Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200453
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316200453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. V., N.. XX.XX.XXXX, R. XX, S., t. č. trvale
bytom V. S., o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č. k. 5C/26/2016-73 zo dňa 04.04.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania s tým, že odvolací súd upresňuje, že sa jedná o nárok
vo vzťahu k žalovanému.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 10.000,- eur od 11.04.2013 do
zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, §§ 52 ods. 1 až 3; 53 ods.
1, 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2; 9 ods. 1, 2; 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

5. Konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je
vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v
rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

6. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj
údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2
písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajovnespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

7. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má žalovaný žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.
Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve

uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny
splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver,
ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

8. V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva o

úvere neobsahuje údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené
podľa § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
uvedený iba celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia,
z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich
termínov. Výška ostatných splátok ani v zmluve nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného

spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto
právnej úpravy.

9. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol riadne, určito
a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný veriteľovi

plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho záväzky. Cieľom
je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo, a to priamo zo zákona byť informovaný
pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov z úveru a
poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v zmluve o
spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov, a to priamo v

zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

10. Argumentácia žalobcu v tom smere, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú
určené termínom splatnosti anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky, neobstojí. Anuitná splátka je
splátka,ktorámárovnakúvýškupočascelejdobyplatnostiúveruajesplácanávpravidelnýchintervaloch

- väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá v splátke podiel úrokov
a zvyšuje sa podiel úmoru istiny.

11. V danej veci nie je naplnené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve
absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, a to údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.

12. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom
uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o
výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú

povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v
zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k
transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom
prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

13. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa ust. §11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

14. Súd prvej inštancie tiež vyslovil, že má vedomosť o právnom názore, vyjadrenom v Rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára
Bíróová.15. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

16. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské

štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice. Daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne
právo - zákon, ktorý nad rámec Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

17. Požiadavka Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia Zákona

o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve

iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

18. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.

nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie Smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

19. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

20. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť

o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

21. VzhľadomnaexplicitnéznenieZákonaospotrebiteľskýchúverochvčastičleneniasplátoknasplátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.

22. NapriekcitovanémurozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,Zákonospotrebiteľskýchúverochjednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje

ust. §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 10.000 eur, pričom žalobcovi neuhradilžiadnu splátku. V zmysle uvedeného tak žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.000 eur. Preto súd
žalobežalobcuvyhovellenvčastiozaplatenie10.000euravprevyšujúcejčastižalobužalobcuzamietol.

24. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

25. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške
10.000 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd prvej inštancie priznal

žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška
je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Výzvou na predčasné splatenie
úveru žalobca poskytol žalovanému novú lehotu na plnenie, keď ho vyzval na zaplatenie dlhu najneskôr
do 10.04.2013. Preto prvoinštančný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od nasledujúceho dňa
11.04.2013, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 C.s.p., podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

27. V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 10.000 eur s prísl. Súd žalobu
žalobcu zamietol len v časti príslušenstva. V časti žalovanej istiny súd žalobe žalobcu vyhovel v celom
rozsahu, preto žalobcovi patrí náhrada trov konania v celom rozsahu.

28. Prvoinštančný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1
C.s.p., pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v
zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

29. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca.

30. V odvolaní namietal, že v zmysle bodu 1.1. Úverovej zmluvy, z ktorej plnenie bolo predmetom
žaloby (Zmluva), banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach Primá banka Slovensko, a. s. (ďalej len „VOP"), ktoré

tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie
náležitosti sú v OP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy
v bode 1.2. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú

určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na
základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru

prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje
amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere.

31. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených
platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška
a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky
bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou

splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje.

32. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé
obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo kjednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom
úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108
mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky.

33. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá
už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška
sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy
jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný

poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.
Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka,
a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.

34. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko

na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami.

35. Žalobca ďalej namietal, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľských úverov je
informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento
cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo

splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení Zmluvy
musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. V prospech tohto tvrdenia banky svedčia
aj návrh novely Zákona o spotrebiteľských úveroch, dôvodová správa k Zákonu o spotrebiteľských
úveroch,návrhgenerálnejadvokátkyEleanorSharpstonprednesenýdňa9.6.2016-VECC-42/15,návrh
na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda,

Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, zverejnený na stránke Súdneho dvora, podľa ktorého
amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu), rozsudok Súdneho
dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - Ochrana spotrebiteľa Spotrebiteľský úver - čl. 1,
č.l. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22. ods. 1 a čl. 23 - VEC C-42/15 v časti Náležitosti, ktoré sa majú
uviesť v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky neuvedenia povinných informácií - Proporcionalita,

v ktorom Súdny dvor rozhodol - v časti dotýkajúcej sa aj predmetu tohto odvolania, aktuálna judikatúra
slovenských súdov, článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice č. 2008/48.

36. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom

rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.

37. K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že vzhľadom na podané

odvolanie v časti zamietnutého nároku napáda aj rozhodnutie o náhrade trov konania a žiadal priznať
ich náhradu v rozsahu 100 %.

38. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,

protiktorémujeodvolanieprípustné(§355C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 30.05.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v napadnutej časti nie je dôvodné.

39. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p., poukazuje na toto odôvodnenie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

40. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že bola medzi stranami sporu dňa 22.11.2012
uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
bezúčelový úver vo výške 10.000 Eur pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti úveru 13,9% ročne.
Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 120 anuitnými splátkami po 155,45 Eur mesačne. Termín splatnostiprvej splátky bol 17.12.2012 a poslednej 15.11.2022. Každá ďalšia splátka bola splatná k 15. dňu v
kalendárnom mesiaci. Výška RPMN bola 15,43%, priemerná hodnota RPMN bola 12,29%. Žalovaný
sa súčasne zaviazal platiť poplatok za správu úverového účtu vo výške1,99 eur mesačne. Celkovo sa

žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 18.892,80 eur (článok 1. Zmluvy).

41. ListomoznačenýmakoVýzvanapredčasnésplatenieúveruzodňa19.03.2013žalobcažalovanému
oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, a to ani
napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a

vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 10.04.2013.

42. Z Prehľadu splácania zo dňa 08.03.2016 vyplýva, že žalovaný do predčasného zosplatnenia
neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.

43. Žalobca súdu predložil Stav omeškaných splátok na úvere, z ktorého vyplýva celková suma

omeškaných splátok žalovaného ku dňu zosplatnenia vo výške 10.000,- eur.

44. Zo žalobcom predloženého Prepočtu zmluvných úrokov vyúčtovaný dlh žalovaného na úrokoch
540,56 eur a z Prepočtu úrokov z omeškania dlh žalovaného 9,44 eur.

45. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

46. Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

47. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá medzi stranami

sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

48. Iodvolacísúdmázato,ževzmluveoúvereabsentujeúdajpožadovanýZákonomospotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/, a to údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. K odvolacej
námietke žalobcu, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti

anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky i podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Anuitná
splátkajesplátka,ktorámárovnakúvýškupočascelejdobysplatnostiúveruajesplácanávpravidelných
intervaloch-väčšinoumesačných.Spostupomsplácaniaanuitnýmisplátkamivšakklesávsplátkepodiel
úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za
to, že v danej veci je naplnené ustanovenie § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to teda, že

absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Názor
súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ust.§ 11 ods.1 písm. b/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov je vecne správny. Správne sa súd
prvej inštancie vyporiadal i s názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v
právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíroóva. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje

na svoj názor, ktorý vyslovil v rozsudku sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016 bod 28. Teda žalovaný
má vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že
žalovaný celkovo vyčerpal sumu 10.000 eur a nevrátil žiadnu sumu. V zmysle uvedeného tak žalovanýje povinný zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s príslušenstvom, tak ako mu uložil súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí, pričom tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

49. Nad uvedenú sumu bolo namieste žalobu zamietnuť. Preto správne súd prvej inštancie v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

50. Kodvolacímnámietkamžalobcuodvolacísúdpoukazujenavyčerpávajúcezdôvodneniezamietnutia
žaloby v prevyšujúcej časti súdom prvej inštancie v bode 14.rozsudku. Prečo napriek rozhodnutiu

Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a
Klára Bíroóva vyslovil názor, že Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ust.§ 11 tohto zákona
je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 279/2017 Z.z. dňa 12.10.2017,
ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru

na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, keď sa termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
nahrádzajú slovami frekvenciu splátok. Túto zmenu zákonodarca odôvodnil tým, že bez nej by bol zákon
naďalej v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že
Slovenská republika pri implementácií Smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie nad
rámec podmienok stanovených Smernicou, teda z uvedeného vyplýva, že zákonodarca priamo potvrdil,

že zákon je v rozpore so Smernicou a že eurokomformný výklad zákona skrze zákazu výkladu zákona
contra legem nie je možný. Od 01.05.2018 v zmysle novely zákona zmluva nemusí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, ale iba frekvenciu splátok. Teda slovenský
Zákon o spotrebiteľských úveroch išiel do 30.04.2018 nad rámec Smernice a v zmysle konštantnej
judikatúry sa ust.§ 9 ods.2 pím.k/ zákona č. 129/2010 Z.z. vykladalo tak, že zmluva musí obsahovať

vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
považuje v zmysle § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez
poplatkov. Smernica vyžadovala v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok
spotrebiteľa, teda bol zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací
súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016

zo dňa 30.03.2017, s ktorým sa plnenie stotožňuje, že vnútroštátny súd v takom prípade musí skúmať,
či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. V prípadoch kedy súdy Slovenskej
republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho
dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné

znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a
splátky poplatkov nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho
Zákona contra legem. Teda napriek odkazu žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home
Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóva je potrebné postupovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v prípade
zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30.04.2018, tak ako je to v danom prípade.

51. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, a tým bolo aj naplnené právo žalobcu
na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá základnej štruktúre
odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých časti odôvodnenia, ich obsahové náplne zakladajú
súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Pri výklade ust.§ 9 ods.2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR.

52. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si

odôvodnenia v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
trovách konania podľa ust. § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
tak, že stranám sporu nebol priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol

úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada
trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trovodvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

54. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že o výške náhrady trov konania žalobcu vo vzťahu k
žalovanému rozhodne podľa ust.§ 262 ods.1 C.s.p., tak ako boli priznané súdom prvej inštancie, súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

55. Zároveň odvolací súd považoval vo výroku svojho rozhodnutia upresniť, že pokiaľ ide o nárok

žalobcu na náhradu trov konania, jedná sa o nárok vo vzťahu k žalovanému.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).