Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/342/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213554
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7511213554.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne P. T., nar. XX.XX.XXXX,
O., H. X, zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Pollova 32,
proti žalovaným 1) U. T., nar. XX.X.XXXX a 2) B. T., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom X., F. XXX/XX, oboch
zast. JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Murgašova 3, o zaplatenie

33.910,12euristinysprísl.,oodvolanížalobkyneprotirozsudku10C/1/2012-196z11.5.2017Okresného
súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlen„súd“)rozsudkomI.žalobuzamietolaII.vyslovil,žežalobkyňajepovinná
zaplatiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu.

2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej celkom 33.910,12 eur spolu
s úrokom 9,5% ročne od 19.8.2011 až do zaplatenia a trovami konania, na tom skutkovom a právnom
základe, že žalovaným na kúpu nehnuteľnosti v kat.úz. obce X. spolu so svojím nebohým manželom
U. T. poskytli formou pôžičky finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti v celkovej sume 300.000,-
Sk, t.j. 3.958,18 eur v r. 2001 a v priebehu r. 2001 ďalšie finančné prostriedky na rekonštrukciu tohto

domu v celkovej výške 721.576,46 eur, t.j. 23.951,95 eur. O existencii pôžičiek svedčili podľa žalobkyne
čestné prehlásenie z 18.1.2001 p. Q., pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti, ktorú odpredala žalovaným, v
zmysle ktorého uviedla, že prevzala 300.000,- Sk od P. T. a U. T. za predaj rodinného domu v obci X..
Solventnosť žalobkyne mala preukazovať aj skutočnosť, že odpredala byt spolu s nebohým manželom
na M. Č.. XX , na základe kúpnej zmluvy z 19.3.2011 za 500.000,- Sk a tiež samotné čestné prehlásenie
žalovanej, že súhlasila, aby žalobkyňa s nebohým manželom U.. T. boli prihlásení k trvalému pobytu v

obci X.. K vráteniu pôžičky nedošlo a až po smrti nebohého U.. T. nastali medzi stranami v konaní spory,
ktoré viedli k zrušeniu trvalého pobytu žalobkyne v obci X. a následne k vymáhaniu vrátenia pôžičky.

3. Súd, vychádzajúc z § 657 Obč. zák., z vykonaného dokazovania mu nebolo preukázané, aby
žalobkyňa spolu so svojim manželom poskytla žalovaným pôžičku v celkovej výške 33.910,12 eur,
pretože na kúpu domu boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu dcéry S., ktorá ich zasielala rodičom.

Poukázal na to, že v tom čase, t.j. v čase kúpy domu, v januári 2001 žalobkyňa ešte bývala v O. A. M.. XX
a byt bol odpredaný až v marci 2001, teda v čase kúpy nemala finančné prostriedky za odpredaj svojho
bytu a preto jej tvrdenie, že poskytla na kúpu domu 300.000,- Sk, mu nebolo preukázané. Taktiež mu
nebolo preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že jej manžel pri odchode do dôchodku obdržal odchodné
v sume 200.000,- a ona v sume 180.000,- Sk, keďže podľa oznámenia zamestnávateľa v apríli 2001
bolo vyplatené odchodné neb. U. T. v sume 46.500,- Sk a žalobkyni 4.800,- Sk. Teda jej tvrdenie o tom,

že bola solventná a mala dostatok finančných prostriedkov, aby mohla poskytnúť finančné prostriedky
žalovaným, mu nebolo preukázané. Pokiaľ sa týka kúpnej ceny, súd mal za to, že na kúpu domu boliposkytnuté finančné prostriedky z účtu, ktorý mala dcéra S. u rodičov a tieto po odpredaji bytu v O.G.
A. F. J..Č.. X , žalovaní vrátili sestre na jej účet. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
pôžičiek medzi ňou a žalovanými a naviac zo samotnej jej výpovede mu vyplynulo, že sa domáha

vrátenia finančných prostriedkov, ale nevie jednoznačne preukázať, či šlo o pôžičku, darovanie alebo
iný právny úkon medzi ňou a žalovanými. Okrem toho v konaní mu ani nepreukázala, aby v čase kúpy
domu v X. disponovala obnosom nad 300.000,- Sk. K vznesenej námietke premlčania žalovanými, pre
prípad, ak by existencia pôžičky bola preukázaná, citujúc znenie § 100 a § 101 Obč. zák. v konkrétnom
prípade, urobil záver, že splatnosť pôžičky medzi stranami v konaní nebola dojednaná, že preto je

