Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/286/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202506
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713202506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka

senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci žalobcu: H. A.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomS.E.XXXX/XX,XXXXXR.,občanSR,zastúpenéhoURBÁNI&Partners
s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: J..
F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E. XXX/X, XXX XX R., občianka SR, zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Adriana Krpčiarová, M. Bela č. 2, 984 03 Lučenec, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.12.2014 č. k.
8C/25/2013-115, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal (po zmene
žalobného návrhu) určenia vlastníckeho práva žalobcu k označeným nehnuteľnostiam. Súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní posúdil žalobu ako nedôvodnú. S poukazom na ust. § 630 OZ
uviedol, že nemal preukázané také správanie žalovanej, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy voči
žalobcovi,resp.členomjehorodiny.Vsamotnomdokazovaníanižiadnymspôsobomnebolapreukázaná

a ani tvrdená skutočnosť, že by sa žalovaná k členom rodiny žalobcu správala nevhodne, alebo že by
svojím správaním porušovala dobré mravy. Prvostupňový súd zároveň poukázal na nutnosť hodnotiť
nielen správanie sa obdarovaného, ale aj správanie sa darcu, a to s prihliadnutím na skutočnosť, či darca
sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nebolo
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny (judikát NS SR
sp.zn. 2Cdo 108/2007 z 27.05.2008). V súlade s uvedeným hodnotil aj žalobcom tvrdené nevhodné
správanie sa žalovanej, keď mu vyložila veci z dovtedajšieho spoločného bydliska na dvor do altánku so

záverom, že jedine v takom prípade by mohol súd považovať vypratanie vecí žalobcu a ich vyloženie do
altánku za správanie hrubo porušujúce dobré mravy, keby medzi stranami bolo harmonické spolužitie a
žalobca by sa snažil o uchovanie vzťahu, sám by nezavdával príčiny na takéto správanie sa žalovanej.
Zo samotného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi stranami dlhšiu dobu neboli dobré, vyostrené
boli rôznymi nedorozumeniami, poukazovaním na správanie sa žalobcu, ktorý bol často pod vplyvom
alkoholu a tiež ďalšie skutočnosti. Súd uzavrel, že správanie sa žalovanej nebolo takej intenzity, aby
odôvodňovalo hmotno-právnu podmienku na vrátenie daru v zmysle ust § 630 OZ. Okrajovo poukázal

okresný súd na skutočnosť, že bolo viacmenej preukázané, že nejaký podiel na kúpe, resp. celú
sumu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti zaplatil otec žalovanej, všetky práce na uvedenej nehnuteľnosti
financovaljejotec,čodokázalisvedeckévýpovede.Tietoskutočnostivšaknasamotnérozhodnutievplyv
nemali. Poukazovanie na neveru žalovanej tiež súd nepovažoval za dôvod na vrátenie daru vzhľadomna správanie sa samotného žalobcu, ktorý priznal, že aj on žalovanú podvádzal, pričom takéto správanie
zrejme považoval v tej dobe za normálne.

2. Pokiaľ žalobca v žalobe o určenie vlastníctva poukazoval na ďalší dôvod, a to neplatnosť zmluvy,
súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca nepreukázal žiadne dôkazy, pre ktoré by uvedená zmluva
mala byť neplatná. Samotná darovacia zmluva má všetky atribúty, ktorá takáto zmluva má mať ,
uvedenéjepotvrdenéajtým,žezmluvuzavkladoval ajkatasternehnuteľností,jasneznejvyplývadarca,
obdarovaný, predmet zmluvy a ostatné zákonom vyžadované náležitosti. Preto súd len stručne poukázal

na to, že uvedená darovacia zmluva je platná. Túto skutočnosť si zrejme uvedomoval aj samotný
žalobca, pretože dokazovanie neviedol tým smerom, aby sa uvedená neplatnosť zmluvy akokoľvek
preukázala.

3. S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že o
týchto bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, tak, že žalobe vyhovie a určí vlastnícke právo k
darovanej nehnuteľnosti späť v prospech darcu - žalobcu , alternatívne aby rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody žalobca uviedol, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sú dôvody pripúšťajúce opravný
prostriedok, odvolanie. Obdobne ako v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na správanie
sa žalovanej, ktoré podľa jeho názoru bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Osobitne zdôraznil
okolnosti ukončenia vzťahu so žalovanou a následné vyhodenie jeho vecí z dovtedajšej spoločnej

domácnosti

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu označila odvolanie žalobcu za špekulatívne,
zavádzajúce a v mnohých ohľadoch za vyložené klamstvo. V súvislosti s ukončením vzájomného
spolužitia so žalovanou uviedol nepravdy, prekrúca výpovede svedkov a snaží sa použiť čiastkové

