Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010316
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612010316.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na neverejnom zasadnutí konanom 19. novembra 2013
prejednal odvolanie podané obhajcom obžalovaného I. V. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 2T/141/2012 z 2.10.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp.zn. 2T/141/2012 z 2.10.2013.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/141/2012 z 2.10.2013 bol obžalovaný I. V.,

t.č. na neznámom mieste, uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. pre skutok, že:

hoci rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 11C/148/2001 zo dňa 31.10.2003 mu bola
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého syna I. V., nar. XX.X.XXXX, vo výške 2 000,- Sk
(66,39 Eur) mesačne do rúk matky Q. V., bytom Y. W., O. XXXX/X, od 1.9.2004 do 2.10.2013 výživné

neplatil, pretože sa zdržiaval na neznámom mieste, o syna neprejavoval záujem, a tak za uvedené
obdobie dlhuje na výživnom Q. V. najmenej 5 908,71 Eur a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš, ktorý vyplácal matke do 30.6.2008 namiesto obžalovaného náhradné výživné, vo
výške najmenej 1 327,76 Eur.

Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne

odložený a obžalovanému bola určená skúšobná doba vo výmere 42 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obhajca obžalovaného, ktorý mu bol za obhajcu
ustanovený z dôvodu uvedeného v § 37 písm. e) Tr. por. (v konaní proti ušlému).
Podanie odvolania odôvodnil nasledovne: „Prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, najmä výšku
dlžného výživného. Keďže konanie proti obžalovanému bolo vykonané ako konanie proti ušlému, je

povinnosťou súdu skúmať splnenie zákonných podmienok pre vykonanie takéhoto špecifického druhu
konania počas celého konania, najmä či od posledne vykonaných opatrení tieto podmienky neodpadli.
Obžalovaný je toho názoru, že na vykonanie konania proti ušlému neboli splnené všetky zákonom
stanovené podmienky. Podanie tohto odvolania je odôvodnené aj možnosťou zániku trestnosti trestného
činu, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, podľa ust. § 86 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. Vzhľadom na
uvedené obžalovaný, prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu, navrhuje, aby Krajský súd v Žiline

zrušil týmto odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2.10.2013, sp.zn.
2T/141/2012 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal

pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obhajcu obžalovaného I. V. je
dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal 2.10.2013 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného I. V., pričom

z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako i z predloženého spisového materiálu vyplýva, že tak trestné
stíhanie v štádiu prípravného konania, ako i v štádiu po podaní obžaloby v konaní pred súdom bolo proti
obžalovanému vedené ako konanie proti ušlému.

Takýto procesný postup súdu prvého stupňa nepovažuje odvolací súd za správny, pretože ním bolo
porušené ustanovenie § 252 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 252 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak
súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas

predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní
a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania,

c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Pri skúmaní podmienky, či vec možno spoľahlivo rozhodnúť aj bez prítomnosti obžalovaného, treba

vychádzať z povahy veci, z jej závažnosti, ako aj z toho, či bez výsluchu obžalovaného na hlavnom
pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní bude možné náležite zistiť skutkový stav, teda v takej
kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je výnimočný v tom, že môže byť
obžalovaným páchaný aj po podaní obžaloby práve pre tento trestný čin. Vyplýva to z ustanovenia §

122 ods. 13 Tr. zák., podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení
vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie
konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu.

Z uvedeného potom vyplýva, že súd musí po podaní obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 Tr. zák. vždy vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie nielen k neplneniu vyživovacej
povinnosti obžalovaného do podania obžaloby, ale aj po tomto okamihu. Treba si uvedomiť, že k plneniu
či neplneniu si vyživovacej povinnosti v čase po podaní obžaloby musí byť obžalovaný vypočutý, pretože

inak by mu bola upretá možnosť vyjadriť sa k obvineniu, a tým porušené právo na obhajobu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu...

