zročnosť. Je nesprávne tvrdenie okresného
súdu v odôvodnení rozhodnutia, že spolu so zmenkovým platobným rozkazom bola žalovanému
doručená aj zmenka. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Originál zmenky žalovanému s predmetným
zmenkovým platobný rozkazom doručený nebol a tento nebol žalovanému predložený ani v konaní pred
súdom prvého stupňa. Žalovaný tak zotrval na tom, že mu nikdy nebola predložená zmenka na platenie
a nebolo tak urobené ani v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalovaný zdôraznil, že pred okresným
súdom mu nebol predložený originál zmenky, a preto zročnosť tejto zmenky do dnešného dňa nenastala.
Ďalej žalovaný poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že prezentácia zmenky je prezentáciou originálu
zmenky, nie jej fotokópia, keďže z kópie nemožno zisťovať pravosť zmenky. Vzhľadom k uvedenému,
žalovanému nevznikla žiadna povinnosť z tejto zmenky a aj z tohto dôvodu je namieste zrušenie
vydaného zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu.

K trovám súdneho konania žalovaný namietal, že pokiaľ zmenka na videnie je zročná až po predložení
na platenie a ak takáto zmenka bola predložená na platenie až po začatí sporu, tak znáša trovy sporu
žalobca. Žalovaný poukázal na ust. § 143 O.s.p. s tým, že pri rozhodovaní o trovách konania, aj v
prípade úspechu žalobcu bolo potrebné dôsledne aplikovať zásadu zodpovednosti za zavinenie, ktorá
je výlučne na žalobcovi, keďže ako správne zistil súd prvého stupňa, žalobca pred podaním návrhu na
vydanie zmenkového platobného rozkazu nikdy nepredložil predmetnú zmenku žalovanému na platenie,
t.j. zavinil trovy tohto konania, a preto pri trovách súdneho konania malo byť aplikované ust. § 143 O.s.p..
V ďalšom žalovaný poukázal na to, že hoci sa jedná medzi žalobcom a žalovaným o záväzkový vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy, dôsledne neboli aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce
sa na tieto právne úkony, a to najmä, nie však výlučne ust. § 54 Občianskeho zákonníka vo vzťahu
ku okolnostiam, kedy mal byť tovar dodaný a aký bol obsah záväzku žalobcu ako predávajúceho voči
žalovanému ako kupujúcemu s prihliadnutím na znenie a obsah vystavených faktúr. Žalovaný navrhol v
napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zmeniť a vydať rozsudok, ktorým sa zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm 97/2010-15 zo dňa 20.01.2011 v celom rozsahu zruší a priznajú
sa žalovanému trovy súdneho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval odvolanie žalovaného za
nedôvodné. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o dôkaznom bremene, pretože ide o zmenkové
konanie a kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu spočívajú pochopiteľne na
žalovanom, výstavcovi zmenky. Žalovaný nepreukázal neprevzatie tovaru, naopak dodanie a prevzatie
tovaru bolo v konaní spoľahlivo preukázané, a to tým, že zo skladu spoločnosti TOM SPEED bol
žalobcom odobratý iný tovar, ako tovar dodaný žalovanému. Žalovaný v konaní tvrdil vždy niečo iné, raz,
že tovar nebol dodaný, potom, že tovar síce dodaný bol, ale bol vrátený žalobcovi, čo nebolo preukázané,
lebo tomu tak ani nebolo a na poslednom pojednávaní žalovaný okresnému súdu tvrdil, že najprv mal
zaplatiť faktúry, t.j. zmenkovú sumu, a potom mu mal byť tovar dodaný, čo robí samo o sebe kauzálne
námietky žalovaného irelevantnými. Žalobca zotrval na tom, že zmenka bola predložená žalovanému
na platenie v sídle žalobcu s tým, že ak aj nie je preukázaný konkrétny deň predloženia zmenky na
platenie, stane sa právo zo zmenky splatným posledným dňom zákonnej lehoty pre predloženie zmenky
výstavcovi. Toto konštatovanie nič nemení na tom, že žalobca sa neodvolal voči čiastočnému zrušeniu
zmenkového platobného rozkazu prvostupňovým súdom, ktoré vychádzalo z odlišného právneho
posúdenia veci, ako uvádzal žalobca. Bez ohľadu, či zmenka bola alebo nebola predložená výstavcovi,
