Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210551
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: W. O., D..

X.X.XXXX, H. N. G. X, XXX XX A. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko,
so sídlom ul. sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 385,95 eura,
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zdržanie sa Dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 385,95 eura s 8 %
úrokom z omeškania ročne od 2.6.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania konanie z a s t a v u j e .

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve č. 8220579 zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným uvedená v bode 13 vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru v znení „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj
dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve, 1/3 poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.7.2008
v zmluve o úvere č. 8220579 zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok
zo mzdy žalobkyne.

V. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 18.5.2016 vedeným pod sp.zn. 19C 172/2016 domáhala
voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia 385,95 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve
o úvere č. 8220579 zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedená v bode 13 vo
všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru v znení „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj
dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve, 1/3 poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná“, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že
„ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8220579 zo 17.7.2008 vo výške 663,88 eura za poplatok vo
výške 634,67 eura s tým, že celkovú čiastku vo výške 1.298,55 eura uhradí v 12 mesačných splátkach po108,21eura.Poplatokzpredmetnéhoúverupredstavuje95,60%-nénavýšenie.Žalovanémuzaplatilana
predmetný úver 1.049,83 eura. Poplatok vo výške 634,67 eura je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (čl. 13 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru).
Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne
dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, na strane
druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku.

Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná.
Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v
tom, že si Pohotovosť nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len
svojim okruhom, kedy výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a
navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú podporu“ závisel ona výške poskytnutého
úveru. Pohotovosť vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava

vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. Ako súvisí výška požičanej sumy s výškou
administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzať z významu pojmu administratívna, podľa slovníka
slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku a pod?
Čo sa týka predmetného poplatku poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.9.2013,
ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú

2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom
KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.8.2014.
Stotožňuje sa s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka tak, ako ho vyjadril Krajský súd Banská
Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012 z 10.9.2013: „Ustanovením § 53a OZ sa do právneho

poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľským
veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné
vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ
vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek
súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného

rozhodnutia“.
Administratívny poplatok je uvedený v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Prvá veta
tohto bodu sa naviac týka uznania dlžnej sumy dlžníkom. Je toho názoru, že uznávací prejav môže byť
urobenýplatne,ibaakbyišlooslobodené,vážne,určitéanajmäjednostrannékonanie,zostranydlžníka.
V tomto prípade sa jedná o formulárové vtesnanie textu do obchodných podmienok pod zámienkou,

aby táto skutočnosť unikla pozornosti dlžníka. V spojení s evidentným zhoršením zmluvného postavenia
spotrebiteľa, je aj táto podmienka neprijateľná.
Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek
požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 OSP, rozsudok

SD EÚ C-240/98 až C-244/98). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).
Obdobná zmluvná podmienka už bola ako neprijateľná posúdená aj v ďalších konaniach, vedených na
Krajskom súde Prešov a to pod sp.zn. 1Co/2/2015 rozsudkom z 11.2.2015, pod sp.zn. 4Co/52/2015
rozsudkom z 21.10.2015 pod sp.zn. 17Co/50/2015 rozsudkom zo 6.8.2015.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ), okrem iného aj
- Konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ),
- Ročnú úrokovú sadzbu (§4 ods. 2 písm. h) ZoSÚ),
- Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),

- Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§
4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).
- Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok

(§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ).
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, ak sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l).Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami t.j. 1.049,83 eura a výškou úveru
663,88 eur, teda vo výške 385,95 eura“.

2. Žalobkyňa sa ďalšou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.7.2016 vedenou pod sp.zn.

9Csp/14/2016 domáhala voči žalovanému zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo 17.7.2008 k Zmluve o úvere 8220579 zo dňa 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným na výkon zrážok zo mzdy, pričom svoju žalobu odôvodnila tým, že „so žalovaným chcela
uzatvoriť úverovú zmluvu. Zo strany žalovaného jej boli predložené listiny s tým, že ak chce, aby jej bol
úver poskytnutý, je potrebné ich všetky podpísať.
So žalovaným tak uzatvorila okrem Zmluvy o úvere č. 8220579 zo 17.7.2008 aj Dohodu o zrážkach zo

mzdy a iných príjmov a ani o tom nemala vedomosť. O tejto skutočnosti sa dozvedela až od svojho
zamestnávateľa, ktorým je Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana, Hollého 1, 080 01 Prešov.
Poukázala na nedostatky zmluvy uvedené v žalobe vedenej pod sp.zn. 19C 172/2016.
Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo 17.7.2008 umožňuje žalovanému, aby odo nej vymohol
bez súdnej kontroly plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

VsúvislostisDohodouozrážkachzomzdyazomzdyazinýchpríjmovzo17.7.2008jejneboloničbližšie
vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo 17.7.2008 je typický
formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke.
Aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.7.2008 uzavretá vo forme osobitnej
listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať.

Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť,
zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jej
zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu.
Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba

akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole.
Žiadosťveriteľajejzamestnávateľoviovykonávaniezrážokzomzdypreukazujelistomzodňa16.7.2014.
Tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo 17.7.2008.

Aj keby Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo 17.7.2008, ktorú uzatvorila žalobkyňa so
žalovaným, bola platná, tak podľa jej názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce získať aj plnenie zo
zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných
náležitostí úverovej zmluvy, obstojí jej návrh, aby bol žalovaný povinný zdržať sa použitia takejto Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo 17.7.2008.

Pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 8220579 zo 17.7.2008 bola podľa jej názoru zo strany žalovaného
použitá nekalá obchodná praktika, ktorej cieľom je vylúčiť použitia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Obchodný zástupca pri vypĺňaní vopred pripraveného formulára v jej mene (za mňa)
zaškrtol políčko, podľa ktorého jej žalovaný poskytol finančné prostriedky na účel výkon zamestnania.
Avšak žalobkyňa finančné prostriedky reálne použila na vyplatenie iných úverov prípadne na jej bežné

potreby.
Má vedomosť o tom, že žalovaný sústavne porušuje spotrebiteľské práva tým, že odopiera svojim
zákazníkom domáhať sa vyrovnania vzniknutej nerovnosti v právach a povinnostiach voči profesionálnej
nebankovej spoločnosti.
Na realizáciu nekalej obchodnej praktiky zo strany účastníka konania reagovala aj rozhodovacia prax

súdov, ktorá vyhodnotila takéto inštruovanie účastníka konania ako protiprávne. V uznesení Krajského
súdu Prešov z 26.mája 2011, sp.zn. 6 Co/84/2011 sa uvádza, že „Konanie, ktorým sa presviedča,
navádza alebo pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na
zamestnanie, povolenie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je
pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 Es z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách voči

spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň
môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda
výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú
voči spotrebiteľovi.“3. Uznesením zo dňa 13.3.2017 č.k. 19C/172/2016-24 súd spojil obe veci na spoločné konanie vedené

pod sp.zn. 19C/172/2016 a 9Csp/14/2016, ktoré sa budú viesť pod spoločnou sp.zn. 19C/172/2016.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe pod bodom 1. uviedol, že „spornú zmluvu o úvere nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste

vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko v zmluve je výslovne určený
účel uzatvorenia zmluvy - zamestnania, je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú
spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany
dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný

zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené bolo by to v rozpore so zákonom.
Obchodnýzákonníkuvádza,žeexplicitneuvedenézmluvysaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkov
jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o

tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola
uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto
nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je to kogentné ustanovenie, ktoré

nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po
vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka,
či iných zákon, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená.
Obligatórne náležitosti zmluvy o úvere sú :
1, záväzok veriteľa poskytnúť úver (finančnú čiastku) dlžníkovi

2, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi.
Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere! Ide o fakultatívny prvok, ktorý si môžu
strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré poukazuje žalobca.
Zmluva o úvere je uzatvorená za účelom zamestnania. Rovnako posudzoval zmluvu aj KS ZA vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 6CoE/122/2011, v ktorom zrušil rozhodnutie OS, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu, že

rozhodcovská zmluva bola v rozpore s normami spotrebiteľského práva, pričom rozhodcovský rozsudok
posúdil súd prvého stupňa za rozhodnutie, ktoré priznáva nedovolené plnenie. Avšak KS ZA zrušil jeho
rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na to, že OS dospel k záveru o postavení
povinného ako spotrebiteľa na základe skutočnosti, ktoré nepreveril ani neodôvodnil. Rovnako ako to je
v tomto prípade. Žalobca sa domáha určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak

ani jediným dôkazom nepoukázala prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať.
Rovnaký názor zastal opäť KS ZA v inom konaní. Rozhodnutie, ktorým bol návrh zamietnutý je vedené
pod sp. zn. 5C/159/2012 zo dňa 06.03.2013. Rozsudok Okresnému súdu potvrdil Krajský súd v Žiline,
sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2013. Rozsudky sú
zverejnené na stránke ministerstva spravodlivosti.

Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného
aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu
4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento

úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže
nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo mal preukázané v
rámci vykonaného dokazovania rozhodcovský súd.
Ustanovenie § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení má dispozitívnu
povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak

výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t. j. pre
určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Oprávnený
poukazuje na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiťpre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany
dohodnúť (Uznesenie NS SR zo dňa 16.5.1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96).
V súvislosti s vyššie uvedeným oprávnený poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. k. 1

Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, kde daný súd jednoznačne vyslovil, že „ak si účastníci pre prípad
omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25%
denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku“; ako aj na ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. Rozsudok NS SR zo dňa 22.09.2005, č. k. 2Obdo 26/2004,
Rozsudok NS SR zo dňa 22.09.2005, č. k. 2Obdo 28/2004) kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z

omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné
odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení
zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam
uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si
byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť
úroky z omeškania v dojednanej výške. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v daných rozhodnutiach

„moderačnéprávosúduniejeustanovenímnariešeniezléhosociálnehopostaveniaúčastníkovkonania,
ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku.
Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku“.
Zároveň poukazuje na novší judikát Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005, na ktorý
odkazuje komentár k Občianskemu zákonníku (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a

kol.: Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2 vydáni. Praha: C.H. Beck, 2009, str. 67). Citované
rozhodnutie uvádza, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z
výšky úrokov požadovaných bankami. Uvedený záver súd a aj autori citovaného komentára odôvodnili
povahou nebankových úverov, rizikom spojených s osobou dlžníka, jeho finančným nepreverovaním
a nevyžadovaním zabezpečenia pri nebankových úveroch. Dlžníkmi z týchto úverov sú predovšetkým