potrebné vychádzať z § 563 Obč. zák. (vychádzajúc aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR z 30.11.1981
3Cz/99/81), že k uzavretiu pôžičky malo dôjsť podľa tvrdenia žalobkyne v r. 2001, teda týmto rokom
začala plynúť aj premlčacia doba. Keďže nárok na súde bol uplatnený, až 20.9.2011, teda po trojročnej
premlčacej dobe, prihliadol na námietku premlčania a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň uviedol,
žesamotnážalobkyňafinančnéprostriedkymalapožičaťzprostriedkovBSMaakovyplývazdedičského
konania po neb. U.. T., dedičské konanie bolo zastavené a žiadna pohľadávka alebo záväzok v tomto

konaní nebol uplatnený. Tým, že finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na poskytnuté pôžičky,
patrili do BSM, oprávnenými veriteľmi po smrti U.. T. , by sa tak stali aj jeho dedičia, t.j. deti, medzi iným
aj žalovaný v 1. rade. Poukázal aj na to, že toto procesné pochybenie zo strany žalobkyne v priebehu
konania taktiež nebolo odstránené. Vychádzajúc z § 255 a § 262 ods. 2 C.s.p., keďže žalobkyňa v konaní
nebola úspešná a žalovaní mali v konaní plný úspech, zaviazal žalobkyňu aj na náhradu trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne osobitným uznesením.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

5. Namietala, že II. v výroku napadnutého rozsudku, súd nejasne, neurčite a aj zmätočne uvádza,

že je povinná zaplatiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu, že rozsah žiadnym konkrétnejším
spôsobom , napr. uvedením percentuálneho vyjadrenia neuviedol. Navyše poukázala na to, že tým, že
nesprávne uviedol meno svedka, ktorého navrhovala vypočuť ako U. E. z adresy F.H. XXX, resp. XXX,
X. a predvolával podľa jej informácií pod iným krstným menom, mal by tieto svoje pochybenia odzrkadliť
pri rozhodovaní o trovách konania. Ako druhú namietala skutočnosť, že súd nevykonal a nevysporiadal

sa so všetkými navrhovanými dôkazmi a vykonané dôkazy nesprávne posúdil. K uloženej povinnosti
súdom na pojednávaní 7.2.2017, presne označiť podmienky uzavretia zmluvy o pôžičke v ústnej forme
- to znamená uviesť: v akej čiastke, z akých finančných prostriedkov boli požičané, ako bolo dohodnuté s
ich vrátením, prečo sa poskytnuté finančné prostriedky neodzrkadlili buď v podielovom spoluvlastníctve,
prípadne v inej forme zábezpeky a prečo k vymáhaniu vrátenia pôžičky došlo až po roku 2011, t.j. až po

smrti otca, keďže pôžička mala byt' poskytnutá ešte v roku 2001, uviedla, že následne na to zaslala súdu
písomné vyjadrenie z 24.2.2017, z ktorého obsahu citovala. Ďalej poukázala na skutočnosti uvedené
v návrhu na vydanie platobného rozkazu z 19.9.2011. K tvrdeniu žalovaných, že kúpnu cenu 91.170,-
Sk vyplatili 16.1.2001, resp. pred týmto dátumom predávajúcej M. Q. za nehnuteľnosti zapísané na LV
Č. XXX, k.ú. X., uviedla, že podľa výpisov z jej účtu v SLSP a.s. a jej neb. manžela U.. T. vyplýva, že

15.1.200 l uskutočnili obaja výbery z ich účtov, preto nech žalovaní preukážu, že disponovali sumou
91.170,- Sk, že ju mali reálne k dispozícii v uvedenom období r. 2001- teda v januári 2001. Zároveň
uviedla, že do spisu doloží ďalší dôkaz a to výpis z účtu č. 2611816112 vedený v Tatra Banke a.s.,
kde mala byť do 30.4.2001 zaplatená suma 500.000.- Sk za predaj bytu na M. XX Q. O. v zmysle
Kúpnej zmluvy z 19.3.2001. S poukazom na doteraz vykonané dôkazy, ako aj na prejavy a vyjadrenia

