Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010386
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117010386.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.04.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému X. K., pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní krajského prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tk/1/2017 zo dňa 10.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného X. K.,
nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom K., K. E. č. XXXX/X, oslobodil spod obžaloby prokurátora Krajskej
prokuratúry v Prešove č. Kv 32/15/7700-2, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona a

obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby v priebehu mesiaca jún 2014 až do októbra 2014 na rôznych miestach v
Prešove spolu so svojím synom H. K., za účelom získania väčšej sumy finančnej hotovosti pre vlastnú
potrebu, využívajúc rôzne formy psychického nátlaku, spoločne a opakovane presviedčali a navádzali

F. E., aby táto využila možnosti svojho zamestnania a aby ako pracovníčka Y. G., a.s. G. vykonala
neoprávnené bankové operácie a previedla v ich spoločný prospech väčšiu, presne nešpecifikovanú
sumu finančných prostriedkov na vopred pripravený bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v
S.G. N., pobočka zahraničnej banky majiteľa S. Z., pričom F. E. následne po predchádzajúcej vzájomnej
dohode s H. K. po tom, čo si v internom systéme Y. G., a.s. S. prehliadla a vytipovala viaceré
termínované peňažné účty solventných klientov a ich zostatky, skutočne dňa 6.10.2014 v čase medzi

16.00 hod. až 16.10 hod. v spracovateľskom centre Y. G. a.s., pobočka K. na ul. S. P. XX v K. ako
pracovníčka banky v pozícii spracovateľ produktov a služieb v rozpore s internými predpismi banky,
jej povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy č. 208/2009 uzavretej s Y. G. a.s., G., v rozpore s
povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení § 92 ods. 4, § 93 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení neskorších predpisov a bez akéhokoľvek právneho titulu, pod zámienkou zaškoľovania kolegyne
- pracovníčky Y. G., a.s. S. S. do novej agendy, na jej pracovnom počítači vykonala neoprávnené

bankové operácie tak, že bez prijatia požiadavky na prevod, v internom systéme TABIS prihlásená
pod užívateľským číslom Y. XXXXX S. S. zadala a následne verifikovala supervízorským heslom XXV
prideleným ďalšej kolegyni M. V. bez ich vedomia prevody finančných prostriedkov z terminovaného
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Y. G., a.s. G. majiteľa Y. S. T. v sume 370.000,- Eur a z
terminovaného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Y. G., a.s. G. majiteľa H. O. v sume 530.000,-
Eur, kde tieto peniaze prevodom postupne najprv zaslala na prechodný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX

vedený v Y. G. a.s. G., z ktorého vzápätí vykonala ich prevod v celkovej sume 900.000,- Eur na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S.G. N., pobočka zahraničnej banky majiteľa S. Z. a následne, keďH. K. spolu s F. E. v priebehu mesiaca október 2014 prostredníctvom osôb S. N. a K. X. a ďalších
presne nestotožnených osôb postupne zabezpečili hotovostné výbery tejto finančnej sumy vo viacerých
pobočkách rôznych bánk v Košiciach a súčasne v Prešove si so svojím synom H. K. po vzájomnej

dohodepripravilivsteneinteriérugaráženaul.X.č.XXX skrýšuzaúčelomúschovytýchtopeňazí,takH.
K. po tom, čo od týchto osôb postupne obdŕžal v presne nezistených dňoch v mesiaci október 2014 sumu
459.455,- Eur, mu z tejto za účelom úschovy odovzdal sumu 225.000,- Eur, ktorý ju následne ukrýval
pravdepodobne v mieste takto vytvorenej skrýše a na presne nezistených miestach až do 8.11.2014,
kedy ju po zadržaní už odsúdeného H. K. na jeho výzvu a na výzvu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku

dobrovoľne vydal a následne v snahe zakryť túto trestnú činnosť vykonal stavebné úpravy v uvedenej
garáži, aby znemožnil odhalenie uvedenej skrýše, čím spoločným konaním s už odsúdenými K.P., I.H.
a P.L. spôsobili Y. G., a.s. so sídlom E. J. X, XXX XX G. X, IČO: 00686930,škodu v celkovej výške
900.000,- Eur,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného Y. G., a.s., so sídlom G., E. nám. č. X., IČO: 00686930
zastúpeného spln. pošk. S.. K. I. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, prípadne
konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom

pojednávaní, zahlásil odvolanie krajský prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní zistil správny skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre
rozhodnutie, avšak tento nesprávne posúdil a vyhodnotil a tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

