Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206163
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118206163.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: L. X.Ö., W..: XX.XX.XXXX, R. G. XXX/XX, XXX XX H.
U. - U. H., zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti
žalovaným: X. Y.. K. A., W..: XX.X.XXXX, L. X, XXX XX T., E. X. U. Š., W..: XX.X.XXXX, L. X, XXX XX
T., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa1.6.2018sažalobkyňadomáha,abysúdurčil,žejevýlučnouvlastníčkou
(spoluvlastnícky podiel 1/1 celku) novovytvorenej parcely registra Z. V. Č.. XXXX/XXX o výmere 20 m2,
orná pôda, vytvorenej geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoviteľa K.. Ľ. F. - J., V. Č.. X, XXX
XX T., K.: XX XXX XXX, zo dňa 16.05.2018, ktorý vyhotovil R. F., autorizačne overeným Ing. Ľ. F.
dňa 16.05.2018 a úradne overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, K.. E. M. dňa

21.05.2018 pod J.-XXX/XX z parcely
registra C KN č.XXXX/XXX,pôvodne vo výmere 346 m2, orná pôda, toho času zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálne územie Prešov, a priznal žalobkyni proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 4.6.2018 žalobkyňa následne navrhla, aby
súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania

stavebnej činnosti na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Prešov, ako vecne a miestne
príslušným stavebným úradom pod č. L.-Č. zo dňa 07.12.2016 na pozemku parcelné č. C KN XXXX/
XXX, katastrálne územie Prešov o výmere 346 m2, druh orná pôda, vedená na LV č. XXXX, a to až do
právoplatného skončenia sporu o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele registra C KN
č. XXXX/XXX o výmere 20 m2 (tak ako ju označila v hore uvedenej žalobe). V úvode tohto podania
síce uviedla, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, v jeho texte

však poznamenala, že ku dňu podania tohto návrhu je na tunajšom súde podaná aj žaloba o určenie
vlastníckeho práva k spornej časti pozemku.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa, zhodne ako žalobu, odôvodnila tým, že je
výlučnou vlastníčkou (spoluvlastnícky podiel 1/1 celku) nehnuteľností toho času zapísaných na LV č.
XXXX, katastrálne územie Prešov, a to:

- parcely registra Z. V. Č.. XXXX/X o výmere 425 m2, orná pôda,
- parcely registra Z. V. Č.. XXXX/XXX o výmere 81 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra C KN č. XXXX/XXX, rodinný
dom. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojej matky, vklad ktorej
bol povolený pod V XXXX/XXXX. Uviedla, že žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníckou
nehnuteľností toho času zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Prešov, a to:

- parcely registra C KN č. XXXX/XX o výmere 134 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- parcely registra C KN č. XXXX/XXX o výmere 346 m2, orná pôda,- stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra C KN č. XXXX/XX, rodinný dom, a
to v spoluvlastníckom podiele 1 celku, a že druhým podielovým spoluvlastníkom je žalovaný v 2. rade, a
to rovnako v spoluvlastníckom podiele 1 celku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že stavebným povolením bolo

žiadateľke Y.. K. A. povolené realizovať stavbu: oplotenie časti pozemku pri rodinnom dome s.č. XXXX
na Ul. L. X v meste Prešov na pozemku parc. č. KN - C XXXX/XXX, katastrálne územie Prešov, a že proti
predmetnému stavebnému povoleniu podala ona žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala vlastníckeho
právo žiadateľky k tej časti parcely registra C KN č. XXXX/XXX, na ktorej má byť žalovanou realizované
oplotenie s tým, že predmetnú časť parcely užívala jej právna predchodkyňa nerušene minimálne od

roku 1983 a následne po prevode vlastníckeho práva na ňu žalobkyňu túto užívala nerušene ako
vlastnú ona žalobkyňa. Uviedla, že uvedená časť parcely tvorí funkčný celok s parcelou XXXX/X, a že
medzi parcelami registra C KN č. XXXX/X E. XXXX/XXX je oporný múr stanovujúci priebeh hranice
medzi parcelami. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov bolo jej odvolanie zamietnuté a napadnuté
rozhodnutie bolo potvrdené. Ďalej žalobkyňa uviedla, že následne rozhodnutím stavebného úradu jej
bola uložená povinnosť strpieť zo svojho pozemku stavebné práce spojené s výstavbou časti oplotenia