osoby, ktoré by úver u bežných bankových subjektoch ani nedostali. Z týchto dôvodov je logickým
záverom to, že s ohľadom na neporovnateľne vyššie podnikateľské riziko je právne akceptovateľné aj
vyššie úročenie. V prípade, ak tento záver platí o úrokoch (t.j. cene plnenia), tým viac, s ohľadom na
odôvodnenie citovaného judikátu, platí aj o úrokoch z omeškania (t.j. zabezpečením plnenia. Oprávnený
by chcel opätovne zdôrazniť, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten

poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom
elementárnou zásadou zmluvného práva. Podľa názoru oprávneného sa nemôže na dobré mravy
odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného
práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie
dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo

k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody
(voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení
zmluvnej povinnosti dlžníka.
Cena úveru je v plnom súlade s dobrými mravmi a jej výška zodpovedá riziku, ktoré podstupuje veriteľ,
keď uzatvára zmluvy prevažne s dlžníkmi, ktorým odmietli poskytnúť úver banky. V žiadnom prípade

tak ako to vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššie súdu Slovenskej i Českej republiky, nie je možné
porovnávať priemerné úrokové sadzby úveru s bankami. Preto aj ministerstvo financií vytvára vždy
dvojaké porovnanie, úrokov, cien úverov, RPMN bánk a nebankových subjektov poskytujúcich úvery z
vlastných zdrojov.
S ohľadom na vyššie uvedené naviac žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení výšky

svojho dlhu, keď má predsa možnosť využiť procesné inštitúty v rámci prebiehajúceho rozhodcovského
konania (napr. námietku ohľadne výšky svojho dlhu) a reálne ich nevyužil.
Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva
o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto

zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový
prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha
zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote.

Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v
subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný
má za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre
určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.Žalovaný zdôrazňuje, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný

vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v subjektívnej aj objektívnej
premlčacej lehote v rozsahu 405,24 EUR a to dňa 14.05.2016. V subjektívnej lehote došlo k premlčaniu
čiastky vo výške 120,00 EUR dňa 13.05.2016. Navrhovateľ svoj návrh na súde uplatnil až dňa

18.05.2016.
Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10 - ročnej premlčacej lehoty. Rovnakou
problematikou sa už zaoberal Krajský súd Banská Bystrica v nasledovných prípadoch (okrem iných):
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015, sp. zn. 13Co/567/2015. Súd uviedol:
„navrhovateľ nepreukázal, že odporca v čase uzatvárania zmluvy musel vedieť, že ide o spotrebiteľský
úver a teda, že na jeho strane existoval minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení.“

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015, sp. zn. 13Co/557/2015.
„Navrhovateľ, ktorý sa dovoláva 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty mal v tejto súvislosti dôkazné
bremeno.“ „Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, pokiaľ tento uvádza, že v danom
prípade ide o objektívnu premlčaciu lehotu trojročnú a nie desaťročnú“.
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.03.2016, sp. zn. 13Co/90/2015. „Okresný súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemožno považovať tvrdenie
navrhovateľky o neuvedení údaju o RPMN v Zmluve a ďalších ňou označených obsahových náležitostí
Zmluvy za preukázanie úmyslu odporcu bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky obohatiť (zákonná
sankcia v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ktorá vo svojej podstate svojou existenciou
vylučuje takýto úmysel veriteľa, pretože ho postihuje za takéto konanie vo forme obmedzenia jeho

nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka právne relevantným
spôsobom nepreukázala, že sa na daný prípad vzťahuje objektívna 10 ročná premlčacia doba, preto
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu pre
premlčanie uplatneného nároku zamietol, je vecne správne.“
Poukazuje na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú

je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania.
O podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. 8220579 alebo jej časti (teda či zmluva
je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 06.07.2009, rozsudkom stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07070/09, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.08.2009 a vykonateľnosť
13.08.2009.

Podľaustanovenia§103OSP.vplatnomznení,„kedykoľvekzakonaniaprihliadasúdnato,čisúsplnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)“. Ak podmienky konania nie sú splnené,
musí súd urobiť také opatrenia, aby tieto prekážky odstránil a ako to nie je možné, má súd konanie
zastaviť.
Na ustanovenie § 103 OSP nadväzuje ustanovenie § 104 ods. 1 veta prvá OSP v platnom znení, kde sa

uvádza: „ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví“. Z
uvedenéhovyplýva,žeaksavkonanívyskytnúneodstrániteľnénedostatkykonania,súdnemôževoveci
konať a rozhodnúť, ale musí konanie zastaviť v akomkoľvek štádiu konania. Teda uvedené ustanovenie
súdu ukladá skúmať podmienky konania v trvaní celého konania. Medzi neodstrániteľné nedostatky v
konaní sa okrem iného považuje aj res iudicata.

V ustanovení § 159 ods. 3 OSP sa uvádza: „len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova“. Toto ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu prekážky res iudicata. Prekážka res
iudicata vyjadruje zákaz, aby súd vo veci opäť konal a rozhodol. Prekážka res iudicatae má za následok,
že súd konanie v akomkoľvek štádiu zastaví.
Nie je pritom rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie je rozhodnutie rozhodcovského súdu, nakoľko

v ustanovení § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa uvádza, že „doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“
Žalovaný poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp.zn. 29Cdo 2254/2011 zo dňa 27.06.2013,
v ktorom sa uvádza, že „pravomocný rozhodčí nález má účinky pravomocného soudního rozhodnutí

a vytváří tudíž překážku věci pravomocně rozhodnuté (rei iudicatae). Okolnost, že rozhodčí nález je
případně věcně nesprávný (ba dokonce zmatečný), mu účinky pravomocného soudního rozhodnutí
vytvářejícího překážku věci pravomocně rozhodnuté neodnímá.“Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata je naviac jednou zo základných zásad
rozhodcovského konania akceptovateľnou v medzinárodnou meradle (Chovancová, K.: Res iudicata v
medzinárodnej arbitrážnej praxi. Bulletin slovenskej advokácie, 2008, č. 9 - 10). Poňatie rozhodcovského

rozsudku ako res iudicata plne rešpektuje aj judikatúra ESD.
Podľa názoru žalovaného ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a
zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, t.j. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako odporca
má v novom konaní postavenie navrhovateľa.