Krajský súd už v niekoľkých svojich rozhodnutiach judikoval (viď judikát trestnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Žiline Jtk 15/12 z 11.9.2012), že v prípade konania o prečine podľa § 207 Tr. zák.,
keď súd upravuje skutok predĺžením času jeho spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením sumy
dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby, koná o časti skutku, ku ktorej obžalovaný doposiaľ
nebol vypočutý. Bez výsluchu obžalovaného súd nemôže náležite objasniť objektívnu ani subjektívnu

stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu. Preto platí, že ak súd koná hlavné pojednávanie o
prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., vzhľadom na jedinečnosť tohto trestného činu,
vyplývajúcu z ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., súd spravidla nemôže vykonať hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 Tr. por., pretože ak obžalovaný neplní svoju vyživovaciupovinnosť aj po podaní obžaloby, musí mať obžalovaný možnosť sa vyjadriť k tejto časti skutku, tak
ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. por. Ak sa tak nestane, nielenže dôjde k porušeniu
práva obžalovaného na obhajobu, ale tiež vzniknú vážne pochybnosti o priebehu skutkového deja.

Vo svetle vyššie prezentovaných argumentov, vzhľadom na charakter konania proti ušlému, ktorým sa
neumožňuje obvinenému realizovať právo na obhajobu osobne a bezprostredne v prípade trestného
stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., nemožno v konaní o prečine
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. aplikovať postup upravený v § 358 a nasl. Tr. por.
a obvineného trestne stíhať v konaní proti ušlému, a to ani napriek tomu, že inak sú splnené všetky

zákonom stanovené podmienky pre iniciovanie tohto konania. Pokiaľ v konaní o prečine zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. osobnú účasť obvineného pri úkonoch trestného konania nemožno
zabezpečiť zákonnými prostriedkami (predvolanie, predvedenie, zatknutie a pod.), pretože obvinený sa
trestnému konaniu vyhýba pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva, tak orgány činné v trestnom
konaní, ako i súd sú povinné predmetné trestné stíhanie prerušiť, a to v prípravnom konaní postupom
podľa § 228 ods. 2 písm. a) Tr. por. (orgány činné v trestnom konaní) a v konaní pred súdom postupom

podľa § 241 ods. 1 písm. d) Tr. por. (samosudca pri preskúmaní obžaloby) alebo podľa § 283 ods. 1
Tr. por. (samosudca v priebehu hlavného pojednávania) alebo podľa § 290 ods. 1 Tr. por. (samosudca
mimo hlavného pojednávania) a odvolací súd postupom podľa § 318 ods. 1 Tr. por. alebo podľa § 320
ods. 1 písm. d) Tr. por. Nemožnosť pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť je totiž dôvodom
pre obligatórne prerušenie trestného stíhania podľa ustanovenia § 228 ods. 2 písm. a) Tr. por., na ktoré

odkazujú aj všetky vyššie označené ustanovenia Trestného poriadku.

V prejednávanej veci okresný súd oproti obžalobe upravil skutok tak, že čas jeho spáchania „posunul“
až do 2.10.2013, kedy bol vyhlásený rozsudok (v obžalobe do podania obžaloby, t.j. do 10.10.2012) a
hoci upravil i výšku výživného, ktoré obžalovaný dlhuje matke maloletého Q. V., na čiastku najmenej

5 908,71 Eur (v obžalobe najmenej 5 112,03 Eur), postupom súdu bolo porušené právo na obhajobu,
pretože obžalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k obvineniu, v dôsledku čoho skutkový stav v žiadnom
prípade nebol náležite zistený, pretože súd nezistil dôvody, prečo si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť aj v čase po podaní obžaloby (čo ak by obžalovaný už nežil?).

Preto bude okresný súd po vyčerpaní všetkých zákonných prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie
osobnej účasti obžalovaného pri úkonoch trestného konania povinný trestné stíhanie prerušiť postupom
podľa § 290 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 2 písm. a) Tr. por., a to až do doby, kým
tento dôvod prerušenia nepominie, t.j. kým sa mu nepodarí osobnú účasť obžalovaného v konaní pred
súdom zabezpečiť. Následne bude okresný súd povinný vykonať hlavné pojednávanie od začiatku za

prítomnosti obžalovaného a tak mu dať možnosť vyjadriť sa k veci, a to aj k časti skutku po podaní
obžaloby. Až po takto riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní bude môcť okresný súd
vo veci opätovne rozhodnúť, ak medzitým obžalovaný nevyužije ustanovenie o účinnej ľútosti.

Krajský súd zároveň dáva súdu prvého stupňa do pozornosti zásadu zákazu zmeny k horšiemu, pretože

odvolanie v predmetnej veci nebolo podané v neprospech obžalovaného.

So zreteľom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.