z južnej strany pozemku parc. č. V.-Z. XXXX/XXX, k.ú. Prešov (voči ktorému sa tiež odvolala, opätovne
namietala vlastnícke právo žiadateľky, pričom jej odvolanie bolo zamietnuté a napadnuté rozhodnutie
bolo potvrdené). Napriek jej niekoľkonásobným urgenciám pristúpila žalovaná v 1. rade ako stavebníčka
ku realizácii stavby, a to na základe predmetného stavebného povolenia s tým, že o začatí týchto prác
ju listom zo dňa 22.5.2018 informovala, a to, že žalovaná už toho času realizuje práce súvisiace so

stavbou oplotenia časti pozemku vyplýva aj zo žalobkyňou zabezpečených fotografií (pozn. súdu: na
fotografiách, ktoré k tomu predložila, je zachytená podoba murovaného oplotenia a vedľa neho ďalšie už
vzemizabudovanéstĺpikyoplotenia).Zpredloženýchfotografiíjeokremtohopodľažalobkynezjavné,že
hranica oboch susedných pozemkov prechádza betónovým múrikom, na ktorom je postavené oplotenie.
Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k spornej časti pozemku odvodzuje od jej právnej predchodkyne Y.

E., C.. F., W.. XX.XX.XXXX, od ktorej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudla na základe
darovacej zmluvy. Podľa žalobkyne to, že realizáciou prác zo strany žalovanej dochádza k zásahu do
jej vlastníckych a užívacích práv okrem iného vyplýva aj zo súdneho konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 8C/2206/83, v ktorom bolo určené, že hranica medzi parcelami toho času zapísanými
ako parcela registra C KN č. XXXX/X E. Z. V. Č.. XXXX/X prechádza z bodu C po bod H situačného

náčrtu znaleckého posudku znalca Geodézie, n.p. Prešov zo dňa 6.12.1984. Uviedla, že podkladom
pre rozhodnutie vo vyššie uvedenej právnej veci (pozn. súdu: medzi jej právnou predchodkyňou a iným
susedom) bol uvedený znalecký posudok, v ktorom znalec určil medzi parcelami C KN č. XXXX/X E. Z.
V. Č.. XXXX/X bod C ako lomový bod hranice pozemkov s tým, že tento bod je podľa žalobkyne aj v
súčasnosti taktiež jedným z lomových bodov hranice medzi jej pozemkom parcely registra C KN XXXX/

X a pozemkom žalovanej parcely registra C KN č. XXXX/XXX. Uviedla, že zo situačného nákresu k
znaleckému posudku vyplýva, že už v čase jeho vyhotovenia ku dňu 6.12.1984 bol predmetný betónový
múrik, na ktorom je v súčasnosti postavené oplotenie, a ktorý je podľa žalobkyne hranicou medzi jej
pozemkom a pozemkom žalovanej, postavený. Uviedla, že ako jej právna predchodkyňa, tak i ona
predmetné nehnuteľnosti oprávnene a dobromyseľne užívali a v tejto držbe ich po dobu minimálne

30 rokov nik nerušil. Spornú časť parcely užívali ako vlastnú tak jej právna predchodkyňa ako aj ona
žalobkyňabeztoho,abysitretiaosobaktejtočastipozemkuuplatňovalaakékoľvektomuzodpovedajúce
vecné práva.
4. V žalobe žalobkyňa uviedla, že z dôvodov vyššie uvedených, kedy už jej právna predchodkyňa
bola oprávneným držiteľom časti parcely registra C KN č. XXXX/XXX, katastrálne územie Prešov, a