Právny charakter rozhodcovskému rozsudku ako res iudicata priznáva aj aktuálna slovenská judikatúra
(Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. mája 2011, sp. zn. 7Cob/43/2010), pričom ide o právnu
vec, v ktorej vystupoval na strane žalovanej žalovaný v tomto konaní. Žalovaný zdôrazňuje, že v danej
právnej veci išlo tiež o spor o platnosť zmluvy o úvere, pričom právo na zaplatenie z nej bolo prisúdené
žalovanému právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu. V konaní tak súd prvého stupňa, ako aj
odvolací súd vyhoveli námietke právoplatne rozsúdenej veci žalovaného a konanie vo veci zastavili.

V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.5.2002, sp. zn. 3 Cdo 100/01, v ktorom sa uvádza, že „právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie
vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie,
či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z
rovnakého skutku).“

Obdobný názor zaujal Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 3 Cdo 42/2006, v ktorom sa
uvádza, že „právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci
právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny
vzťah je alebo nie je bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého
právneho vzťahu alebo práva.“

Podľa iného slovenského súdneho rozhodnutia v spore o plnenie, v ktorom žalovaný vystupoval na
strane žalovanej, rozhodol odvolací súd tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu
absolútnej ignorácie skúmania podmienky konania v podobe absencie prekážky právoplatne rozsúdenej
veci (Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. decembra 2011, sp. zn. 1Co/79/2011).
V inom konaní, v ktorom taktiež na strane žalovanej vystupoval žalovaný, rozhodol Krajský súd v

Košiciach o potvrdení rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým tento súd prerušil konanie vo veci
ochrany spotrebiteľa do právoplatného skončenia konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Krajský
súd v Košiciach okrem iného uviedol, že „...žalobkyňa podala na Okresnom súde Bratislava II žalobu,
ktorou sa domáha zrušenia uvedeného rozsudku rozhodcovského súdu, lebo rozhodcovská doložka,
ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná. Pretože žalobkyňa podanou žalobou

domáha sa okrem iného určenia neplatnosti úverovej zmluvy podľa § 80 písm. c) O.s.p. treba mať
naliehavý právny záujem na takomto určení, lebo ide o určovaciu žalobu...žalovaný podal proti žalobkyni
žalobu na plnenie povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy (§ 80 písm. b) O.s.p.) a tento rozhodcovský
rozsudok až do prípadného zrušenia zaväzuje účastníkov konania a vytvára prekážku právoplatne
rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., lebo zahŕňa v sebe aj riešenie otázky existencie práva a

právneho vzťahu, ktorého sa návrh žalobkyne týka.“
Právna povaha rozhodcovského rozsudku sa stala aj predmetom aktuálnej judikatúry Najvyššieho
súdu SR, ktorý jednoznačne potvrdil povahu rozhodcovského rozsudku ako res iudicata a uviedol
nasledovné: Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí

s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade
by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu v rozhodcovskom konaní. Konkrétne
to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je
viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj v prípade,
ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. septembra
2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 - ide o súdne rozhodnutie vo veci, v ktorej na strane oprávneného
vystupoval žalovaný; R 46/2012; Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. januára 2012, sp. zn.
6 Cdo 143/2011, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011;

všetky rozhodnutia sú publikované na webovskej stránke www.nsud.sk). Ak je teda v zmysle § 159 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodcovským rozsudkom viazaný exekučný súd, a maiori ad minus
to platí pre všeobecný súd v sporovom konaní, v ktorom sa prejednávajú otázky vyriešené právoplatným
rozhodcovským rozsudkom.Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa res iudicata podporuje aj komunitárne a medzinárodné právo.
Ako vyplýva z rozhodnutia ESD vo veci Asturcom (ktoré sa dotýka výkonu rozhodcovského rozhodnutia),
smernica č. 93/13/EHS nepriznáva spotrebiteľovi po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa o veci

rozhodlo, žiadne osobitné právo. Ani európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k
opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie
sa európskeho práva, čo súdny dvor potvrdil aj v samotnom rozhodnutí Asturcom. Podľa tohto
rozhodnutia sa pri posudzovaní, či je vecná kontrola rozhodcovských rozhodnutí exekučným súdom
potrebná alebo nie, má aplikovať vnútroštátna úprava pri zohľadnení tzv. zásady procedurálnej

autonómie členských štátov. Rozhodnutia rozhodcovských súdov s účinkami právoplatných rozsudkov
sa tak podľa súdneho dvora majú kontrolovať iba v tom rozsahu, v akom to pripúšťa vnútroštátne právo.
Z uvedeného vyplýva, že smernica č. 93/13/EHS nezakladá právo spotrebiteľa na to, aby exekučný súd
podrobil rozhodcovský rozsudok kontrole vecnej správnosti.
Podľa rozhodnutia ESD č. C-2/08 vo veci Amministrazione dell´Economia a delle Finanze právo
Spoločenstvaneprikazujevnútroštátnemusúdu,abyneuplatnilvnútroštátneprocesnénormy,nazáklade