Svedkyňa F.. E. na hlavnom pojednávaní konkrétne popísala, odkedy obžalovaný vedel o tom, čo chce

H. K. od nej, aby urobila. Najmenej od leta 2014 do októbra, kedy došlo k skutku, obžalovaný od svojho
syna H. mal o tom vedomosť, pri spoločnom stretnutí to schvaľoval aj pred ňou, povedal jej, že sa o tom s
H. rozprávajú. Takisto v garáži, ktorú obvinený užíva, jeho syn H. pripravil otvor v stene, ktorú obžalovaný
ukázal svedkyni, a tam chcel H. ukryť peniaze. H. ju zavolal, aby sa na otvor prišla pozrieť, nesúhlasila s
tým, otvor prekryl starými dverami. Popísala, že obžalovaný vedel, o koľko finančných prostriedkov má

ísť. Sumu 5.000,- eur dal H. obžalovanému, obžalovaný vedel, že pochádzajú z trestnej činnosti, tento aj
vedel o výberoch peňazí, ale nebol pri nich. Z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ Prešov, sp.
zn. ČVS: KRP-155/25-VYS-PO-2014 je možné zistiť, že výsluch H. K., pri ktorom zmenil svoju výpoveď
a začal uvádzať, že s nápadom prišla F. E., sa uskutočnil dňa 27.04.2015. Znalecký posudok K.. M. N.,
K.., v ktorom F. E. po prvý raz popísala účasť obžalovaného na jej navádzaní na spáchanie trestného

činu, podporu obžalovaného smerujúci k utvrdeniu bol podaný ku dňu 31.03.2015. Aj výsluch F. E. ku
skutočnostiam uvedeným pri pohovore so znalkyňou o účasti obžalovaného je zo dňa 27.04.2015. Tento
deň sa aj udiala konfrontácia obvinených H. K. a F. E., pri ktorej spoločne riešili účasť obžalovaného X. K.
na skutku. Pokiaľ teda obžalovaný uvádza, že by mohlo ísť zo strany E. o pomstu za to, že syn vo väzbe
zmenil výpoveď, tak je vyššie uvedené možné vyhodnotiť tak, že F. E. verbalizovala účasť obžalovaného

na skutku bez prvotnej vedomosti o tom, že H. K. zmení výpoveď tak, že s nápadom na spreneveru
prišla ona. Z časového sledu výsluchov a podaného znaleckého posudku je nutné usudzovať, že účasť
obžalovaného spomenula ešte pred zmenou výpovede H. K..

Svedkyňa E. zotrvala na svojej výpovedi v priebehu pôvodného konania, ako aj trestného konania

vedeného proti obž. X. K.. Bola ochotná svoje tvrdenia konfrontovať s obžalovaným, ktorý využil svoje
právo a konfrontácie sa odmietol zúčastniť. Posúdenie osobnosti svedkyne E. a jej vierohodnosti bolo
predmetom znaleckého skúmania z odboru psychológie, K.. H. K.. Znalkyňa v záveroch znaleckého
posudku uviedla, že svedkyňa má úroveň pamäťových schopností, ktoré dostačujú k bežnej schopnosti
si zapamätať a reprodukovať prežité, jej všeobecná vierohodnosť je znížená z dôvodu, že má schopnosť

sa vnútorne vysporiadať bez vonkajších prejavov so situáciou, kedy boli vedome prekročené právne
aj morálne normy. Jej špecifickú vierohodnosť označila za mierne zníženú s ohľadom na to, že
popisuje fakty, ktoré nie sú v jej výpovedi a naopak fakty z výpovede mierne obmieňa. Zároveň
však znalkyňa uviedla, že pri posudzovaní vierohodnosti z dôvodu týchto odchýlok je nutné vziať do
úvahy aj to, že svedkyňa E. vypovedala opakovane, opakovane bola znalecky vyšetrovaná, skutky boli