naposledy vypočutého svedka E.. M. navrhla, aby súd zabezpečil do spisu celý dedičský spis po neb. U.
T., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, za účelom doplnenia dokazovania a zistenia ďalších možných
skutočností z jeho obsahu, ktoré môžu mat' význam pre toto konanie. Ďalej uviedla, že 23.7.2001
podpísala Čestné prehlásenie a vykonala' žalovaná 2. smerom ku obci X. úkon, ktorým vyslovila súhlas s
tým, aby 'jej svokrovci J. T., nar. XX.X.XXXX a P.A. T., nar. XX.XX.XXXX boli prihlásení k trvalému pobytu

v obci X., č.d. XXX a jej podpis bol úradne overený a táto listina je súčasťou spisu, že až oznámením o
zrušení trvalého pobytu z 12.7.2011 jej bolo oznámené Obcou X.I., že jej bol 27.6.2011 zrušený trvalý
pobyt v mieste X., F. XXX/XX a to na návrh vlastníka uvedeného RD a táto listina je súčasťou spisu.
Mala za nesporné, že počas života U. T., žalovaný v 1. a 2. rade akceptovali a súhlasili s tým, aby
nehnuteľnosť v Obci X. na F. J.. Č.. XXX/XX užívali a bývali tam jednak žalobkyňa, ale aj jej manžel neb.

U. T.. K dôvodu, prečo došlo k vymáhaniu vrátenia pôžičky až po r. 2011, t.j. až po smrti otca, keďže
pôžička mala byt' poskytnutá ešte v r. 2001, uviedla, že je zodpovedná - pretože počas života neb. U..
T., žalovaný 1. a 2. bez výhrad umožnili obom užívanie a bývanie uvedenej nehnuteľnosti v Obci X. a
až keď ostala sama bez manžela a opory, vtedy jej zrušili trvalý pobyt. Toto správanie považovala zanemorálne a v rozpore so stavom, ktorý trval skoro 10 rokov, kedy bolo jej a jej manželovi umožnené
bývať a užívať predmetný RD v X., ktorého vlastníkom sú žalovaný 1. a 2. a preto sa domáhala ešte pred
podaním žaloby mimosúdneho vysporiadania veci. Poukázala aj na priestupkové konanie vedené na

Obvodnom úrade Košice - okolie, odbore všeobecnej vnútornej správy, Hroncová 13, Košice, v r. 2012
pod č. ObU-KS-OVVS B /2012/03414, v ktorom bolo rozhodnuté o zastavení konania proti obvinenému
U.. T. /. a bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na príslušný súd. Navrhla súdu zabezpečiť do
spisu originál priestupkového spisu z dôvodu, že v uvedenom priestupkovom konaní bolo vypočutých
veľa svedkov, ktorých výpovede z r. 2012 môžu napomôcť aj v tomto súdnom konaní a jednak z dôvodu,

že žalovaný 1. vo svojej výpovedi pred priestupkovým orgánom uviedol, že mama /žalobkyňa/ v RD
v X. u neho bývala 9 rokov do smrti otca, kde užívala dve izby sociálne zariadenie. Poukázala na
to, že žalovaný 1. a 2. jej umožnili a jej neb. manželovi 9 rokov dve izby a sociálne zariadenie, na
existenciu dohody a pôžičky z jej strany a jej manžela pre žalovaných a to hoc aj vo forme ústnej. K
podmienkam poskytnutých pôžičiek poukázala na obsah Pokusu o zmier z 1.8.2011, z ktorého obsahu
citovala. S ohľadom na uvedený pokus o zmier - výzvu z 1.08.2011, ktorá bola žalovaným doručená

4.8.2011, zdôraznila, že žalovaný nezaplatili dlh do 14 dní odo dňa prevzatia pokusu o zmier - výzvy,
že lehota na dobrovoľné plnenie skončila žalovaným 18.8.2011 a preto návrh na vydanie platobného
rozkazu podala na súd 20.9.2011. K dôvodu, prečo sa poskytnuté finančné prostriedky neodzrkadlili
buď v podielovom spoluvlastníctve, príp. v inej forme zábezpeky a prečo k vymáhaniu vrátenia pôžičky
došlo až po r. 2011, t.j. až po smrti otca, keďže pôžička mala byt' poskytnutá ešte v roku 2001, uviedla

