Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110207552
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5110207552.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: C. N., nar.
X.X.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom F.,
K. XXXX, proti žalovaným: 1/ O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., V. XXX/XX, 3/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 7.1/ U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.

XXX, 7.2/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 7.3/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXXX/X,
7.4/ U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX (žalovaní 7.1/ až 7.4/ ako právni nástupcovia po pôvodnom
žalovanom 7/ V. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., H. č. XXX, zomr. XX.X.XXXX), 4/ K. D., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomX.,C.XXX,tohočasubytomXS.,P.P.,TP.I.,Anglicko,zastúpenýžalovanou
5/ ako splnomocnenou zástupkyňou, 5/ Lucia Bugáňová, nar. XX.XX.XXXX, bytom X., I. XXXX/XXX,
6/ K.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, 7/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č.k. 8C/59/2010-148 zo dňa 27.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd v štádiu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (č.k.
8C/59/2010-127 zo dňa 15.4.2015) rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi voči žalovaným
1/ až 7/ náhradu trov konania nepriznal.

2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vo výroku VII rozsudku vo veci samej si vyhradil
rozhodovanie o trovách konania na osobitné uznesenie po právoplatnosti. Nadväzne konštatoval, že

žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam (4 pozemkom v kat. území A. C.), pričom navrhoval, aby sporné/dotknuté pozemky boli
prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ s tým, že žalobcovi žalovaný 2/ vyplatí sumu 4.627,01
eur titulom vyporiadania za spoluvlastnícky podiel. Súd žalobe vyhovel, t.j. zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného 2/. Pokiaľ ide o
výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel, žalobca titulom jeho vyporiadania žiadal sumu 4.627,01 eur,

súd mu v rozsudku priznal čiastku 4.424,-eur, čo predstavuje len nepatrný neúspech žalobcu. Žalobca
bol teda úspešnou stranou sporu a prináležal by mu teda nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.
3.Okresnýsúdvšaknáslednepoukázalnaust.§257CSP,vzmyslektoréhomožnovýnimočnenepriznať
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vymedzil, že v sporovom konaní
sa síce povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, pokiaľ
však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, môže náhradu trov celkom alebo

sčasti nepriznať. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trovkonania voči žalovaným, okresný súd videl v podstatných skutočnostiach prejednávanej veci a to, že
žalovaní súhlasili v celom rozsahu so žalobou, teda, aby špecifikované nehnuteľnosti boli prikázané do
výlučného vlastníctva žalovaného 2/, dokonca žalovaní 1/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ sa vzdali aj práva na výplatu

spoluvlastníckeho podielu od žalovaného 2/, preto im súd právo na výplatu spoluvlastníckeho podielu
od žalovaného 2/ nepriznal. Žalovaný 2/ taktiež súhlasil so žalobou, spočiatku nesúhlasil len s cenou
vyporiadania spoluvlastníckeho podielu. Nakoniec pri procesnej aktivite sporových strán si strany sporu
na pojednávaní ustálili aj cenu vyporiadania na 16,59 eur za m2, bez potreby ďalšieho dokazovania -
vykonania znaleckého dokazovania.

4.Opísané skutočnosti teda okresný súd posúdil ako dôvody osobitného zreteľa, na základe čoho
rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 7/ Dodal, že
o trovách konania vo vzťahu k žalovaným 7.1/, 7.2/. 7.3/ a 7.4/ bolo rozhodnuté už v rozsudku č.k.
8C/59/2010-127 zo dňa 15.04.2015.

5.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny v podobe priznania mu
náhrady trov konania v rozsahu 100%. Namietal, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd
vychádzať z § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci. Zdôraznil pritom sankčnú funkciu trov konania, ako aj skutočnosť, že jeho návrhu súd
vyhovel a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, preto niet prekážok, aby mu

bola priznaná plná náhrada trov konania. Zdôraznil výnimočnosť aplikácie § 257 CSP, pričom mal za to,
že dôvody, pre ktoré mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nemožno považovať za okolnosť
vhodnú osobitného zreteľa. Naopak, spravodlivé by bolo, ak by bolo zohľadnené, že v predmetnom
konaní bol úspešný. Toto kritérium je totiž prvoradým pri posudzovaní náhrady trov konania. Uzavrel,
že rozhodnutie súdu o trovách konania musí byť vždy riadne odôvodnené, inak je porušené právo na

spravodlivý proces (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS.119/03).

6.Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

8.Vo všeobecnosti je správnou argumentácia odvolateľa, že kritérium úspešnosti je prvoradým

pri posudzovaní náhrady trov konania. V okolnostiach súdenej veci však následne opomína/
prehliada, že pri posudzovaní úspechu strán v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nepostačuje pre vyslovenie úspechu žalobcu len zjednodušené konštatovanie, že
podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené. Za plný úspech totiž možno považovať iba prípad, keď žalobca
dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva a (predovšetkým) jeho vyporiadanie

rozhodnutím súdu nielen takým spôsobom, na akom sa márne pokúšal so spoluvlastníkom dohodnúť (a
aký následne navrhol v súdnom konaní), ale v prípade vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním podielu
za náhradu aj vo výške ním navrhovanej výplaty (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
M Cdo 10/2012 zo dňa 26.7.2012). Nevyhnutné je teda dôsledne porovnať konkrétnosti žaloby žalobcu
(vrátane eventuálneho návrhu na mimosúdnu dohodu) a konkrétnosti konečného rozhodnutia súdu.

9.Žalobca sa predostretou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových strán k
jednotlivým nehnuteľnostiam a jeho vyporiadania tak, že žalovaný 2/, do ktorého vlastníctva mali byť
určené, bude povinný vyplatiť ostatných spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov,
pričom žalobcovi vyplatí sumu 4.627,01 eur. Z porovnania tohto návrhu s konečným meritórnym
rozhodnutím - poskytnutie náhrady len žalobcovi a len v nižšej výške - je zrejmé, že nie je možné

konštatovať plný procesný úspech žalobcu.
10.Ďalej je z okolností súdenej veci - konkrétne zo súhlasných stanovísk žalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/
- evidentné, že súdnym trovám bolo možné predísť mimosúdnym vyporiadaním (dohodou) v štádiu pred
podaním žaloby. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, ten v konečnom dôsledku taktiež pristúpil na požadovanú
jednotkovú cenu, rozdiel medzi priznanou a požadovanou čiastkou spočíval v nesprávnom prepočte na

spoluvlastnícky podiel.

11.Odmietnuť je súčasne potrebné odvolacie tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
uznesenia. Okresný súd totiž v dostatočnom rozsahu vysvetli dôvody, ktoré ho viedli k nepriznaniudotknutého procesného nároku. Nadväzne platí, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne
konanie nie je rozhodovanie v zmysle subjektívnej predstavy/požiadavky tej-ktorej strany sporu.

12.Zhrnúc opísané úvahy/závery, je zjavné, že zrušenie podielového spoluvlastníctva bolo zhodne
požadované všetkými spoluvlastníkmi/stranami sporu, čiže v tejto časti ani jedna zo strán výlučný ne/
úspech nedosiahla. K (ne)úspešnosti konkrétneho spôsobu vyporiadania navrhovaného žalobcom sa
odvolací súd vyjadril už vyššie. Nadväzne takýmto skutkovým/procesným okolnostiam korešponduje
napadnutý výrok okresného súdu o nepriznaní náhrady trov žalobcovi.

13.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovaným však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo sporových strán.

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.