opakovane prerozprávané, čo oslabuje výpovednú hodnotu popisovaných faktov (zníženia špecifickej
vierohodnosti), práve kvôli možnej strate emočného doprovodu a toho, že existuje všeobecná tendencia
raz rozprávané opakovať so stále sa zväčšujúcimi pamäťovými medzerami. Svedkyňa uvádzalapodrobnosti, pri ktorých je otázne, či by si ich človek dokázal takto vymyslieť, a teda jej vierohodnosť
je znížená, ale nie úplne nivelizovaná.

Vo vzťahu k obžalovanému sa neprejavila jej snaha mu poškodiť, skôr je prítomná potreba
„spravodlivého" nesenia si zodpovednosti. Znalkyňa nepozorovala ani výraznejšie negatívny postoj
ku H. K., o ktorom svedkyňa uvádzala, že ju do toho zatiahol, čo je v súlade s jej dependentnou,
závislou a ľahko ovplyvniteľnou osobnosťou. Tvrdenie svedkyne o tom, že si na účel ďalšieho zaslania
finančných prostriedkov obžalovaný otvoril účet, sa dokazovaním preukázalo ako pravdivé. To, že k

ďalšiemu prevodu, ktorý od E. obžalovaný a jeho syn H. chceli, nedošlo, nezáviselo to na obžalovanom.
Neexistoval dôvod, aby svedkyňa mala dôvod vedieť, že si obvinený založil predmetný bankový účet.
K otvoru v stene garáže obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že o žiadnom otvore nevedel,
nevedel o tom nič, syn tam robil poriadky, videl len opravenú stenu. Svedkyňa M. K. uviedla, že otvor
v stene garáže bol už vtedy, keď jej otec garáž kúpil, ona ho tam videla už dávnejšie. Nevedela, kedy
došlo k jeho zamurovaniu, lebo do garáže nechodila. Svedok H. K. uviedol, že otvor v garáži tam bol

dlho, zamuroval ho on, začiatkom leta 2014. K prítomnosti E. v garáži uviedol, že tam bola jedenkrát,
keď išla domov z práce sa tam za ním zastavila, o otvore sa určite nerozprávali, nevedel či o ňom vedela.
Pokiaľ tento tvrdí, že E. o otvore nehovoril, aký dôvod by mala na to uvádzať, že bol určený na ukrytie
peňazí,aakobyvôbecvedela,žeexistuje.Zvyššiepopísanéhovyhodnoteniadôkazov,jenutnévyvodiť,
že svedkyňa E. popísala účasť obžalovaného na za vinu mu kladených trestných činoch v rovnakom

čase, ako došlo k zmene výpovede svedka H. K., teda nemôže ísť o pomstu, ako to vidí obžalovaný,
čo je nakoniec potvrdzované aj v znaleckom posudkom z odboru psychológie, kde znalkyňa uvádza že
nezistila negatívne postoje svedkyne voči obžalovanému, ani jeho synovi.

Svedkyňa E. je vo svojich výpovediach konzistentná, pokiaľ aj nie, je to možné vyhodnotiť ako dôsledok

mnohonásobného prerozprávavania skutkových okolností, ako uvádza znalkyňa z psychológie.
Preukázala sa existencia otvoru v stene garáže, ktorý bol v mieste, ktoré označila svedkyňa,
napriek tomu, že bol otvor opravený novou stierkou. Rovnako sa preukázala existencia bankového
účtu obžalovaného. Tieto skutočnosti sú vyvracané len výpoveďou obžalovaného a jeho rodinných
príslušníkov, svedkov H. K. a M. K., ktorí v prípravnom konaní odmietli vypovedať, a svojimi pripravenými

a zhodnými výpoveďami na hlavnom pojednávaní iba účelovo kryjú obžalovaného a vysvetľujú
zabezpečené dôkazy. Z doposiaľ uvádzaných skutočností je zrejmé, že obžalovaný X. K. svojím
preukázaným úmyselným konaním spáchal obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
v súbehu s obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §

237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zákona a v zmysle
uvedeného preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. poriadku v
spojení s § 322 ods. 1 Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Tk 1/2017 zo dňa
10.08.2017 a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na základe odvolania krajského prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
krajského prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil výpoveďou X. K., ktorý
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a uviedol, že nič z toho, čo sa mu kladie za
vinu, nie je pravdou, o skutku sa dozvedel v ten večer, keď mu volal vyšetrovateľ, že syn spáchal zločin
a nasledujúci deň mu v priebehu dňa volal nejaký policajt, že má ísť hľadať nejakú tašku s peniazmi, kde
po skončení práce išiel do garáže, tú tašku hľadal, našiel ju medzi synovými vecami, boli v nej peniaze

v obálkach, ktoré následne odniesol na políciu. Tašku mu dal syn H. spolu s vecami do dodávky a on
tieto vyložil v garáži, pričom H. mu nepovedal, čo je v taške, ani on to nekontroloval. Pri prehliadke bytu,
ktorý užíval jeho syn, nebol, od manželky sa dozvedel, že kopa peňazí sa našla v komode, ale on o
tom vedomosť nemal, ani syn, ani F.. E. mu o týchto nehovorili, on sa na trestnom čine syna a F.. E.
nepodieľal, ani ju na nič nenavádzal, vedomosť o peniazoch získal, až keď mu policajt volal a kázal

mu ich hľadať. Úkryt v garáži nepripravil, ani nevyhotovil, vlastníkom garáže je manželka s bratom a
on ju užíva na skladovanie vecí, kľúče mal on a syn H.. V roku 2015, keď tam prišiel, stena už bola
zasieťkovaná a omietnutá, skrinku tam umiestnil on v roku 2015 kvôli odkladaniu vecí a v roku 2015
alebo 2016 tam dal aj linku. Účet v S. si zriadil pre svoju potrebu, aby mu naň posielali dôchodok, nezrušilho, lebo je vedený zdarma. S F.. E. problém nemal, boli párkrát na kávu, jedenkrát na večeru, správali
sa k sebe slušne. To, že vypovedá proti nemu, si vysvetľuje tak, že ide o pomstu za to, že syn vo väzbe
zmenil výpoveď.

Z výpovedí svedkyne M. K., manželky obžalovaného, vyplýva, že vie, že mala byť skrýša kdesi v garáži,
ale je to nezmysel, ten otvor vzadu na stene bol už keď jej otec garáž kúpil, videla ho, keď otec zomrel,
niekedy v rokoch 2003 - 2005, že bol zamurovaný a stena omietnutá, nevie, do garáže nechodila. O účte
manžela v S.G. sa dozvedela z papierov, vravel jej, že ho má kvôli dôchodku, ktorý mu tam bude chodiť.

O finančných prostriedkoch, ktoré sa našli pri prehliadke bytu jej syna vedomosť nemala, nehovoril jej o
tom syn, ani F.. E., ani jej manžel, on väčším obnosom peňazí nedisponoval, či mal manžel vedomosť
o otvore v stene garáže, nevie. O stretnutiach manžela s F.. E. nevie, vie, že jedenkrát boli spolu na
kávu, keď ho H., ich syn zavolal.

Z výpovedí svedka H. K. vyplýva, že jeho otec sa nepodieľal na spáchaní žalovanej trestnej činnosti.

Peniaze, ktoré boli zabalené v taške a ktoré otec doniesol na políciu mu dal on spolu s ďalšími vecami,
topánkami, nohavicami, papiermi a inými osobnými vecami, pričom mu povedal, nech to niekde odloží.
Ďalej svedok uviedol, že toto všetko povedal policajtom a následne otec peniaze doniesol na políciu.
Jediný kto presviedčal F.. E., aby vybrala peniaze, bol V. S., ktorý jej vravel, aby poslala peniaze na jeho
účet na Cyprus, o tom, že sa pripravuje trestný čin vedel len on, E. a S., otec nie. Medzi ním a jeho

otcom a F.. E. boli stretnutia na káve, ale o tom sa nebavili. Svedok skonštatoval, že nemá vedomosť
o tom, aby jeho otec vytvoril nejaký otvor alebo úkryt v garáži, ten ktorý bol políciou zdokumentovaný,
tam bol ešte, keď jeho dedko žil a tú stenu opravil a otvor zamuroval on a to asi začiatkom roku 2014.

