Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204767
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817204767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu M., zastúpeného G. proti žalovanému E., zastúpeného
N., o zaplatenie 5.664,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 04. októbra 2017, č.k. 9Csp/46/2017-37, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 5.664,86
Eur s príslušenstvom a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť W. B. L., a.s., IČO XX XXX XXX sa podanou žalobou domáhal,
abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťmu5.664,86Eurspríslušenstvom.Zvykonanéhodokazovaniasúd

prvej inštancie zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky 5.000 Eur, s celkovými nákladmi
9.356,4 Eur, mesačná výška poistenia 10,76 Eur, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 21,09 %,
termín konečnej splatnosti 12/2018, fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32 %. Zmluvou o postúpení
uzavretou medzi spoločnosťou W. B. L., a.s. a žalobcom došlo k 19.06.2017 k postúpeniu pohľadávky
zo zmluvy na žalobcu. Preto súd uznesením z 30.08.2017 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu
vstúpil nový žalobca, a to M. G. H. s.r.o., so sídlom v Y., D. XX, IČO XX XXX XXX. Z prehľadu

splátok a úhrad zistil, že žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa 04.12.2013, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú
sumu pôžičky 5.000 Eur. Právny predchodca žalobcu vyzval 19.05.2014 žalovaného k zaplateniu celej
dlžnejsumyjednorázovovsúlade sbodom12.4zmluvy.Súdprvejinštancieprávnevecposúdil
podľa § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka; § 1 ods.
1, 2, § 2 písm. a),b), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie skúmal samotnú „Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky“
zo dňa 04.12.2013, ktorá vytvára právny rámec medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok
je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd prihliada z úradnej moci na premlčanie. Keďže ide

o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve
o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia
spotrebiteľských noriem. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v
danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom

rozsahu dňa 19.05.2014 v dôsledku toho, že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej
v mesiaci januári 2014 viac ako tri mesiace. Tento nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku úverusa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle §
103 OZ začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.01.2017, keďže v
dôsledku nezaplatenia tejto splátky a jej omeškania sa stal celý predmetný úver splatný dňa 19.05.2014.
Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.01.2017. Právny
predchodca žalobcu si nárok na súde uplatnil až dňa 16.03.2017, teda po uplynutí premlčacej doby.
Nárok je preto z dôvodu premlčania nedôvodný. O náhrade trov konania žalovanej súd rozhodol podľa §

255 ods. 1, 2 CSP tak, že aj keď v celom rozsahu úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi, súd mu nárok na náhradu trov nepriznal, keďže mu zo súdneho spisu žiadne
trovy nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca je toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne právne

posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta OZ na posúdenie premlčania
splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia
by vzhľadom na začatie sporu dňa 16.03.2017 podliehali splátky splatné 20.01.2014, 20.02.2014.
Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.04.2014 by
posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Správne by mal za preukázané, že premlčané sú len splátky splatné

od 20.01.2014 do 20.02.2014 v celkovej sume 333,40 Eur. Listom zo dňa 26.03.2014
bol žalovaný upozornený na omeškanie s platením úveru a na možnosť zosplatnenia úveru. Celý úver
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2014 bol zosplatnený dňa 19.05.2014. Žaloba bola na súde
podaná dňa 16.03.2017, a teda nezaplatená splátka úveru, splatná dňa 20.03.2014 a dňa
20.04.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.05.2014

premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v
zmysle ust. § 103 druhá veta OZ začala plynúť od 21.04.2014. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje
počiatok plynutia premlčacej doby. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva len obmedzenie veriteľa na
uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po
uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie

nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého
dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia
premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej
z nich. Žalobca podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu Trenčín, č.k.
17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa §

103 OZ pre celý zosplatnený úver do splatnosti prvej omeškanej splátky v inej právnej veci označil za
neprípustné. Inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka
a ako prostriedok ochrany pre veriteľa nemôže mať pre veriteľa nepriaznivý následok. Žalobca ďalej
uviedol, že nakoľko časť uplatnenej pohľadávky titulom zaplatenia dvoch úverových splátok splatných
20.01.2014, 20.02.2014 je premlčaná, žalobu v časti o zaplatenie sumy 166,70 Eur s príslušenstvom

berie späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.331,46 Eur, úrok z omeškania vo
výške 5,25 % p.a. zo sumy 5.331,46 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň uplatnil trovy konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že právny záver žalobcu nie je správny.
Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka jasne upravuje, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začínaplynúťpremlčaciadobajednotlivýchsplátokododňaichzročnosti.Aksapreneplnenieniektorých
zo splátok stane zročný celý dlh, pričom tento prípad nastal, začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, t. j. od 20.01.2014 s tým, že premlčacia

doba uplynula 21.01.2017. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka hovorí o oprávnení veriteľa,
dokedy môže žiadať zaplatiť zročný celý dlh, inak jeho právo zaniká. Táto doba je do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Žalovaný tak považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a zákonné a
navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako zákonný a správny potvrdil. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem)v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky,
ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo
veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

6. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu

nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikytrebavnímaťtak,ženímbolvyhlásenýodpočiatkuexistujúci
nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho,
že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy
(v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že

ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v
tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito
ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným

zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle
zákona)predstavujeporušenieprávažalobcunasúdnuochranuvzmyslečl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky.

7. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu
hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že
hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú
ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby

nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

8. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia
námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu
nedošlo - teda tak, ako tvrdil žalobca v odvolaní (aj keď z iných dôvodov).

9. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval
súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 387
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný
postup súdu prvej inštancie napraviť. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou

napadnutého rozsudku. Aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie viacerými listinnými dôkazmi, tieto listinné dôkazy súd prvej inštancie skutkovo
a právne nevyhodnotil v takej miere, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej, ale vyhodnocoval ich
len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie tak,
aby bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, by nebolo účelné vzhľadom na minimálny rozsah

dokazovania (vrátane vyhodnotenia dôkazov) vykonaného súdom prvej inštancie. Bol preto daný dôvod
na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyhodnotí dôkazy

vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu zo zmluvy o úvere, pričom sa vysporiada aj s námietkami
žalobcu, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní.11. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom
(§ 379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej zrušil aj výrok o
trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách

prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).