že po dobu najmenej 9 rokov bývala, až do smrti jej manžela U.. T., kde užívali dve izby a sociálne
zariadenie v RD na F. XXX/XX Q. X. a to až do 27.6.2011, kedy jej bol zrušený trvalý pobyt a následne
jej bolo znemožnené ďalšie užívanie predmetnej nehnuteľnosti a to až po smrti jej manžela. Na záver
dala do pozornosti, že na viaceré otázky obsiahnuté v uznesení súdu zo 7.2.2017 by vedel odpovedať
iba jej nebohý manžel a preto navrhla aj pripojenie dedičského spisu po jej neb. manželovi, z obsahu

ktorého by sa mohlo zodpovedať viacero súdom položených otázok. Mala za nesporné, že súd sa
nevysporiadal s jej vyjadrením, s tým, že boli pre žalovaných poskytnuté z jej strany žalobkyne a jej už
neb. manžela viaceré pôžičky a to v r. 2001 cca od januára 2001 do júna 2001, ako aj po tomto období
až do konca r.2001. Vytýkala súdu, že sa nevysporiadal s jej vyjadrením, že pôžičiek malo byt' viacero
a nie iba jedna a v potrebnom rozsahu nevykonal dokazovanie, že nebol vypočutý navrhovaný svedok

S. O., Q. XX E. S., ktorej výsluch navrhovala v podaní z 10.4.2012 , doručenom súdu 13.4.2012 . Súdu
ďalej vytýkala, že žiadnym spôsobom neustálil konkrétny čas a ani dátumy vzniku dlhu. S poukazom
§ 355 a nasl. a § 365 C. s. p., mala za to že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože
konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal všetky
potrebné dôkazy, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,

že skutkový stav neobstojí, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
neboli splnené ani procesné podmienky. Na záver uviedla, že 20.4.2017 súd po vyhlásení uznesenia
o ukončení dokazovania, na pojednávaní krátkou cestou doručil písomné stanovisko žalovaných k jej
vyjadreniu, ktoré bolo súdu doručené 11.4.2017 a týmto postupom jej súd súd odňal možnosť konať a
vyjadriť sa k tomuto písomnému podaniu, keďže jej ho doručil až po ukončení dokazovania a nemohla

sa k nemu vyjadriť. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie a následné rozhodnutie.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., k uplynutiu premlčacej doby uviedli, že žalobkyňa tak v
žalobe ako aj vo svojom odvolaní tvrdí, že pôžičky im mala poskytnúť v mesiaci január až jún r. 2001,

ako aj po tomto období, až do konca r.2001, pričom lehota na vrátenie peňažných prostriedkov nebola
dohodnutá. V danej súvislosti poukázali na odôvodnenie rozsudku a konštantnú judikatúru - rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR z 30.11.1981 sp. zn. 3 Cz 99/1910 uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod č. R 28/1984. Zdôraznili, že ak by aj tvrdenie žalobkyne o poskytnutí pôžičiek bolo
pravdivé,čonieje,vzhľadomnavkonanípredsúdomvznesenúnámietkupremlčania,byžalovanýnárok

pre uplynutie trojročnej premlčacej doby (počnúc od 1.1.2002 do 1.1.2005) by bol už aj tak premlčaný
(žaloba bola podaná súdu 20.09.2011. K nepreukázaniu dlhu uviedli, že ak súd na základe tvrdenia
samotnej žalobkyne o tom, že uplatnený "nárok" titulom pôžičky vznikol najneskôr do konca roka 200
l, pričom lehota na vrátenie peňažných prostriedkov nebola dohodnutá, primárne dospel k záveru, že
tento je premlčaný, resp. ak by aj existoval (v skutočnosti však neexistoval), bol by premlčaný a bolo bez

akéhokoľvek významu sa ním meritórne ďalej zaoberať a vykonávať dokazovanie, či skutočne vznikol
a či vznikol do konca r. 2001. Ďalej citovali sčasti z dôvodov napadnutého rozsudku . Poukázali aj na
to, že už v priebehu konania pred súdom uznali, že za účelom zaplatenia kúpnej ceny rodinného domu
v obci X.D.Y.A.B. v mesiaci január r. 2001 boli 15.1.2001 v hotovosti vybrané peňažné prostriedky zbankového účtu žalobkyne a z bankového účtu jej už teraz neb. manžela U.. T.J., st. spolu v sume
353.000 Sk, ktoré však 9.7.2001 bezprostredne potom, čo obdŕžali sumu 440.000 Sk za predaj svojho
bytu na Postupimskej ul. v Košiciach od kupujúcich manželov C.Y.Q.Ý. vložili späť na bankové účty