to „novovytvorenej“ parcely registra C KN č. XXXX/XXX, katastrálne územie Prešov, a rovnako ako
aj ona túto novovytvorenú parcelu ako vlastnú nepretržite po celú dobu vydržania nerušene užívala,
nadobudla k uvedenej novovytvorenej parcele vlastnícke právo vydržaním. V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyňa následne doplnila, že vo vzťahu k reálnosti existencie hrozby ďalšej
škody uvádza, že žalovaná pristúpila k realizácii prác súvisiacich s výstavbou oplotenia, v ktorej aj

napriek jej snahám pokračuje, čím zasahuje do jej vlastníckeho práva. Tvrdila, že žalovaná nemá toho
času žiaden právny vzťah k popísanej spornej časti pozemku a nemá dôvod tento akokoľvek užívať.
Jediným oprávneným užívateľom je ona žalobkyňa. Z uvedeného dôvodu má za to, že sú splnené
podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Iba nariadené neodkladné opatrenie
zabezpečí do skončenia veci samej nerušený výkon vlastníckych práv žalobkyne a tiež zamedzí vzniku

ďalšímškodámnielennastranežalobkyne(pozn.súdu:žalobkyňainakžiadnespôsobenéaanihroziace
škody ďalej nešpecifikovala).5. Výzvou zo dňa 11.6.2018 súd žalobkyňu vyzval, aby v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP v lehote 10
dní doplnila (úplne, určite a zrozumiteľne) skutkové tvrdenia na základe čoho a odkedy je vlastníčkou
označenej parcely, prípadne na základe čoho sa žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia v zmysle §

130 ods. 1 Občianskeho zákonníka dobromyseľne domnievali, že sú vlastníkmi pozemku vymedzeného
parcelou „C“ KN č. XXXX/XXX podľa v žalobe označeného geometrického plánu. Súd pritom poukázal
na uznesenie NS SR z 24. apríla 2017 sp. zn. 3Cdo/17/2016 (dostupné na www.najpravo.sk) s tým, že
posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, a že z hľadiska dobromyseľnosti držby

ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,
ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,

ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie
súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.
V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ju súd zároveň vyzval, aby v zmysle ust.
§ 150 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 326 ods. 1 a § 327 CSP doplnila opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov - t.j. aká nenapraviteľná alebo ťažko nahraditeľná

(„ďalšia“) škoda jej bez tejto neodkladnej úpravy bezprostredne hrozí.

6. Na základe výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení (na základe čoho a odkedy je žalobkyňa
vlastníčkou označenej parcely, prípadne na základe čoho sa žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia
dobromyseľne domnievali, že sú vlastníkmi sporného pozemku) žalobkyňa písomným podaním zo dňa

19.6.2018 poukázala na dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 9.7.1973 k
pozemku parc. č. X. XXXX/XX, katastrálne územie Prešov (pozn. súdu: podľa predloženej dohody vo
výmere 506 m2, čo zodpovedá výmere podľa žaloby ňou vlastnených a aj už v súčasnosti katastrom
nehnuteľností na jej mene evidovaných parciel registra Z. V. Č.. XXXX/X E. XXXX/XXX v kat. území
Prešov), ktorá bola totožná s parcelou XXXX/X. Uviedla, že niekedy v rokoch 1977-1978 bol žalovaným

v 2. rade postavený medzi parcelami registra C KN č. XXXX/XXX a č. XXXX/X betónový múr, ktorý
tvoril hranicu medzi predmetnými nehnuteľnosťami s tým, že v uvedenom rozsahu boli predmetné
nehnuteľnostitakžalovanými,akoajjejprávnoupredchodkyňou(jejmatkou)anásledneajňounerušene
a pokojne užívané. Ďalej uviedla, že dňa 22.12.1983 bola vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, R. K.
E. Y. K. podaná na Okresný súd Prešov žaloba o určenie hranice k nehnuteľnosti, a že predmetom

tohto konania bolo určenie priebehu hranice medzi parcelami vtedy označenými ako parcela EN XXXX/
X a XXXX/XXX, ktoré boli vo vlastníctve vtedajších žalobcov, a parcelami EN XXXX/X E. XXXX/X
vo vlastníctve jej právnej predchodkyne - jej matky, Y. E.. Poukázala na to, že v uvedenom konaní
(rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C 2206/83 zo dňa 19.12.1984) bolo určené, že hranica
medzi parcelou navrhovateľov XXXX/X a parcelou odporkyne XXXX/X (pozn. súdu: parciel registra EN)