ktorých rozhodnutie získava právoplatnosť (a teda stáva sa res iudicata), aj keby to umožnilo napraviť
porušenie práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Žalovaný podotýka, že zásada res iudicata je
jednou zo základných zásad akéhokoľvek procesného práva (v trestnom práve ide o zásadu ne bis in
idem) v celoeurópskom meradle. Táto zásada nie je v slovenskom procesnom práve uplatňovaná tak
vo vzťahu k akémukoľvek prípadu (nedochádza teda k odlišnému prístupu v závislosti na prípade) a ani

nesťažuje uplatnenie práva Spoločenstva, keď žalovaný v rozhodcovskom konaní predsa môže použiť
prostriedky obrany v exekučnom konaní.
ZRozhodcovskéhorozsudkujejasnezrejmé,žerozhodcovskýsúdposúdilZmluvuakoplatnýaodplatný
právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba
pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť Rozhodcovského rozsudku irelevantná

a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje.
S poukazom na uvedené, je žalovaný toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie
vykazuje nedostatky. Medzi neodstrániteľné nedostatky patrí aj res iudicata. Ak bolo právoplatne
rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo
vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý

už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre
neodstrániteľný nedostatok konania.
Nie je možné danému prípadu prisúdiť ani naliehavý záujem. Nakoľko ten, ak by existoval, žalobca sa
mal možnosť dovolať zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to žalobou, ktorú mal možnosť podať do 30
dní odo dňa doručenia rozsudku účastníkovi konania, čo však neurobil, a preto si dovoľujeme povedať,

že zrejme s rozsudkom, a teda aj nárokom ktorý ním bol priznaný súhlasil.“

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe pod bodom 2. uviedol, že „ žalobca nemá naliehavý právny záujem
na tom, aby sa žalovaný zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu

alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj

tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj

napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované
v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/1996).“
Navrhovateľ bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru veriteľa ako
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, kde je taktiež zakotvená možnosť o uplatnení si dohody.
V rámci VPPÚ za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ požaduje poskytnutie

zabezpečenia vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. V procese vytvárania žiadosti o
úver a uzavretia zmluvy, kde bol navrhovateľ informovaný nielen o zmluve ale i o jej zabezpečovacích
prostriedkoch, ku ktorým pristúpil a kde si mohol jednotlivé dojednania dohodnúť, teda je možné
vydedukovať,ževplývanatextdohody,apretozmluvnépodmienkypovažujezaindividuálnedojednané.Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a predstavuje
legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. V zmysle ustanovenia § 551 Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ods. 1 „Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.“ Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého
zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou
disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty
veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov.

Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa tri základné náležitosti, a to
písomnú formu,
súhlas spotrebiteľa s dohodou,
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok. Výška zrážok sa rovná výške stanovenej platnými právnymi
predpismi a spotrebiteľ svojim podpisom s ňou výslovne súhlasil. Čo znamená, že budú vykonávané len
do takej miery ako je prípustné pri výkone rozhodnutia.

Navrhovateľka mala možnosť ako je výslovne uvedené na Dohode o zrážkach zo mzdy, či dohodu
odmieta alebo nie, či s ňou súhlasí alebo nie, čo len potvrdzuje jej individuálne dohodnutie a možnosť
jej odmietnutia a nepodpísania dohody.
V prípade dohody o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa,
pretože:

a) právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných
zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia;
b) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť,
a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel
tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie.

Bratislava, IURA EDITION 2006, s. 79)“.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením zmluvy o úvere č. 8220579 zo
17.7.2008, zmluva o úvere zo dňa 17.7.2008, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, prehľad

o splátkach a pokutách, prehlásenie Združenia na ochranu občana HOOS z 24.4.2016, vyjadrenie
žalovaného vo veci 19C/172/2016 a zo spisu 9Csp/14/2016 dohoda o zrážkach zo mzdy, žiadosť o
zrážky zo mzdy a vyjadrenie žalovaného k žalobe, prehľadom o splácaní úveru - splátkovým kalendárom
a zistil tento skutkový stav:

7.Žalobkyňa je spotrebiteľka.

8. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke č.
23636/B s dňom zápisu 14.3.2011 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

9. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný
ako veriteľ dňa 17.7.2008 Zmluvu o úvere č. 8220579, v ktorej je uvedené, že
„Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 20.000,- Sk a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.120,- Sk t.j. celkovo zaplatí čiastku 39.120,- Sk

v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk počnúc dňom 18.8.2008 na účet veriteľa špecifikovaný vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

10. V dolnej časti formulára je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so

Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorú sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim
žiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasnepotvrdzujeprevzatiezmluvyvrátanevšeobecných
podmienok ( na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a
že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“.

11. Na zadnej strane tlačiva sú v 22.bodoch uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru(VOP).

12. Podľa bodu 13 VOP, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatkov v celej výške na základe
tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve.Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšnú dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

13. Podľa bodu 17. VOP, zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov
vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere. Zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní
pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia
spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie. Za
tým účelom sa zmluvné strany dohodli nasledovne: Mediačná dohoda uzatvorená podľa zákona č.