žalobkyne a jej manžela. Zdôraznili, že ohľadom bankových účtov žalobkyne a jej už neb. manžela
nemali žiadne dispozičné právo, že súčasne už v konaní pred súdom namietali pravosť Čestného
prehláseniaz18.1.2001-súkromnejlistiny,podľaktorejpeňažnýobnos300.000Skmalap.Q.Y.S.H.E.U.
odovzdať osobne žalobkyňa, že žiadne takéto Čestné vyhlásenie vystavované nebolo, pričom M.. Q. aj
podľa overovacej doložky na kúpnej zmluve písala svoje priezvisko bez mäkčeňa, že namietajú pravosť

podpisu p. Q.Y.D.E.Q.B. na tejto listine. Tvrdili, že okrem už uvedenej sumy 353.000 Sk, ktorá bola nimi
9.7.2001 vrátená, žiadne iné peňažné prostriedky zo strany žalobkyne a jej neb. manžela im poskytnuté
neboli. Napokon ani prihlásenie žalobkyne a jej teraz už neb. manžela k trvalému pobytu na adresu
Slanec 261 nimi, samo o sebe nijako nemôže byť dôkazom o poskytnutí pôžičky žalovaným. Poukázali
aj na to, že sa nepreukázali ani tvrdenia žalobkyne o ich dlhoch v súvislosti s užívaním bytu na F.G.P.
Q. O.E.. Žalobkyňou predložené vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním za r. 2001 sa vyhotovuje

až k 30. máju nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. 2002, pričom svoj byt predali ešte v mesiaci júl r.
2001. Zdôraznili, že ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobkyne o tom, že manžel pri odchode
do dôchodku obdŕžal odchodné v sume 200.000 Sk a ona v sume 180.000 Sk. Totiž podľa oznámenia
zamestnávateľa neb. U.E. T.E. bolo v apríli r. 2001 vyplatené odchodné v sume 46.500 Sk a žalobkyni
titulom odmeny pri odchode do dôchodku suma 4.800 Sk. Súd správne uzavrel, že žalobkyňa existenciu

pôžičiek medzi ňou a nimi nepreukázala.
7.

K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedli, že naviac, ak žalovaná suma mala byť podľa tvrdenia
žalobkyne poskytnutá z peňažných prostriedkov jej ako aj jej už neb. manžela, účastníkmi tohto konania

ako nároku predstavujúceho predmet dedičstva po neb. U.Q. T.J.E. st., by mali byt' všetci jeho dedičia a
teda aj jeho dcéry Y.D.W.Y., P.H., T. Y. S.Y.. Z uvedeného dôvodu namietajú aj nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie. Avšak v dedičskom konaní, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa uznesením
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10 D 653/2010 zo 7.3.2011, právoplatným 21.3.2011, žiadna
"pohľadávka poručiteľa" medzi dedičmi uplatňovaná nebola. K námietke nedostatočného odôvodnenia

rozsudku uviedli, že napriek tomu, že vzhľadom na tvrdenie žalobkyne o čase poskytnutia pôžičiek
žalovaným (do 31.12.200l) a na jej tvrdenie, že čas vrátenia nebol dohodnutý, je zjavné, že žalovaný
nárok je premlčaný, že súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal so
všetkými okolnosťami podstatným pre rozhodnutie a to aj v časti záveru o nepreukázaní poskytnutia
pôžičiek. K námietke nevykonania žalobkyňou navrhnutého dôkazu uviedli, že pokiaľ ide o nevykonanie

dôkazu svedeckej výpovede dcéry žalobkyne S.G. O.E.U., rod. T.E.Q., táto bola súdom na pojednávanie
aj viac predvolaná, avšak bezúspešne, že zaslala o súdu iba svoje písomné vyjadrenie s tým, že sa
zdržiava vo Veľkej Británii, a návrat na Slovensko neplánuje. Obsah tohto podania bol oboznámený na
pojednávaní 3.2.2015. Naviac žalovaní vyslovili presvedčenie, že výsluch menovanej svedkyne by bol
aj tak neúčelný, pretože počas celej rozhodnej doby, t.j. doby, kedy žalobkyňa podľa svojho tvrdenia

mala aj so svojim neb. manželom im pôžičky poskytnúť, sa táto zdržiavala mimo územia Slovenskej
republiky. Poznamenali, že slovné spojenie na str. 3 ods. 9 napadnutého rozsudku "... na kúpu domu
boli poskytnuté finančné prostriedky Z účtu dcéry S.S.Y.V. ... ", je dôsledkom iba zrejmej nesprávnosti v
písaní (správne znenie by malo byt' " ... prostriedky dcéry S.Y.V. ... "), pretože v súvislosti s uplatňovanou
pohľadávkou boli predmetom tvrdenia žalobkyne a predmetom dokazovania pred súdom výlučne len

bankové účty žalobkyne a jej neb. manžela a nie účet dcéry S.Y.S. O.A.T.Á.Q.B..
8.