vyjadrenia svedkov spôsobom, aby žalovanej ublížil. Vôbec sa nevenuje faktu, že on sám sa počas
vzájomného spolužitia so žalovanou správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, čo potvrdil
aj sám vo svojich vyjadreniach, rovnako ako svedkovia, dokonca aj tí, ktorých vypočutie navrhol sám
žalobca. Žalobca tvrdil, že vzťah so žalovanou trval od roku 2001 do roku 2011, neuviedol konkrétnejšie
ani len mesiac so zámerom následne manipulovať s podstatnými časovými údajmi. Skutočné trvanie

vzťahu medzi sporovými stranami bolo od januára 2002 do septembra 2010, keď po incidente , kedy
žalobca v podnapitom stave vzal F. syna na bicykel, po pár metroch s ním na ceste spadol, plačúceho
syna do slova prehodil cez plot a odišiel. Po tomto žalovaná navrhla žalobcovi ukončenie vzájomného
spolužitiaadohodlisanaodsťahovanížalobcuzdomužalovanej,tedazospoločnejdomácnosti.Dohodli
sa na termíne november 2010 ako definitívneho odsťahovania sa z dôvodu, že v uvedenom období

žalobca kandidoval v K. M. v meste W.. V tomto čase žalovaná previedla na žalobcu nehnuteľnosť v
meste W., nakoľko ju považovala za jeho vlastníctvo, rešpektovala ich vzájomnú dohodu, že tak urobí.
Bytovú otázku preto žalobca nemusel urgentne riešiť, pretože vlastnil dom. Následne v tomto období sa
z domu žalovanej postupne odsťahoval s tým, že prvotne si vzal časť svojich vecí a zvyšok si ponechal v
dome na X. poschodí. Žalobca pritom žiadnu z okolností uvedených žalovanou ako dôvody ich rozchodu

počas celého konania žiadnym spôsobom nevyvracal a ani nepopieral. Za vymyslené označuje tvrdenie
žalobcu, že mu nejaké veci boli odcudzené. V ďalšom poukazuje na svedecké výpovede niektorých
svedkov, ktoré jasne preukazujú na spôsob spolužitia sporových strán, ich problémy, ako aj dôvod
ukončenia. Zdôrazňuje okrem iného aj svoju starostlivosť o žalobcovho syna z iného vzťahu (V. A.),
pretože žalobca o tohto syna dlhodobo nejaví záujem. K momentu hrubého porušenia dobrých mravov

v zmysle označenia žalobcu - „vyhodenie jeho vecí na ulicu“ žalovaná poukázala na skutočnosť, že na
vzájomnom rozchode sa strany dohodli už v mesiaci september 2010. Poskytla teda žalobcovi niekoľko
mesiacov na to, aby si z nehnuteľností odniesol svoje veci. Žalobca sa však vyhováral na rôzne dôvody,
pre ktoré si veci nemôže prísť. Koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012 žalobca fyzicky napadol
a ohrozoval žalovanú, ich spoločného syna a fyzicky napadol aj známych, čo potvrdili aj svedecké

výpovede. Zo strachu ho preto žalovaná požiadala, aby si odniesol všetky veci uskladnené v jej dome,
pretože to nebol ochotný urobiť, pripravila a uskladnila všetky zostávajúce veci žalobcu v januári 2012
pod prístrešok (altánok). Tieto si žalobca odniesol až v apríli XXXX. Za hrubé klamstvo označila tvrdenie
žalobcu v odvolaní, že jeho veci boli vyhodené pred dom a on musel urgentne riešiť ich uskladnenie popráci. Pritom svedok B. jednoznačne uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu ako dlho má žalobca svoje
veci pod altánkom. Žalobca sa tiež priznal k nevere voči žalovanej počas ich vzájomného spolužitia.
Žalovaná, aj keď mala nejaký vzťah, bolo to v období, keď so žalobcom spolu nežili a netvorili partnerský

vzťah. Žalobca nepredložil ani nepoukázal na jediné zákonné ustanovenie, o ktoré by svoje tvrdenia
oprel.Tvrdeniažalobcusú´naopakvrozporesjehovlastnýmivyjadreniami.Pohnútkunastranežalobcu,
prečo inicioval toto konanie po viac ako jeden a pol roka po údajnom porušení dobrých mravov, žalovaná
vidí v tom, že žalobca neuniesol fakt, že nebola ochotná znášať jeho alkoholické excesy, urážky, nadávky
fyzické aj psychické násilie. Po rozchode so žalovanou sa žalobca nachádza v zlej finančnej situácii

a jeho motívom je snaha dostať sa k predmetnej nehnuteľnosti a získať majetok, do ktorého nikdy
neinvestoval vlastné peniaze (peniaze na dražbu aj na rekonštrukciu poskytol otec žalovanej a samotná
žalovaná, čo potvrdili aj svedecké výpovede). Žalovaná tvrdí, že v jej prípade nedošlo k naplneniu
uvedených zákonných kritérií pre porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 OZ a preto považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne po skutkovej aj právnej stránke. Navrhuje jeho potvrdenie
a priznanie náhrady trov konania.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zák. č. 160/2015 Zz Civilného sporového poriadku - ďalej CSP)
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP (viazanosť odvolacieho súdu rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný
predpis - Zák. č. 160/2015 ZZ Civilný sporový poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1
CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnuté rozsudku súdu prvej inštancie aplikujúc ust. § 387 ods. 2 CSP
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov
a právnych úvah, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.

