Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 17, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/199/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200784
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7618200784.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Y. Q., V.. XX.X.XXXX, T. B.N., T. I. XX/
XX, zast. Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanému J. P., V..
XX.X.XXXX, D. XX, o zaplatenie 257,40 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti platobnému rozkazu
8C/6/2018-29 zo 16.4.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e platobný rozkaz vo výrokoch II. a III.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) platobným rozkazom rozhodol, že I. žalovaný je povinný do 15
dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalovanému sumu 257,40 € a úroky z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 257,40 € od 12.7.2017 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať

odpor s vecným odôvodnením na tomto súde, II. žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 73,89 € právnemu zástupcovi žalobcu,
III. žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania vo výške 16,50 € Slovenskej republike na účet súdu : Okresný súd Spišská
Nová Ves, číslo účtu T., L.: XXXXXXXXXX, Q.: XXXX.
2.Platobný rozkaz napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách

konania a v časti trov konania štátu. Navrhol nepriznať náhradu trov konania z nasledovných dôvodov.
Je v hmotnej núdzi a jeho sociálna a finančná situácia neumožňuje znášať náhradu trov konania a priložil
rozhodnutie o dávkach. Ďalším dôvodom je i to, že nedal príčinu k začatiu súdneho konania. Žalobca
mu neadresoval žiadnu výzvu na zaplatenie a podal žalobu bez toho, aby ma aspoň neformálne vyzval
k úhrade. Náklady na súdne konanie nemali vôbec vzniknúť. V napadnutých častiach žiada rozhodnutie
zmeniť a náhradu trov konania nepriznať.

3.Platobný rozkaz nebol v I. výroku odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť
(§367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, na čom nič nemení ani podané

odvolanie.
5.Žalovaný v podanom odvolaní neoznačuje konkrétny odvolací dôvod, ale podľa jeho obsahu sa dá
vyvodiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym

posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiťalebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

6.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
7.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8.Podľa § 254 ods.1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú

pomery strany.
9.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
10.Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
11.Podľa § 10 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66

eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.
12.Podľa§14ods.1vyhl.odmenavovýškezákladnejsadzbytarifnejodmenypatrízatietoúkonyprávnej
služby:a)prevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvejporadysklientom;b)písomnépodanienasúdvo
veci samej; c) účasť na konaní pred súdom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto
za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce

úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
13.Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

14.Podľa§18ods.3vyhl.akjeadvokátplatiteľomdanezpridanejhodnoty,zvyšujesaodmenaanáhrady
podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
15.Podľa § 2 ods.2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

16.Žalobca mal v konaní pred súdom plný úspech, preto má právo na náhradu jeho trov (§ 255 ods.1),
ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením jeho práva (§ 251). Z obsahu spisu je zrejmé, že ide o odmenu
advokátazadvaúkonyprávnejpomocispolu73,89eurvypočítanejztarifnejhodnoty21,58eur,režijného
paušálu 9,21 eur a 20% DPH (§ 9 ods.1, § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3, 18 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z.).
17.S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa

§ 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vznikla táto povinnosť zaplatiť súdny poplatok
žalovanému.
18.Žalovaný o oslobodenie od platenia súdneho poplatku nepožiadal (§ 254 ods.1 CSP), preto sa súd
nemohol zaoberať touto skutočnosťou.
19.Odvolací súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou § 257 CSP, ktorá prichádza do úvahy v prípadoch,

keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že
sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých

účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovykonania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov

konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. § 257 CSP preto nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný

prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom
rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné
vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov
v priebehu konania a pod. teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané

dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP
sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania
a pod. (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006).
20.Námietka žalovaného, že žalobca ho ani formálne nevyzval na náhradu nim spôsobenej škody je
nedôvodná, lebo žiaden predpis nevyžaduje pre uplatnenie nároku na súde, výzvu. Okrem uvedenej

skutočnosti žalovaný vedel, že svojim protiprávnym konaním, za ktoré bol uznaný vinným 11.7.2017
spôsobil žalobcovi škodu a o jej náhradu neprejavil žiaden záujem.
21.Sprihliadnutímnapredmetkonania,akoajpostojžalovanéhoknemu,neexistuježiadendôvodhodný
osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi náhrada trov nebola priznaná.
22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
23.Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov, avšak
žiadne trovy mu v súvislosti s týmto konaním nevznikli, preto žiadnej zo strán nebola priznaná náhrada
trov tohto konania.
24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.