K námietke odňatia možnosti konať pred súdom v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že doručením
ich písomného podania z 11.4.2017 jej právnemu zást. až na pojednávaní 20.4.2017 jej mala byť

odňatá možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k jeho obsahu vyjadriť, uviedli, že
žalobkyňa k obsahu tohto ich podania ani vo svojom odvolaní neuvádza nijaké tvrdenia, či skutočnosti,
ktoré by boli schopné napadnuté rozhodnutie akokoľvek ovplyvniť, príp. privodiť iné rozhodnutie vo
veci. Poznamenali, že podanie z 11.4.2017 ich právny zást. priamo zaslal 12.4.2017 na e-mailovú
adresu právneho zást. žalobkyne ([email protected] ), že

súd svojim postupom neznemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K námietke neurčitosti výroku o náhrade trov
konania uviedli, že takéto znenie výroku rozsudku je dostatočne určité a zrozumiteľné, že je zrejmé, že
žalobkyňa je povinná im nahradiť trovy konania vo výške 100 %, resp. v plnej výške. Navrhli rozsudokako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a zároveň žalobkyni uložiť povinnosť nahradiť im trovy
odvolacieho konania v plnej výške.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo zistil, že v konaní došlo k vade, tým že postupom

súdu prvej inštancie sa odňala stranám sporu možnosť konať pred súdom.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Zb., v znení neskorších
ustanovení zákonov, ďalej len „Ústava“) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

11. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne
poučenie procesných práv a povinností, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo

na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmavanie rozhodnutia).

12. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu, pričom o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. pôjde vtedy, ak

nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

13. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje

za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

14. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť.

15. Podľa § 188 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Súd vykonáva dôkazy mimo pojednávania,
ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní.
Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené

pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

16. Podľa § 219 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a možnosti exekúcie.
Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to

nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd
doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným
stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade
nepoužijú.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní 20.4.2017 (zápisnica na č.l. 191-192)
uznesením odročil pojednávanie na 11.5.2017 o 8,45 hod., č. dv. 04, prízemie za účelom vyhlásenia
rozhodnutia. Zo zápisnice z pojednávania konaného 20.4.2017 ďalej, o.i., vyplynulo, že zástupcovia
strán sporu predniesli svoje záverečné reči, že súd zhrnul a oboznámil obsah spisu, t.j. doposiaľ
vykonané dokazovanie.

18. Zo zápisnice o pojednávaní z 11.5.2017 (č.l. 203) vyplýva, že napriek tomu, že súd odročil
pojednávanie na 11.5.2017 za účelom vyhlásenia rozhodnutia, uznesením podľa § 180 C.s.p. po zisteníneprítomnostistránsporu,pojednávalvneprítomnostistránsporuaopätovneoboznamovalobsahspisu,
čím vykonal vo veci opätovné dokazovanie a na to vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

19. Z celého procesného postupu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd svojim procesným postupom
podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. odňal stranám sporu možnosť konať pred súdom, lebo odročil
pojednávanie iba za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci a napriek tomu vo veci následne pojednával.
Opätovne oboznamoval obsah spisu, vykonal dokazovanie bez toho, aby umožnil stranám sporu vyjadriť
sa k oboznámenému obsahu spisu a znemožnil tak stranám sporu, t.j. žalobkyni a žalovaným realizovať

svoje procesné práva - vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, pričom mal vo veci vyhlásiť rozsudok.
Je potrebné vziať na zreteľ aj znenie § 219 ods. 2 posledná veta C.s.p., že ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú (podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili
osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa
pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie).

20. Odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu z procesných dôvodov zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Z uvedených dôvodov už odvolací súd neposudzoval rozsudok z hľadiska žalobkyňou uplatnených
odvolacích dôvodov.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne, pričom v
novom rozhodnutí sa vysporiada so všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní žalobkyne, ako aj
vo vyjadrení žalovaných k odvolaniu.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).