9. Podľa ust. § 630 OZ sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe (R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa

citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach:
a) hrubého porušenia dobrých mravov, správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom rodiny a
b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

11. Zákonný pojem dobré mravy zákon nedefinuje. Ich obsahom sú všeobecne platné normy morálky,

priktorýchplatívšeobecnýzáujemichrešpektovania,pretoposúdeniekonkrétnehoobsahupojmudobré
mravy patrí vždy v každom jednotlivom prípade súdu.

12. Nie každé nevhodné správanie sa obdarovaného ani menej významné porušovanie dobrých mravov
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie

daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. To znamená, že ide buď o porušenie značnej
intenzity alebo porušovanie sústavné, neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi, alebo iným osobám,
ktorá vyplýva z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, keď tieto osoby patria k členom rodiny
darcu. Takéto negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi resp. k jeho rodine, ktoré treba posúdiť

ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Pri posudzovaní, či
určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za správanie hrubo porušujúce dobré
mravy, treba posudzovať aj z princípu vzájomnosti. Znamená to, že do úvahy sa musí brať a hodnotiť
aj správanie sa darcu, teda skúmať, či sám darca sa voči obdarovanému nespráva v rozpore s dobrými
mravmi a či jeho správanie nie je príčinou nevhodného sa správania obdarovaného voči nemu (resp.

členom jeho rodiny) V takomto prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo
reakciu obdarovaného by v takomto prípade nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov, šlo by o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú
nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného (s výnimkoutakého správania sa obdarovaného , ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného
darcu). Správne v tomto smere poukázal okresný súd na správanie sa samotného darcu, aj s poukazom
na relevantnú judikatúru.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa so všetkými nastolenými požiadavkami
dostatočným spôsobom vysporiadal, jeho skutkové závery zodpovedajú výsledkom dokazovania,
odvolací súd považuje za správne a dostatočne odôvodnené aj právne posúdenie predmetu sporu.

14. Odvolací súd naviac poukazuje na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe, kde žalobca uvádza
nadviazanie známosti s iným mužom so žalovanou, prerušenie spolužitia so žalobcom, ktorý musel zo
spoločnej domácnosti odísť, ako aj obmedzenie práva stretávať sa s maloletým synom. Touto žalobou
doručenou súdu 01.02.2013 sa žalobca s poukazom na ust. § 630 OZ domáhal vrátenia daru z dôvodu,
že sa obdarovaná (žalovaná) správa voči nemu tak, že porušuje dobré mravy.

15. Zmenou žaloby doručenou súdu 09.08.2013 žalobca žiadal určiť svoje vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti s tvrdením, že darovacia zmluva, ktorou daroval žalovanej predmetnú nehnuteľnosť
je neplatná, pretože nebola mienená vážne. Pre prípad, že by súd zmluvu považoval za platnú,
domáhal sa vrátenie daru pre správanie sa obdarovanej. Tu tvrdil, že obdarovaná šíri o darcovi medzi
príbuznými rôzne lži a v čase, keď žalobca rekonštruoval nehnuteľnosť žalovanej, žalovaná nadviazala

známosť s iným mužom a žalobcu naďalej využívala. Odvolací súd však podotýka, že odvolanie žalobcu
nesmeruje k otázke platnosti/neplatnosti darovacej zmluvy, smeruje len k právnemu posúdeniu splnenia
predpokladov v zmysle ust. § 630 OZ, teda k naplneniu predpokladov pre úspešné domáhanie sa
vrátenia daru žalobcom pre správanie sa žalovanej, ktoré by mohlo byť považované za hrubo porušujúce
dobré mravy.

16. Odvolací súd však nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za také, ktoré by mohli mať za následok
zmenu napadnutého rozsudku podľa ust. § 388 CSP, prípadne zrušenie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 389 CSP.

17. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých v konaní nebolo preukázané
správanie sa žalovanej spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy vo vzťahu k žalobcovi (keď na
obdobné správanie sa voči členom žalobcovej rodiny ani nebolo poukazované) a to z dôvodov, ktoré
dostatočne jasne a výstižne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie. Pokiaľ
ide o odvolacie námietky žalobcu, tieto smerujú k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu

právnemu posúdeniu, s čím odvolací súd nesúhlasí z dôvodov uvedených vyššie. Nemôže byť dôvodom
na zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie dôvod, že samotný žalobca pociťuje a aj
posudzuje uvádzané správanie sa žalovanej iným spôsobom, než ho vyhodnotil súd prvej inštancie.

18. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej strane - žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2
CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).