nepredloženie zmenky neznamená zánik práv voči výstavcovi, ale iba voči postihovým dlžníkom, ktorí
neboli účastníkmi sporu. Toto nerozporoval ani žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že zmenka nie je ani
dodnes splatná, napriek tomu, že bola dokonca kvalifikovane uplatnená na súde, čo je vždy kvalifikované
predloženie zmenky na platenie, keďže odlišný názor nikdy v zmenečnej judikatúre a teórii neexistoval,
je podľa názoru žalobcu špekuláciou zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o nové tvrdenie žalovaného
o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu, tieto tvrdenia vzhľadom na to, že neboli uvedené
v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, sa považujú za irelevantné. Žalobca navrhol
rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním
trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,
ktorým sa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz potvrdený ako v tomto výroku vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p a vo výroku o trovách súdneho konania bol rozsudok
okresného súdu zrušený podľa ust. § 221 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. v tejto časti
vrátený na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoZm/5/2013-212 zo dňa 11.09.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom súdneho konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 08.10.2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd uvádza k odvolacím dôvodom žalovaného, že tieto mohli byť posudzované,
len pokiaľ mali charakter dôvodov namietaných v podaných námietkach žalovaným proti vydanému
zmenkovému platobnému rozkazu okresným súdom č.k. 10Zm 97/2010-15 zo dňa 20.01.2011, pretože
koncentračná zásada vyplývajúca z ust. § 175 ods. 1 O.s.p., že v námietkach podaných v zákonom
stanovenej lehote musí byť uvedené všetko, čo sa proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta,
sa dotýka aj odvolacieho konania. V odvolacom konaní preto nie je možné uvádzať odvolacie
dôvody charakteru, ktoré neboli v rovine námietok uplatnené žalovaným proti vydanému zmenkovému
platobnému rozkazu. Týka sa to ako námietok procesných, tak námietok spochybňujúcich zmenku
ako listinu, aj námietok kauzálnych. Žalovaný neskôr už nemôže účinne meniť alebo rozširovať okruh
námietok, ani ich odôvodnenie, môže navrhovať len dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených
námietok, keďže znáša dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojich námietok (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1M Obdo V 6/2008). Námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému
platobnému rozkazu, nemožno prejednať ani v odvolacom konaní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo
V 34/2004), a preto odvolacie dôvody nemôžu rozširovať námietky, u ktorých sa vyžaduje ich podanie
v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Tieto závery vyplývajú z ust. § 175
ods. 1 veta prvá O.s.p.. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom podaných námietok žalovaným
zo dňa 25.05.2011 konštatuje, že žalovaný nenamietal tak, ako to použil až v podanom odvolaní, že
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to záväzkový vzťah, vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého
dôvodu mali byť aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to najmä, nie však výlučne ust. §
54 Občianskeho zákonníka, preto z titulu dôslednej aplikácie koncentračnej zásady, ktorá vyplýva zo
zákonného ust. § 175 ods. 1 O.s.p. nebolo možné na tento odvolací dôvod žalovaného prihliadnuť ako
na právne relevantný.

Krajský súd uvádza, že posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch z odvolacích
dôvodov, ktoré sa prejavili aj v rámci námietkového konania, a to, či bolo preukázané dodanie tovaru, či
zmenka bola predložená žalovanému na videnie a ďalej bol hodnotený odvolací dôvod žalovaného vo
vzťahu k výroku o trovách súdneho konania z titulu argumentácie zákonného ust. § 143 O.s.p..