prechádza z bodu C po bod H situačného nákresu znaleckého posudku znalca Geodézie, n.p. zo dňa
06.12.1984. Z predmetného situačného nákresu k znaleckému posudku, ktorý bol súčasťou výrokovej
časti rozsudku zo dňa 19.12.1984 podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že parcela XXXX/X bola v
celku až po betónový múrik, ktorý tvoril hranicu medzi parcelami XXXX/X a parcelou vtedy označenou
ako XXXX/XX. Lomový bod priebehu hranice medzi parcelami XXXX/X E. XXXX/X sa nachádzal v bode

C podľa situačného nákresu, teda na konci betónového múrika tvoriaceho hranicu medzi parcelami
XXXX/X E. XXXX/XX. Rovnako zo situačného nákresu podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva dĺžka
hranice medzi parcelami XXXX/X E. XXXX/X, ktorá bola vtedy zameraná v dĺžke 28,64 m. Doplnila,
že tento rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12Co 82/85 zo dňa
25.04.1985. Ďalej uviedla už len to, že od uzatvorenia dohody o zriadení práva osobného užívania

pozemku zo dňa 09.07.1973 jej právna predchodkyňa užívala parcelu v súčasnej dobe označenú ako
parcela registra C KN č. XXXX/X ako jeden celok. Tvrdila, že priebeh hranice bol medzi vlastníkmi
nehnuteľností XXXX/X E. XXXX/XXX nesporný a táto bola tvorená betónovým múrikom medzi týmito
parcelami, a že na konci parcely XXXX/X, v časti, ktorá k dnešnému dňu zodpovedá novovytvorenej
parcele XXXX/XXX, je postavený „záhradný domček". Ona, žalobkyňa, parcelu registra C KN č. XXXX/

X nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.08.2004 od
svojej matky Y. E.V.. C.. F. (pozn. súdu: podľa žalobkyňou predloženej darovacej zmluvy vo výmere
425m2, spolu s parcelou KN XXXX/XXX vo výmere 81m2), pričom predmetom darovania bolo aj
oplotenie,vonkajšieúpravyatrvaléporasty(pozn.súdu:totoďalejšpecifikovanénebolo,pričomztvrdenížalobkyne vyplýva, že betónový múr na spornom pozemku vybudoval žalovaný v 2. rade). Uzavrela,
že nakoľko ona žalobkyňa v rodinnom dome, ktorý je postavený na parcele registra C KN č. XXXX/
XXX vyrastala a po celú doterajšiu dobu ona, ako aj jej právna predchodkyňa parcelu registra C KN

č. XXXX/X užívali a túto považovali za jednotný celok, a to až po betónový múrik, v minulosti nikdy
nikto nespochybňoval rozsah vlastníckeho práva, k časti parcely registra C KN č. XXXX/XXX, ktorá je
označené ako novovytvorená parcela registra C KN č. XXXX/XXX, boli dobromyseľní držitelia, a teda k
nej nadobudli vlastnícke právo vydržaním. O skutočnosti, že katastrálny priebeh hranice nezodpovedá
priebehu hranice v teréne, sa dozvedela až z prebiehajúceho stavebného konania v roku 2016.

7. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobkyňa predložila výpisy z LV č. XXXX E. Č.. XXXX, kat. úz.
Prešov, kópiu rozhodnutí týkajúcich sa stavebného povolenia oplotenia vydaného žalovanej v 1. rade,
oznámenia o začatí prác zo dňa 22.5.2018, fotografií zabudovaných stĺpikov nového oplotenia, žaloby a
rozhodnutí z konania o určenie hranice k nehnuteľnosti s inými susedmi medzi parcelou EN XXXX/X E.
XXXX/X vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/2206/83, znaleckého posudku znalca

Geodézia n.p. Prešov zo dňa 6.12.184 a situačného náčrtu k tomuto znaleckému posudku. Opísanie
rozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichpotrebuneodkladnejúpravypomerov-t.j.akánenapraviteľná
alebo ťažko nahraditeľná („ďalšia“) škoda jej bez navrhovanej neodkladnej úpravy bezprostredne hrozí
- žalobkyňa ani na základe výzvy súdu nedoplnila.