Z výpovede svedkyne F.. F. E. vyplýva, že obžalovaný sa o tejto záležitosti dozvedel od syna niekedy

začiatkom leta 2014, odkedy ju on, aj H. presviedčali, aby finančné prostriedky previedla, čo sa stalo
asi v októbri 2014. Vytvoril otvor v stene garáže, kde mali byť prostriedky uložené, ale tam neboli a
následne otvor zakryl pravdepodobne obžalovaný. Od H. sa dozvedela, že o tom obžalovaný vie, pričom
následne, keď boli v Bowlingu pri trati, kde sedeli všetci traja, jej H. pred otcom povedal, že otec o tom
vie a že je to dobrý nápad, pričom obžalovaný bol prítomný, usmieval sa a vravel, že s tým súhlasí, s

tým, že obžalovaný sa s H. o inom ani nerozprávali, len o tom, ako by sa to dalo spraviť a podobne.
Obžalovaný hovoril, že otvorí účty v Poľsku a Maďarsku a peniaze prevedú tam, pričom obžalovaný od
H. dostal 5.000,- Eur, na výbery, nechodil, ale vedel o tom. Keď bola ona na PN a chcela dať výpoveď,
obžalovaný trval na tom, aby výpoveď nedávala, ale aby sa vrátila do banky a previedla ďalšie peniaze,
kvôli čomu si otvoril účet v S.G., ale k tomu už nedošlo.

Nepamätá si, či sa s obžalovaným bavila o nejakej sume, ale predtým, ako došlo k prevodu, vedel, že
bude prevedených 900.000,- Eur. X. vyberal časť peňazí, z ktorých si časť nechal a im sa vrátilo asi
450.000,- Eur, ktoré chceli dať do garáže, o čom sa zmienil aj obžalovaný, ale ona s tým nesúhlasila,
pričom keď bola v tej garáži, tak jej obžalovaný ukazoval otvor a povedal, že najlepšie bude dať peniaze

tam, že sa na tom dohodli s H.Q. s tým, že predtým jej Kamil volal, že spravil otvor v stene, a že sa má
prísť pozrieť a tento bol umiestnený na protiľahlej stene, na jej ľavej strane, vo výške asi v prostriedku.
Po týchto praktikách zo strany obžalovaného a jeho syna nehovorila to ani svojmu bratovi, ktorý pracuje
na kriminálke v Košiciach a nehovorila o tom ani rodičom. Následne o účasti obžalovaného pri páchaní
tejto činnosti vypovedala, keď bola vyšetrovaná znalkyňou K.. N..

Z výpovedí príslušníkov polície F.. S. Q., V. K., M. A., S.. F. E. a Z.. F. H. vyplývajú skutočnosti, ktoré
uvádzal obžalovaný a jeho syn H., kedy obžalovaný priniesol na políciu tašku, v ktorej boli bankovky,
pričom, ako to vyplýva z výpovede S.. F. E., obžalovaný sa tváril udivene, ale či niečo hovoril, to si
nespomína. Je pravdou, že E. pri svojom výsluchu trestnú činnosť popierala, túto zvaľovala na kolegyne

z banky a ku skutku sa priznala po vznesení obvinenia, porade s obhajcom a pod ťarchou dôkazov.
Je možné, že sa obžalovaného pýtal, či má vedomosť, čo je v tej taške, kde on povedal, že nie. Je
pravdou aj to, že obžalovaného vypočúval z dôvodu, že F. E. tvrdila, že o skutku vedel a so synom mal
v garáži kopať jamu s tým, že následne tvrdila, že mali vytvoriť otvor v stene na uschovanie peňazí. N.
E. obžalovaného zo začiatku vôbec nespomínala, až v ďalších a ďalších výsluchoch sa objavovali nové