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktorou sa vydaný zmenkový platobný rozkaz okresným súdom ponechal v platnosti,
je aplikácia ust.§ 219 ods. 2 O.s.p., pretože sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudku okresného súdu viažucom sa k tejto výrokovej časti. Vzhľadom k aplikácii ust. § 219 ods. 2
O.s.p. potom nie je žiaduce a ani potrebné, aby krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia zopakoval
tie skutkové zistenia a právne závery, ktoré odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného
súdu viažucom sa k výrokovej časti, ktorým sa zmenkový platobný rozkaz vydaný okresným súdom
ponechal v platnosti a pri stotožnení sa krajským súdom s odôvodnením napadnutého rozsudku
v tejto časti, je postačujúce odkázať len na jeho odôvodnenie. Tento postup a záver krajského
súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09, podľa
ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
Krajský súd súčasne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo
170/2005, podľa ktorého ...„ak v odvolacom konaní sa potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade
sa môže odvolací súd obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Krajský súd však s odkazom k ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím dôvodom žalovaného, k
zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu napadnutého vo výroku, ktorým sa zmenkový
platobný rozkaz vydaný okresným súdom ponechal v platnosti, uvádza, že nebol relevantný odvolací
dôvod žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru žalobcom. Krajský súd k zisteniu skutkového stavu
okresným súdom, a to v dostatočnom rozsahu poukazuje, že k obidvom faktúram č. 9230012339, č.
9230012340 (č.l. 31, 49 spisu) bol podpis žalovaného, pričom na obidvoch sa uvádza údaj „prodej“.
Podpis žalovaného je na faktúrach umiestnený pod údajmi, ako potvrdenie prevzatia tovaru a faktúry
s ďalším údajom, že doklad faktúry slúži ako záručný list. Krajský súd opätovne upriamuje pozornosť
na obsahové údaje faktúr, ktoré boli žalovaným podpísané, podľa ktorých sa potvrdzuje prevzatie
tovaru žalovaným. Nie je možné prejav vôle podpisu žalovaného na faktúrach vykladať reštriktívne, bez
ohľadu na obsahové údaje vo faktúrach tak, ako sa toho domáhal žalovaný, pretože faktúry podpísané

žalovaným sú jedným z dôkazov o dodaní tovaru žalovanému, a preto nie je možné bez ohľadu na obsah
týchto faktúr akceptovať argumentáciu žalovaného v rovine ich podpisu len za účelom prevzatia faktúr.

Takisto výpoveď svedka J. J. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.10.2012
nespochybnila záver o dodaní tovaru žalovanému, pretože tento svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, ktorý
tovar mal byť premiestnený zo skladu, keďže menovaný svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či môže identifikovať tovar podľa obidvoch faktúr, ktoré boli vystavené voči žalovanému, či sa tento
tovar v danom období sťahoval z medziskladu, uviedol ...„že podľa jednotlivých označení tovaru ACC,
sa k tomu vyjadriť neviem, nakoľko sa to nedá presne identifikovať. Môžem potvrdiť, že sa sťahovali
nemrznúce zmesi XT ANTIFREEZE BAT, XT ANTIFREEZE 5-litrové a XT ANTIFREEZE mínus 20 °C.
Okrem toho sa určite sťahovali aj XT batérie. K ďalšiemu tovaru, ktorý sa sťahoval a ktorý je uvedený
v týchto faktúrach, sa vyjadriť neviem. Neviem sa vyjadriť k tomu, či sa jedná o ten istý tovar. Neviem
sa vyjadriť ani k množstvám tohto tovaru, nakoľko tento tovar bol naložený na paletách“. Nemožno
preto súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že menovaný svedok, resp. jeho výpoveď, potvrdila obranu
žalovaného o nedodaní tovaru žalobcom žalovanému.

Vo vzťahu k predloženému dôkazu, a to záznamu z inventúry, sa krajský súd stotožňuje so zisteniami
vykonanými okresným súdom, keďže z tohto záznamu nebolo možné bezpochyby identifikovať, či sa v
tejto inventúre nachádzajú aj tie položky, resp. ten tovar, ktorý mal byť podľa faktúr dodaný žalobcom
žalovanému. Správne ustálil okresný súd, že pre účely posúdenia skutočnosti, či tovar bol alebo nebol
dodaný, tak záznam z inventúry nemá žiadnu právnu relevanciu. K sumáru dôkazov vykonaných pred
okresným súdom, ktoré potvrdzovali dodanie tovaru žalovanému, pristupuje aj skutočnosť fiktívnej platby
vo výške 25.000 Eur žalovaným na jednu z faktúr. Práve takéto konanie žalovaného potvrdilo existenciu
pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, a tým aj dodanie tovaru, keďže žalovaným uvádzané
pohnútky, dôvody, resp. motívy k takejto platbe nemohli byť vzaté do úvahy ako relevantné a podstatné.