8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane
aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné
a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu).

V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a
úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k
neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie
konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej
povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a

úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a
paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom
dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

10. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

11. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži

na preukazovanie (obdobne v konaní o neodkladnom opatrení - listiny, na ktoré sa strana odvoláva
- na osvedčenie) tvrdených skutočností, a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových
okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná uviesť celkom konkrétne skutkové
tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. „Dokazovaním v sporovom konaní
sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť

strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech
(tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).

12. V danom prípade má pritom súd za to, že v súvislosti s navrhovaným neodkladným opatrením

žalobkyňa jednak neuviedla a neosvedčila také skutočnosti, z ktorých by objektívne vyplývalo, že
má pravdepodobne k spornej nehnuteľnosti vlastnícke právo, ktorého ochrany sa domáha, a vôbec
neuviedla a neosvedčila skutočnosti o tom, čo jej bez navrhovaného neodkladného opatrenia hrozí, teda
prečojepotrebné,resp.nevyhnutnénavrhovanýmneodkladnýmopatrenímbezodkladneupraviťpomerynavrhovaným spôsobom. Žalobkyňa ani napriek výzve súdu neuviedla také konkrétne skutočnosti, z
ktorých by vyplývalo vlastnícke právo resp. konkrétny nadobúdací titul jej vlastníckeho práva k celej tej
časti zemského povrchu, ktorá je vymedzená spornou parcelou, teda ktoré by svedčili o jej vlastníckom

práve (jeho vydržaní) k tejto parcele, a o tom, prečo je navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne
potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí.

13. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

16. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

17. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336
ods.1CSP,resp.bezobmedzenia-arg.acontrariopodľa§330ods.1CSPdojehozrušeniapodľa§334
CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého
ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe

nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného
stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby
išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudnířád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana sa totiž poskytuje právnemu nároku, a nie právne
nedôvodnej, iba fakticky alebo sociálne zdôvodňovanej (právne nepodloženej) požiadavke (záujmu) -
inak by existovalo nemalé riziko, že by neodkladné opatrenie by mohlo byť zneužívané i na časové

„taktizovanie“, prípadne blokovanie alebo šikanovanie oprávnenej protistrany. Jeho navrhovateľ teda
musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane jeho
podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (presný
opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností - v tomto prípade najmä
veľkosti a spôsobu právneho vymedzenia sporného pozemku - vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov

svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich - predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy
osvedčujúce tento stav), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, a o
nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti
a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej primeranosti a rozsahu). Inými slovami - podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad,
a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany

vo veci samej boli ohrozené.

19. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe
osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a bez vyjadrenia protistrany, pričom
vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP),

a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné
opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti,
z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň, okrem svojho práva vrátane jeho rozsahu,
konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a zároveň aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp.

nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj
primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru,
ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu).

20. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 326 ods. 1
CSP). Neodkladné opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, pričom súd o ňom rozhoduje

v tomto čase predbežne s úplným právnym posúdením (s úplnou aplikáciou všeobecného práva) na
základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov (právne posúdenie, s
výnimkou možnosti zváženia právnych argumentov a skutkových tvrdení protistrany, je a má byť úplné,
keďže súd pozná právo, a neznámy, no navrhovateľom aspoň osvedčený, je len skutkový stav). Inými
slovami konkrétne právo, ktorého ochrany sa navrhovateľ neodkladného opatrenia svojim návrhom

domáha, musí z jeho návrhu (hoci doposiaľ len z ním tvrdených skutočností) vyplývať, a súd o ňom (v
prípade osvedčenej potreby) rozhoduje neodkladne (posudzuje nárok).

21. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v

návrhu (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti
a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho
je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj
to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o
pravdepodobnom nároku (úspešnom uplatnení alebo bránení práva) toho, kto vydanie neodkladného

opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou neodkladnou úpravou (jej potreba). Znamená to, že už zo
skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej
miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa predbežného
opatrenia priaznivý, a bezodkladná úprava pomerov strán, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po
rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

22. V danom prípade však žalobkyňa podľa názoru súdu neuviedla a neosvedčila podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. netvrdila a neosvedčila také skutočnosti, ktoré
by konkrétne a komplexne odôvodňovali záver o jej vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti, vrátanedôvodu, rozsahu a spôsobu jeho nadobudnutia k celej nehnuteľnosti vymedzenej spornou parcelou
vydržaním, t.j. na základe akého (putatívneho) nadobúdacieho titulu, ktorý by sa týkal každej časti
(celej) spornej parcely, sa počas konkrétnej vydržacej doby (ktorú výslovne neuviedla) dobromyseľne

domnievala, že je jej vlastníkom.

23. Z obsahu žaloby totiž nie je jednoznačne a výslovne zrejmé na základe čoho, resp. akého hoci
len zdanlivého nadobúdacieho titulu sa ona, alebo jej právna predchodkyňa, so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľne domnievala, že nadobudla vlastnícke právo k (celej) spornej nehnuteľnosti a

je jej vlastníčkou práve tak, ako je táto nehnuteľnosť teraz vymedzená ňou predloženým geometrickým
plánom, a žalobkyňa to určite a zrozumiteľne výslovne neuviedla ani na základe výzvy súdu. Z ňou
uvedených skutočností záver o tom, že sa (na základe ňou uvedených skutočností) so zreteľom na
všetky okolnosti mohla dobromyseľne domnievať, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, objektívne
nevyplýva. Žalobkyňa snáď v tejto súvislosti, iba nepriamo, resp. všeobecne (vágne - viď bod 9.
tohto odôvodnenia) poukázala iba na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C 2206/83 zo dňa

19.12.1984, ktorým bolo určené, že hranica medzi parcelou registra EN XXXX/X a parcelou registra
EN XXXX/X jej právnej predchodkyne (okrem toho, že predmetom konania sú pozemky vymedzené
parcelami registra C KN, a nie EN) prechádza z bodu C po bod H situačného nákresu znaleckého
posudku znalca Geodézie, n.p. zo dňa 06.12.1984, z čoho podľa žalobkyne vyplýva, že parcela XXXX/
X bola v celku až po betónový múrik, ktorý tvoril hranicu medzi parcelami XXXX/X a parcelou vtedy

označenou ako XXXX/XX, keďže lomový bod priebehu hranice medzi parcelami XXXX/X E. XXXX/
X sa nachádzal v bode C podľa situačného nákresu na konci betónového múrika tvoriaceho hranicu
medzi parcelami XXXX/X E. XXXX/XX, a zo situačného nákresu podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva
dĺžka hranice medzi parcelami XXXX/X E. XXXX/X, ktorá bola vtedy zameraná v dĺžke 28,64 m.
Opomína však skutočnosť, že v súčasnosti je žalobkyňa evidovaná ako vlastníčka parcely registra C

KN č. 1674/6 o výmere 425 m2 a parcely registra C KN č. XXXX/XXX o výmere 81 m2, čo v súčte
výmer zodpovedá pozemku parc. č EN XXXX/XX o výmere 506 m2 daného do osobného užívania jej
právnej predchodkyni (pričom táto parcela bola podľa vyjadrenia žalobkyne v odpovedi na výzvu súdu
totožná s parcelou XXXX/X) a špecifikácii jej pozemkov uvedených v darovacej zmluve od jej právnej
predchodkyne (matky), a najmä že vyššie uvedený rozsudok, ktorý nijako neurčoval vlastníctvo k spornej

nehnuteľnosti (dokonca k žiadnej konkrétnej časti zemského povrchu), so zreteľom na všetky okolnosti
objektívne nemožno považovať za putatívny nadobúdací titul vlastníckeho práva (nadobudnutia jej
vlastníckeho práva a zániku vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka vydržaním ) k pozemku o
výmere 20m2 vymedzenému parcelou „C“ KN č. XXXX/XXX podľa v žalobe označeného geometrického
plánu. Tento rozsudok (podľa vtedajšej právnej úpravy) totiž určoval len priebeh hranice (hraničnej