skutočnosti v jej výpovedi, pričom je bežné, že obvinení v priebehu konania svoje výpovede dopĺňajú a
menia, snažia sa vyviniť a hádžu vinu na druhých, najmä ak ide o vysokú trestnú sadzbu.Okresný súd ďalej vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychológie na svedkyňu
F. E., pričom znalkyňa K.. H. K. uviedla, že vyšetrenie vykonala počas jej výkonu trestu v ÚVV
a ÚVTOS Prešov, vyšetrenie prebiehalo komplikovane a to z toho dôvodu, že menovaná s ňou

vyjadrovala nespokojnosť, dožadovala sa prítomnosti vyšetrovateľa z dôvodu, že jej nešla po ruke ako
predchádzajúci znalec, nakoľko už na ňu bolo znalecké vyšetrenie robené, takže jej opakovane hovorila,
ako bola predošlá znalkyňa chápavá a citlivá, ako si rozumeli, ako korektne komunikovala, ako jej verila.
Vyšetrenie bolo rozdelené na viackrát, druhá časť bola za prítomnosti vyšetrovateľa na jej žiadosť.

Čo sa týka záverov, ide o akcentovane štruktúrovanú osobnosť, čo znamená, že niektoré osobnostné
povahové črty sú natoľko zvýraznené, že už ich možno hodnotiť, že sú mimo bežnej normy a to
predovšetkým v emočnej labilite, v nevyzretej egocentrickej afektivite a aj v disociálnych črtách.
Menovanú vyhodnocuje ako všeobecne znížene vierohodnú, a to z dôvodu, že všeobecná vierohodnosť
vypovedá jednak o úrovni kognitívnych funkcií človeka, ale aj o všeobecnej úrovni jeho etiky, morálky,
charakteru a hlavne táto časť je u menovanej znížená z dôvodu, že ona sama v priebehu vyšetrenia

rozprávala o rôznych svojich účelových lžiach, ktoré bolo vidno, že používa pomerne bežne, bez
nejakých významnejších pocitov viny alebo nepríjemných pocitov, špecifická vierohodnosť sa taktiež z
psychologického hľadiska dá vyhodnotiť ako znížená v čase vyšetrenia a to z dôvodu, že tam boli viaceré
nesúlady medzi tým, čo bolo v predošlých výpovediach menovanej a tým čo rozprávala, na jednej strane
boli veci vyrozprávané až do úplných detailov, na druhej strane to boli detaily, ktoré nespomenula, čo

celé pôsobilo ako nevierohodné.

K špecifickej vierohodnosti uvádza, že toto bolo komplikované, keďže aj keď v tomto konaní bola v pozícii
svedka, ale v inom konaní pre totožnú vec bola v pozícii páchateľky, čo sa u nej aktivovalo a tie dve
dimenzie sa tam prelínali, preto sa z toho nedalo vyvodiť nič iné, ako znížená špecifická vierohodnosť,

na druhej strane rozprávala detaily, pri ktorých je otázne, či by to človek dokázal takto vymyslieť, preto
špecifická vierohodnosť je znížená, ale nie je úplne nivelizovaná.

Vzťah svedkyne k obžalovanému X. K. skúmala, ale ťažko sa to skúma, preto ako znalkyňa napíše to,
čo jej ona povie, nemala možnosť vidieť ich dvoch vo vzájomnej interakcii, preto to popísala tak, ako

to ona popísala, teda ako ľahostajný, indiferentný. Znalkyňa ďalej uviedla, že na vlastnej koži zistila,
že svedkyňa je pomerne rýchlo a ľahko nabuditeľná do hostility a emočne negatívneho postoja v tom
čase voči jej osobe, aj s okamžitou potrebou konať a seba chrániť, čo nie je prejavom u ľudí, ktorí majú
k iným ľuďom indiferentný postoj. Čo sa týka motivácie výpovede svedkyne voči obžalovanému, tak
toto nemala za úlohu skúmať, ale ak by klamala, tak by išlo o nejakú zlosť alebo pomstu vo vzťahu k