V súhrne dôkazy vykonané pred okresným súdom za aplikácie ust. § 132 O.s.p. potvrdili dodanie
tovaru žalovanému a za tohto dôkazného stavu bolo na žalovanom ich vyvrátiť, čo sa mu však v
rámci jeho dôkaznej povinnosti nepodarilo a pri neunesení dôkaznej povinnosti žalovaným potom tento
nesie dôsledok nepriaznivého výsledku súdneho konania. Pokiaľ aj okresný súd uviedol, že žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že tovar mu dodaný nebol, tak takáto konštatácia vyplýva práve z toho,
že v súhrne vyššie vykonaných dôkazov bolo preukázané dodanie tovaru žalovanému a ak žalovaný
zotrval na svojej obrane, že sa tomu tak nestalo, tak zákonite bol nositeľom dôkaznej povinnosti v tejto
obrane, t.j. v danom prípade k vyvráteniu výpovednej hodnoty vyplývajúcej z dôkazov potvrdzujúcich
dodanie tovaru žalovanému, čo sa však žalovanému nepodarilo. Na základe uvedeného krajským súdom
na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v dotknutom výroku, ktorým bol zmenkový
platobný rozkaz vydaný okresným súdom ponechaný v platnosti, krajský súd konštatuje, že nebol
relevantný odvolací dôvod žalovaného v námietke, že na základe krycej zmenky nebolo preukázané
dodanie tovaru žalobcom žalovanému. K úplnosti krajský súd dodáva, že skutkový stav veci sa ustaľuje
nielen na základe priamych, ale aj nepriamych dôkazov, pokiaľ v súhrne z nich je potvrdená skutočnosť,
ktorú účastník súdneho konania udáva, a tým aj za dôslednej aplikácie § 132 O.s.p. v spojení s ust. §
125 O.s.p., čo všetko demonštratívnym výpočtom zákonodarcu môže slúžiť ako dôkazný prostriedok,
došlo k preukázaniu tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru žalovanému.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného, že zmenka na videnie nebola v origináli predložená
žalovanému na platenie ani pred vyvolaním súdneho sporu, ani v priebehu súdneho konania, a tým sa
nestala splatnou, krajský súd uvádza, že ani v tomto smere nezistil relevantnosť právnej argumentácie
žalovaného. Bolo nepochybné, že žalobca návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu si
uplatnil práva zo zmenky na videnie, pričom suma 60.538,82 Eur sa kryla s výškou kúpnej ceny
na základe obidvoch faktúr. Krajský súd aj v tejto časti odvolacieho dôvodu žalovaného sa v plnom
rozsahu stotožňuje so zisteniami a závermi okresného súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého
rozsudku viažuceho sa k výrokovej časti, ktorým vydaný zmenkový platobný rozkaz okresným súdom
bol ponechaný v platnosti, a to cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p., pre ktorý postup sa odkazuje na
toto odôvodnenie.

Žalobca tvrdil, že zmenka na videnie bola predložená žalovanému dňa 14.8.2010, avšak k tomuto
tvrdeniu žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Okresný súd preto správne zistil, že pri neunesení dôkazného
bremena žalobcom nebolo preukázané tvrdenie z jeho strany, že zmenka bola predložená žalovanému

dňa 14.8.2010. Ďalej bolo nepochybné, že vystaviteľom zmenky bol žalovaný, t.j. priamy zmenkový
dlžník, a preto vyvstala otázka v súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, či je možné právo na
zaplatenie zmenky úspešne uplatniť u súdu, hoci zmenka nebola predložená k plateniu pred vyvolaním
súdneho konania a ide o priameho dlžníka. V tejto otázke krajský súd odkazuje na ustálenú judikatúru,
ktorá vyslovene pripúšťa prezentáciu zmenky i počas sporu o zaplatenie zmenky a doručeniu „zmenkovej
žaloby“, ku ktorej bola zmenka priložená, judikatúra prikladá význam predloženia zmenky na platenie.
Takýto postup a právny záver pripúšťala nielen staršia judikatúra, ale aj súčasná rozhodovacia prax sa
rovnako tohto záveru pridŕža, preto v tomto smere postupoval okresný súd vecne správne, ak návrh
na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu s doloženou zmenkou doručenou žalovanému,
ako aj s tým spojený vydaný zmenkový platobný rozkaz, vyhodnotil za predloženie zmenky k plateniu
žalovanému ako priamemu dlžníkovi. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podľa
obsahových náležitostí s doloženou zmenkou a vydaným zmenkovým platobným rozkazom okresným
súdom pri doručení žalovanému tak splnil charakter zmenky ako upomínacieho cenného papieru.