čiary) medzi dvoma pozemkami, a nie celkové vymedzenie týchto pozemkov (teda celkový priebeh
všetkých hraníc dotknutých pozemkov) ako určitých častí zemského povrchu. Nadobúdací titulom (ani
putatívnym) k pozemku ako určitej časti zemského povrchu totiž rozumne nemôže byť rozhodnutie (a v
podstate ani žiadny právny úkon alebo iná samostatná právna skutočnosť) týkajúca sa len časti hranice
určitého pozemku, resp. iba 2 bodov pozemku vymedzujúcich úsečku, keďže parcela ako (nejaké)

konkrétne (ucelené) geometrické a polohové určenie pozemku ako časti zemského pozemku - vo
všeobecnosti plocha - sa určuje najmenej 3 (rôznymi) lomovými bodmi (neležiacimi na jednej priamke), a
z uvedeného rozsudku a žalobkyňou uvedených tvrdení žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,
že sa mohla dobromyseľne domnievať, že je vlastníkom označenej parcely, nevyplýva. Inak povedané,
uvedené určenie (časti) hranice je nedostatočné pre vymedzenie a dobromyseľné presvedčenie o

(putatívnom) nadobudnutí vlastníckeho práva k označenému pozemku. Žalobkyňa k tomu neuviedla
žiadny nadobúdací titul, ktorý by svedčil o jej vlastníckom práve k spornému pozemku v tvare a veľkosti,
ktorej sa domáha. Určenie len jedného lomového bodu ani s prihliadnutím na stavbu betónového múra
(postaveného niekym iným) a faktické užívanie pozemku za právny titul jeho nadobudnutia považovať
nemožno. To, že žalovaný v 2. rade v minulosti betónový múr postavil (náhodne alebo zámerne) práve

v určitej polohe (eventuálne hlbšie na svojom pozemku), a časť za ním neužíval a užívala ju žalobkyňa,
nemôže zakladať dobromyseľnosť žalobkyne, že jej pozemok presne s takýmto tvarom, polohou a
geometrickým určením aj vlastnícky patrí.

24. Inými slovami, zo žalobkyňou tvrdených skutočností vlastnícke právo žalobkyne k spornému

pozemku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), nevyplýva. V tvrdeniach žalobkyne (§
220 ods. 2 CSP a § 326 ods. 1 CSP) nie sú uvedené také konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,
že by takéto právo mala mať.25. Okrem toho, že žalobkyňa neosvedčila svoje vlastnícke právo k spornému pozemku, žalobkyňa
ani na základe výzvy súdu (lehota uplynula 25.6.2018) tiež neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia, teda prečo je navrhované neodkladné
opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia
bezprostredne hrozí. Z týchto dôvodov preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
pre nedostatok skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ako aj pre nedostatok jeho naliehavej potreby, ako zjavne nedôvodný zamietol.

26. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na
náhradu trov celého konania ako výdavkov preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených v
súvislostisuplatňovanímalebobránenímpráva,vrátanenárokunanáhradutrovkonaniaoneodkladnom
opatrení, rozhodne súd z mysle ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

27. S poukazom na ust. § 138 CSP súd napokon pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené
sa žaloba po predbežnom právnom posúdení javí zároveň ako zjavne nedôvodná (§ 138 CSP), a
preto žalobkyňu z dôvodov hospodárnosti vyzýva na jej späťvzatie v lehote 10 dní od doručenie
tohto uznesenia (ešte pred realizáciou ďalších procesných úkonov pri príprave pojednávania) tak, aby

nedochádzalo k navyšovaniu zbytočných trov konania s tým, že žalovanej strane podľa obsahu súdneho
spisu v tomto konaní doposiaľ žiadne konkrétne preukázané trovy (§ 251 CSP) nevznikli. V prípade
späťvzatia žaloby môže súd rozhodnúť aj o vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).