420/2004 Z.z.: Všetky spory, koré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka číslo: 3530/B. Určenie mediátora, jeho procesný postup, ktorým
bude viesť zmluvné strany k riešeniu sporu dohodou a ďalšie náležitosti mediácie vyplývajú z vnútorných

predpisov Mediačného centra. Mediačné konanie sa začína na písomný návrh jednej zo zmluvných
strán doručený Mediačnému centru. V návrhu musí zmluvná strana uviesť, že navrhuje riešenie sporu
formou mediácie, pričom musí uviesť stručný návrh dohody a na výzvu Mediačného centra alebo i bez
nej, zaplatiť poplatok za mediačné konanie. V prípade, ak druhá zmluvná strane nebude súčinná pri
riešení sporu mediáciou, najmä, avšak nie výlučne, ak sa nedostaví na ústne konanie alebo nebude si

preberať zásielky doručované Mediačným centrom alebo na také zásielky nebude odpovedať, má sa za
to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie tak zmarila. Rozhodcovská doložka,
uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. e. so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel

Sa, vložka číslo: 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany

sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

14. Toho istého dňa bola uzavretá medzi nimi aj Dohoda zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, pričom
podľa bodov I,II Dohody, veriteľ a dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. 8220579, na základe ktorej poskytol
veriteľ dlžníkovi úver vo výške 20.000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o

príslušný poplatok vo výške 19.120,- Sk t.j. celkovo čiastku 39.120,- Sk. Pre prípad neuhradenia dvoch
po sebe idúcich splátkach sa účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stal celý dlh splatný
naraz.Takistovprípadeomeškaniasúhradoudlhusadlžníkzaviazalzaplatiťveriteľoviúrokzomeškania
vo výške 0,25 % z dlžnej sumy denne.
Dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonávaním pravidelných

mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku: FN s P J.A. Reimana Prešov zrážal
mesačne z jeho mzdy 50 eur a uhrádzal ju na účet veriteľa až do celkovej výšky pohľadávky uvedenej
v čl.1 písm. b) tejto zmluvy. V prípade, ak uvedené zrážky presiahnu hranicu ustanovení Nar. vlády čl.
87/1997 zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku výšku týchto zrážok upraví na najvyššiu prípustnú hranicu.
Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi/vyplácateľovi dôchodku výpočet

úrokov z omeškania, ktoré medzičasom nabehnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto
čiastku zamestnávateľ dlžníka/vyplácateľ dôchodku odvedie na vyššie uvedený účet veriteľa.

15. Listom zo dňa 16.7.2014 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o zrážky zo mzdy na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy, s tým, že žiada vykonávať zrážky až do úplného uhradenia dlhu t.j. do

výšky 4 639,17 eur.

16. Podľa Prehlásenia Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS ich žalobkyňa telefonicky
kontaktovala v mesiaci máj 2015 a dohodli si s nimi stretie v sídle združenia, kde ju informovali o tom, žeje potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov, teda zmluvy, prehľady platieb, rozhodnutia
súdov a listiny od exekútorských úradov. Po zabezpečení dokladov sa uskutočnili opakované stretnutia,
pričomohľadomzmlúvspoločnostiPohotovosťvmesiacidecember2015. Pooboznámenísasdokladmi

spoločnosti Pohotovosť, ktoré združeniu predložila, ju informovalo o náležitostiach spotrebiteľských
zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o
rozhodnutiach súdov, či už slovenských súdov alebo aj s rozhodnutiami súdneho dvora, ktoré sa
týkajú spotrebiteľských zmlúv, resp. toho, že spotrebiteľ má právo sa brániť voči nekalým obchodným
podmienkam, že súd má zohľadniť to, že priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľnosť

zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a že súd má skúmať ex offo, teda z úradnej moci
tieto podmienky, či sú prijateľné alebo neprijateľné. Taktiež ju informovali o Smernici Rady 93/13/EHS z
roku 1993, ktorá sa venuje práve spotrebiteľom a spotrebiteľským zmluvám.
Spotrebiteľ bol oboznámený s judikatúrou SD EÚ najmä rozsudkom súdu z 27.6.2000 Spojené prípady
C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, s rozsudkom Súdneho dvora ES zo 14.júna 2012
vo veci C-618/10 BAnco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino) a rozhodnutím ESĽP

vo veci Beian v. Rumunsko (č.l. 1) zo dňa 6. Decembra 2007 v ktorom tejto rozhodol, že vzájomne si
odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv.

17. Uznesením zo dňa 3.8.2016 č.k. 9Csp 14/2016-28 súd nariadil žalovanému zdržať sa použitia
Dohody z zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.7.2008 v zmluve o úvere č. 8220579

zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do
právoplatnéhoskončeniavecisamejaozdržaniesapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmov
zo dňa 17.7.2018 a uložil zamestnávateľovi žalobkyne Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana
s. r. o., so sídlom Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 00610577 nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne
podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 17.7.2008 k Zmluve o úvere č 8220579 zo

dňa 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

18. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že „pracovala 41 rokov ako zdravotná sestra v nemocnici na
psychiatrii. Od 1.11.2017 je na riadnom dôchodku. V roku 2008 vznikla taká situácia, že jej manžel bol
nezamestnaný a vydávali dcéru a nemali finančné prostriedky, a tak si išla požičať sumu 20.000,- Sk.