K odvolaciemu argumentu žalovaného, že mu nebol predložený originál zmenky na platenie ani v
rámci súdneho konania, a preto zmenka sa nemohla stať splatnou, krajský súd poukazuje, že podľa
úradného záznamu spísaného dňa 14.1.2011 okresným súdom (č.l. 8 spisu) bola fotokópia zmenky
vyhotovená na Okresnom súde v Žiline dňa 14.1.2011 z originálu zmenky, ktorý originál zmenky bol
daný do úschovy. Na vyhotovenej fotokópii zmenky z originálu (č.l. 9 spisu) sa nachádza údaj zo strany
okresného súdu, že originál zmenky bol uložený v trezore Okresného súdu Žilina dňa 14.1.2011. Bolo
nesporné, že do spisu bola zabezpečená fotokópia zmenky z originálu, a tá sa stáva súčasťou nielen
spisového materiálu, ale sa aj doručuje žalovanému, preto v tomto smere nebol relevantný odvolací
dôvod žalovaného o nepredložení originálu zmenky s poukazom aj na vyhlášku č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,
jej prílohy č. 4 ako knihy došlých zmeniek, úradného záznamu o prevzatí zmenky súdom, úradného
záznamu o vrátení zmenky. Zmenková žaloba, resp. návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu
zásadne zastupuje funkciu prezentácie zmenky. Akonáhle zmenkový dlžník vidí zmenku na videnie, musí
ju zaplatiť. Predložená zmenka bola prezentovaná na platenie, keď žalovanému bola doručená spolu s
návrhom a s vydaným zmenkovým platobným rozkazom, a to v zmysle doručenky na č.l. 16 rub spisu, z
ktorej prezentácie doručovaných písomností vyplýva doručený návrh na vydanie zmenkového platobné
rozkazu, vydaný zmenkový platobný rozkaz a zmenka. Vzhľadom k uvedenému žalovaný mal zmenku
predloženú v súdnom konaní, videl ju, a to zmenku, ktorej fotokópia bola okresný súdom urobená z
originálu zmenky, ktorý bol uložený, resp. daný do úschovy, preto v tomto smere námietka žalovaného
o nepredložení originálu zmenky nebola relevantná.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina ponechaný v platnosti,
ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Rozsudok Okresného súdu v Žiline vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi na účet
právneho zástupcu trovy konania vo výške 3.644 Eur a trovy právneho zastúpenie vo výške 4.167,35 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku bol v tejto časti zrušený podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a
podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátená v tejto časti na ďalšie konanie. Žalovaný ako odvolací dôvod
v súvislosti s trovami súdneho konania poukázal na ust. § 143 O.s.p., ktoré ustanovenie malo byť podľa
jeho názoru aplikované, keďže bolo preukázané, že zmenka na videnie bola žalovanému predložená až
v priebehu súdneho konania, a tým mal za to, že svojím správaním nedal príčinu na podanie takéhoto
návrhu. Je nepochybné, že ust. § 143 až 147 O.s.p. vyjadrujú výnimky z práva na náhradu trov konania
podľa pomeru úspešnosti, ide teda o výnimku z aplikácie ust. § 142 O.s.p.. Súčasne krajský súd uvádza,
že ust. § 143 O.s.p. nemožno zamieňať s ust. § 150 O.s.p.. V rámci nového konania sa okresný súd bude
zaoberať argumentáciou žalovaného o aplikácii ust. § 143 O.s.p. v súvislosti s trovami súdneho konania
a po vyhodnotení, zaujatí právneho záveru opätovne rozhodne o trovách súdneho konania spolu aj s
trovami tohto odvolacieho konania, keďže podľa názoru krajského súdu aplikácia ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
bola predčasná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.