obžalovanému a ak by vypovedala pravdu, tak motiváciou by bola snaha stiahnuť všetkých, ktorí v tom
s ňou boli, ako prirodzená tendencia. Svedkyňa, keď sa od nej očakávalo, že má podať výpoveď, tak si
do nej dopĺňala to, čo si nepamätala v rámci nejakých logických súvislostí s tendenciou, že si to pamätá,
snahu svedkyne svojou výpoveďou poškodiť obžalovanému nezistila. Skutočnosť, že svedkyňa trestný
čin spáchala na počítači svojej kolegyne s jej prihlasovacími údajmi, čím ju vystavila riziku trestného

stíhania znamená, že je schopná spáchať ho vysoko amorálnym spôsobom, ale v tomto prípade išlo o jej
egocentrický záujem. Lži skóre skúmala, toto sa skúma vo vzťahu k osobe, a toto bolo mierne zvýšené.

Taktiež vychádzal okresný súd zo záverov znaleckého posudku, ktorý vypracoval F.. S. P., a to na otvor v
garáži, o ktorom vypovedal obžalovaný, jeho syn a manželka obžalovaného, ako aj svedkyňa E., pričom

nevedel znalec určiť dobu, kedy otvor bol vyhotovený a kedy bol otvor zakrytý.

Z výpovedí svedkov S. K. a D. K. vyplýva, že im dcéra F.. E. o tom, že mala byť obviňovaná X. K.,
hovorila až niekedy v lete v roku 2015 pri návšteve v ÚVV, pričom uvádzala, že X. K. o všetkom vedel.

Okresný súd ďalej vyhodnocoval dôkazy, a to previerku výpovede na mieste činu, kde F.. E. vypovedala,
kde v garáži bol otvor, zo správy S.G. s prílohami a zo správy O2 Slovakia.

Z charakteristík vyplýva, že X. K. nemal so spoločnosťou SAPEX, s.r.o. uzatvorenú zmluvu o pracovnom
pomere, jeho činnosť pre ich spoločnosť bola realizovaná na základe zmlúv od 15.3.2014 do 30.11.2014,

od 1.1.2014 do 30.12.2014 a od 15.3.2015 do 30.11.2015. K trvalému pobytu je prihlásený na adrese
K., K. E. č. X, je ženatý, s manželkou M. K., rod. S. má dve deti, L. K. a H. K., priestupkovo riešený nebol
a v odpise registra trestov nemá záznam.Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, dospel k
záveru, že nebolo preukázané, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, teda tú skutočnosť, aby
obžalovaný mal ovplyvňovať a nútiť F.. E. k tomu, aby prevádzala peniaze aj na iné účty.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania krajského prokurátora, ako aj dôkazov,
ktoré boli vykonané okresným súdom na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresný súd na
zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr.
poriadku a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil.

Aj podľa názoru krajského súdu, nebolo jednoznačným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, aby obžalovaný X. K. vplýval na F.. E. a nútil ju k tomu, aby vykonávala prevody z Y. na
iné účty. Tu je potrebné poukázať najmä na tú skutočnosť, že F.. E. v postavení obvinenej 07.11.2014
neuvádzala nejaké skutočnosti o účasti obžalovaného X. K. na páchaní trestnej činnosti. Toto isté
neuvádzala ani pri výpovedi z 08.11.2014 a 11.11.2014. Až 27.04.2015 uvádzala, že ju obviňoval aj K..

Ďalej je potrebné poukázať na závery znaleckých posudkov z odvetvia psychológie, znalkyne K.. K.,
ktorá uviedla, že všeobecná špecifická vierohodnosť obžalovanej je podstatne znížená. Za takejto
dôkaznej situácie potom správne okresný súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby obžalovaný
páchal žalovanú trestnú činnosť, a preto správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď obžalovaného v
zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby krajského prokurátora sp. zn.

Kv 32/15/7700-2 pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona a obzvlášť závažného zločinu
legalizáciu príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona. Tu je potrebné vytknúť
okresnémusúdu tú skutočnosť, že pri tejto kvalifikácii opomenul uviesť aj ods. 4 písm. a/ § 233 ods. 1
Tr. zákona.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolanie krajského prokurátora ako
nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.