Toho pána, s ktorým predtým jednala nepoznala. V podstate jej ani nič nevysvetlil ohľadom zmluvy.
Zmluvu uzatvárala v kancelárii toho pána na stanici vo výškovej budove. Mala len priniesť občiansky
preukaz, potvrdenie od zamestnávateľa výške príjmu a číslo účtu. Pokiaľ je v zmluve krížikom označené,
že finančné prostriedky budú poskytnuté na výkon zamestnania, tak to vôbec nie je pravda, potrebovala
peniaze na svadbu dcéry a manžel bol v tom čase nezamestnaný. Jednalo sa v podstate o druhý

úver z Pohotovosti, potom ešte jeden úver brala, ohľadom neho bolo súdne konanie, kde ju Pohotovosť
žalovala, aby ešte zaplatila nejakú sumu, ale súd rozhodol v jej prospech, že úver je preplatený. Čo
sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, tak túto podpísala, ale nerozumela tomu, čo to má byť. Nič jej
nebolo vysvetlené, či môže, či nemôže tú dohodu podpísať. V podstate jej len predkladal listiny a ona ich
podpisovalastým,žeichmusípodpísať. Vroku2015samizdalo,žeuždlhotietoúveryspláca,takzašla

na Združenie HOOS, aby jej teda poradili, či je to v poriadku a následne na to tieto veci riešili súdnou
cestou. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, tak na základe tejto dohody nebola vykonaná žiadna
zrážka nad tú sumu, o ktorej tvrdí, že ju vyplatila, t.j. 1.049,83 eura. Síce je dôchodkyňa, ale mieni sa
zamestnať a tak má stále záujem na tom, aby sa zdržal žalovaný výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy.“

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

20. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje
na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj
keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku.

21. Podľa § 4 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovaťa) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 ,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Z predloženej zmluvy vyplýva, že chýbajú:
- Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ),
- Ročná úroková sadzba (§4 ods. 2 písm. h) ZoSÚ),- Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),
- Ročná percentuálna mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§

4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).
- Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok
(§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ).,
preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov.

24. K námietke žalovaného, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže podľa zmluvy finančné
prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania, súd považuje krížikom označenú časť formulárovej
zmluvy za nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný z následne uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy a
z predložených dokladov musel zistiť, že žalobkyňa je zamestnaná v nemocnici, teda niet žiadneho
logického dôvodu, prečo by mala potrebovať finančné prostriedky na výkon zamestnania.

25. K námietke žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení úveru za
bezúročný a bez poplatkov súd poukazuje na to, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu nezaťažuje žalobcu, keďže vyplýva
priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ, ak existuje zákonný dôvod, pre ktorým by

mohol byť úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkov, ako v tomto prípade, vždy naliehavý právny
záujem na tomto určení.

26. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo
dňa 30. mája 2017 vo veci 20Co 271/2016, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ dovoláva stavu právnej istoty

tým, že podá na súd žalobu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nemožno takúto žalobu zamietnuť a neposkytnúť spotrebiteľovi ochranu, aj keby
prípadne pre úžerný úrok súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá
Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP (predtým obdobné ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodné, či
dochádza k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia
stavu právnej istoty, t.j. aby nebol obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť nikto
neurčil.Naliehavýprávnyzáujemjedaný,pretoželenurčovacoužalobousamôžeodstrániťstavneistoty,v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne
argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození, a preto

žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a
nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je
v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.

27. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky je daný priamo
zákonom, a to v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ako aj v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

28. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 8. júna 2017 sp.zn. 9Co 58/2017, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať
podmienku vyvolávajúcu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom
vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá

je neprimeranou, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného
ustanovenia,podľaktoréhoboladojednaná.Vtomtozmyslezaneprijateľnúzmluvnúpodmienkusprávne
súd prvej inštancie posúdil zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa.
Zo zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o

poplatok, ktorý predstavuje 3/4 z úverových prostriedkov. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie
úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé,
že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie,
ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na
poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi,

ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore
so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v
prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané.
To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by
byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške 3/4 sumy úveru nemôže

byťvsúladesprincípomdobrýchmravov,naopak,vykazujeznakycivilnoprávnejúžery.Akmalžalovaný,
ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru,
je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úveru vo forme úrokov z úveru je neurčitá,
neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a
úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru.

Pokiaľ teda žalobkyňa žalovanému zaplatila na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere aj sumu, na ktorú
žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný od žalobkyne prijal plnenie, na ktoré nárok nemá, keďže
ho prijal bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane.
Vydanie tohto obohatenia žalobkyni preto súd prvej inštancie uložil správne.

29. Všetky zistené skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný ako dodávateľ finančnej služby hrubo porušil
všetky ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

30. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá bola na úver uhradená a výškou
úveru t.j- 385,95 eura.
Kedže žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie tohto obohatenia v žalobe, ktorá mu bola doručená

1.6.2016, dostal sa tento do omeškania s jeho vydaním v zmysle § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka
dňom 2.6.2016, pričom výška úrokov z omeškania predstavovala 8 % ročne.

31. V prevyšujúcej časti v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 145 CSP konanie zastavil.32. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota)
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

33. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd poukazuje na

to, že nemal dôvod neveriť spotrebiteľke - žalobkyni v tom, že sa o tom, že sa na jej úkor môže žalovaný
bezdôvodne obohacovať dozvedela až po návšteve v Združení HOOS. Žalovaný ako nebankový
subjekt, poskytujúci úvery vo svojej podnikateľskej sfére a disponujúci aj potrebným aparátom právnych
poradcov, určite vedel o tom, že porušuje ustanovenia spotrebiteľskej legislatívy platné už v čase vzniku
predmetnej úverovej zmluvy, preto nie je možné žiadať od spotrebiteľky, osoby neznalej právnych
predpisov a bez právneho vedomia, aby vedela, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohacuje.

34. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobkyne obohatiť, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel
priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby,
ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie

druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre
prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že porušuje ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z. v podstatných náležitostiach zmluvy a že existuje spotrebiteľská legislatíva v
Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa ako slabšej
stranyažetentospotrebiteľjeslabšoustranousporu.Bolojehopovinnosťoutaktoknemuajpristupovať.

Počas celého zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v
tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel. Súd okrem žalovanej neprijateľnej
zmluvnej podmienky, za takúto považuje aj zmluvnú podmienku uvedenú v bode 17VOP, pretože
táto v polovici textu sa akokeby týkala mediácie medzi stranami sporu ale bez bližšieho zdôvodnenia
priamo v texte pokračuje dohodou o rozhodcovskej doložke. Bežný spotrebiteľ nie je schopný drobným

písmenom uvádzané jednotlivé body VOP ani len preštudovať pri podpise zmluvy, nie to aby ich zložito
formulovanému textu aj porozumel.

35. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných
inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu

a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením
svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné
konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k

právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobkyňa hneď po tom, čo sa dozvedela o dôvodoch,
pre ktoré by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnila
v subjektívnej dvojročnej aj objektívnej desaťročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol
k námietke premlčania.

36. Z vyššieuvedených dôvodov tak súd v danom prípade aplikuje 10 ročnú premlčaciu lehotu pre
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení
premlčuje v 10 ročnej objektívnej premlčacej lehote.

37. K námietke žalovaného ohľadom res iudicata súd považuje túto námietku za nedôvodnú, nakoľko
dohoda o rozhodcovskom konaní v bode 17 VOP ako už súd vysvetlil pod skorším bodom považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku získanú nekalou obchodnou praktikou žalovaného, ktorý sa takýmto
spôsobom snažil zabezpečiť si výhodné postavenie strany sporu v rozhodcovskom konaní.

38. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy.39. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola spotrebiteľke predložená - hoci na samostatnej listine,
je nepochybne súčasťou zmluvných dojednaní medzi veriteľom a spotrebiteľkou a formulárové tlačivo
obsahuje taký výklad práv a povinností v súvislosti s týmito dohodami, ktoré nezodpovedajú charakteru

zmluvného vzťahu. Sú koncipované pre bežného spotrebiteľa zložito a porozumieť im môže jedine
osoba s právnickým vzdelaním - teda sú formulované výlučne pre právnikov a nie bežných spotrebiteľov.
Veriteľ - teda žalovaný použil ju na výkon práv, ktoré mu nepatria a od počiatku zmluvného vzťahu
nevyhnutne vedel, že koná v zjavnom rozpore so spotrebiteľskou legislatívou. Pokiaľ teda vo vyjadrení
k tomuto nároku žalobkyne namietal, že nemá naliehavý právny záujem na tom, aby sa zdržal

použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a žiadal, aby sa súd vyjadril k charakteru samotnej zmluvy a
prípadnému bezdôvodnému obohateniu, súd tak urobil v predchádzajúcom odôvodnení a konštatuje
navyše, že žalovaná strana predložila zamestnávateľovi žalobkyne Dohodu o zrážkach zo mzdy v čase,
kedy už súdna prax judikovala mnohými rozhodnutiami, že tento inštitút, pokiaľ ho chce dodávateľ v
spotrebiteľských vzťahoch uplatňovať, musí rešpektovať práva spotrebiteľa a byť nielen na osobitnej
listine a nie súčasťou VOP ale musí byť spotrebiteľovi zrejmý rozsah jeho práv a povinností a najmä

praktický dosah Dohody v prípade, ktorým je skutočnosť, že dodávateľ disponujúci takouto Dohodou
môže ju použiť a zabezpečiť si plnenie od zamestnávateľa spotrebiteľa kedykoľvek v priebehu vzťahu
a ak sa spotrebiteľ nedovolá ochrany, môže dôjsť k získaniu plnenia, ktoré môže byť nad rámec
zákonného nároku dodávateľa. Práve takéto konania aj tohto dodávateľa vyvolali množstvo súdnych
sporovourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,akoajkonania

o neodkladné opatrenia zdržania sa Dohody o zrážkach zo mzdy.

40. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalobkyňa žaluje bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi zaplatenou sumou t.j. 1.049,83 eura
a výškou úveru 663,88 eur, teda vo výške 385,95 eura dôvodne a preto je žalovaný povinný ho vydať
spolu aj s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zákonom stanovenej výške
8% ročne a pokiaľ nad túto sumu úrokov z omeškania žalobkyňa zobrala žalobu späť, súd v tejto časti

konanie zastavil podľa § 145 CSP.
Rovnako žalobkyňa dôvodne žaluje o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky podmienka v zmluve
č. 8220579 zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedená v bode 13 vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v znení „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve,

1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná a
o zdržanie sa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.7.2008 v zmluve o úvere č.
8220579 zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1,2 CSP s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorých o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade ohľadom prvého
žalobného nároku súd žalobe vyhovel, v prípade druhého nároku žalobu zamietol, teda obe strany mali
rovnaký úspech vo veci a tak súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).