Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 23, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211217209
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:4211217209.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v sporovej veci

žalobcu: G.. Z. V., L.., U. X/XXX, XXX XX Š., zastúpený: Advokátska kancelária Durdík & Partners, s.r.o,
IČO: 36 279 421, Cintorínska 2/547, 931 01 Šamorín, proti žalovanému: Ing. L. I., B.. XX.XX.XXXX, W.
XX, XXX XX W., o zaplatenie 450,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie čo do vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 450,- eur a čo do zaplatenia 9 % ročného
úroku z omeškania so zaplatením sumy 450,- eur za obdobie od 19.04.2012 do 07.02.2016 vo výške
160,- eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to z hodnoty 710,-
eur,čojesúčetsumy450,-eur+160,-eur.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania so zaplatením sumy 150,- eur
za obdobie od 05.11.2009 do 18.04.2012 vo výške 25,67 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobu vo zvyšku, teda čo do zaplatenia 55,04 eur, predstavujúcej sumu úroku z omeškania
vyčísleného rozdielom uplatnených 80,71 eur a priznaných 25,67 eur, z a m i e t a.

V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 36 %, a to z hodnoty
80,71 eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č.k. 11C/43/2012-89 zo dňa 22.07.2013 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 450,- eur spolu s ročným úrokom s omeškania vo výške 7

% ročne zo sumy 150,- eur počnúc dňom 16.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 150,- eur počnúc dňom
16.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 150,- eur počnúc dňom 16.10.2010 do zaplatenia. Súčasne uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 27,- eur za zaplatený súdny poplatok
a trovy právneho zastúpenia vo výške 137,24 eura na účet jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že dokazovaním vykonaným najmä
výpisom z listov vlastníctva č. XXXX H. Č.. XXXX pre katastrálne územie Š., vyhláseniami realitných
kancelárii o obvyklej cene za prenájom pozemku určených na garážové státie, mal preukázané (a

žalovaným ani nepopierané), že žalovaný ako vlastník garáže súpisné číslo 22 v rokoch 2008, 2009 a
2010 bez právneho dôvodu užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu vo výmere 18 m2 na parcele číslo
XXXX/X v katastrálnom území Š.. Realitné kancelárie potvrdili, že v danej lokalite predstavuje obvyklá
výška nájmu takéhoto účelovo zameraného stavebného pozemku sumu 12-14 eur za m2 ročne. Súdteda dospel k záveru, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie vo výške 450,- eur, ktoré je povinný
žalobcovi vydať spolu s úrokom z omeškania. Omeškanie nastalo vždy k 15. októbru bežného roku,
rovnako ako sa k tomuto dátumu stáva splatným nájomné, ak nie je dojednané inak. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Obo 1185/2003 vydané dňa 15.02.2005.
Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 451, § 456 a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (v ďalšom texte „OSP“).

2. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalovaný. Domáhal sa zmeny rozhodnutia súdu tak, že odvolací súd uloží žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 140,- eur, pričom žiadnemu z účastníkov neprizná právo na
náhradu trov konania. Žalovaný poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie mesta Šamorín č. 11/2012,
podľa ktorého sa stanovuje nájomné pre jednu garáž v II. pásme v sume 70,- eur. Pokiaľ sa žalovaný
opieral o stanoviska realitných kancelárií, tie uviedli cenu za garážové státie. Pod pojmom garážové

státie je myslené státie auta v garáži, pričom prenajímateľ je vlastníkom nielen pozemku, ale aj garáže.
Žalobca však nie je vlastníkom garáže. Realitné kancelárie potvrdili, že ich cena sa nedá aplikovať ako
cena len za pozemok pod garážou. Z tohto dôvodu žiadal, aby na cenové posúdenie realitných kancelárií
nebolo prihliadnuté. Žalovaný ďalej uviedol, že o požiadavkách žalobcu sa dozvedel až dňa 04.11.2009,
pretože žalobca posielal svoje výzvy na nesprávnu adresu (čo napokon potvrdil aj sám žalobca listom zo

dňa 11.08.2012). Za rok 2008 preto nemožno požadovať nájomné. Žalovaný však súhlasí so zaplatením
nájomného za rok 2009 v sume 70,- eur a za rok 2010 v sume 70,- eur.

3. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie s úrokom z

omeškania.

6. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že predmetom žaloby bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že na pozemku žalobcu je umiestnená garáž,
ktorá bola vo vlastníctve žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v

sume nájomného, ktoré by predstavovalo v každom uplatnenom roku (2008, 2009, 2010) výšku 150,-
eur, teda spolu vo výške 450,- eur. Žalobca sa domáhal súčasne aj úroku z omeškania pôvodne vo
výške 0,0191 % za každý deň omeškania zo sumy 150,- eur počnúc dňom 16.10.2008 do 15.10.2009, zo
sumy 300,- eur počnúc dňom 16.10.2009 do 15.10.2010 a zo sumy 450,- eur počnúc dňom 16.10.2010
do zaplatenia. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.03.2012 žiadal o uloženie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu v sume 450,- eur spolu s ročným úrokom vo výške 7 % zo sumy
150,- eur počnúc dňom 16.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 150,- eur počnúc dňom 16.10.2009 do
zaplatenia, zo sumy 150,- eur počnúc dňom 16.10.2010 do zaplatenia. Je zrejmé, že podanie žalobcu
doručené súdu prvého stupňa dňa 16.03.2012 je takou zmenou návrhu, ktorou sa žalobca domáhal
plneniakvantitatívnemenšiehoakopôvodnýmnávrhomzodňa03.10.2011,bolopretopovinnosťousúdu

prvéhostupňavysporiadaťsastýmtonávrhomarozhodnúťočiastočnomspäťvzatí.Nakoľkosúdprvého
stupňa o čiastočnom späťvzatí nerozhodol, odňal účastníkom možnosť riadne konať pred súdom.

7. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov(§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

8. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor
koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 Občianskeho zákonníka).

9. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné,
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetombezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal
dobromyseľne (§ 458 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka).

10. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ako
je vyššie uvedené, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle

ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok
obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší
majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj
R 25/1986). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie

je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho
zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

11. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola spornou

skutočnosť, že žalobca je vlastníkom pozemku na parcele číslo XXXX/X v katastrálnom území Šamorín,
a že na tomto pozemku je umiestnená garáž súpisné číslo XX, ktorej vlastníkom bol žalovaný. Medzi
účastníkmi nebola uzatvorená nájomná zmluva ani žiadna iná zmluva, predmetom ktorej by bola úprava
práv spojených s užívaním predmetného pozemku na účel umiestnenia stavby garáže súpisné číslo XX.
Medzi účastníkmi nebola spornou ani skutočnosť, že za užívanie pozemku, na ktorom je umiestnená

garáž žalovaný žalobcovi neposkytol žiadne plnenie.

12. Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí byť správnym záver súdu prvého stupňa, že na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v záujme presvedčivosti a preskúmateľnosti rozhodnutia však bolo jeho povinnosťou konkrétnejšie a

podrobnejšie uviesť, v čom sú dané znaky niektorého z prípadov bezdôvodného obohatenia podľa ods.
2 citovaného ustanovenia (porovnaj aj R 26/1975). Na výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Šamorín je uvedená výmera pozemku, na ktorom je garáž umiestnená, 18 m2, v odpore proti
platobnému rozkazu, ktorý vo veci súd prvého stupňa vydal, však žalovaný uvádza, že garáž má rozlohu
len 15 m2, a nie 18 m2. S touto námietkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal, pričom rozloha môže

mať význam pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého hodnovernosť
a záväznosť údajov katastra uvedených v § 7 (teda aj výmera pozemku) sú záväzné, ak sa nepreukáže
opak.

13. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t.j. na princípe
navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia. Iba
vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo
nemožno vydať. Pretože peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol v okamžiku, kedy bolo

bezdôvodné obohatenie získané, je z hľadiska výšky peňažnej náhrady rozhodujúce to, o čo sa povinný
na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe jeho vzniku. Je to tak preto, že v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť vrátiť plnenie (a teda i právo na jeho vrátenie) už v okamžiku
prijatia takéhoto plnenia (porovnaj R 1/1979 a správu NS SSR z 22.11.1985, sp. zn. Pls 2/85 uverejnenú
pod R 25/1986). Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka

vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh
(povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti,
ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a
včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku
omeškanianastranedlžníkasprávomveriteľapožadovaťokremplneniaajúrokyzomeškania(rozsudok

Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 113/2007). V preskúmavanej veci z doteraz vykonaného dokazovania sa
javí zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať
formou peňažného plnenia. Peňažné plnenie má pritom zodpovedať sumám vynakladaným v danommieste a čase za užívanie obdobnej nehnuteľnosti. Pri ustálení výšky peňažného plnenia súd prvého
stupňa vychádzal len z údajov realitných kancelárii, ktoré sa naviac ukázali ako len čiastočne relevantné.

14. So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

15. Súdu uložil, aby v ďalšom konaní nariadil pojednávanie, na ktorom vypočuje účastníkov k otázke
zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia, výsluchom účastníkov a oboznámením sa s predloženými

listinami sa vysporiada s otázkou, kedy prišlo k omeškaniu žalovaného s vydaním bezdôvodného
obohatenia, pri určovaní výšky peňažného plnenia vyhodnotí nielen informácie realitných kancelárií,
ale aj všeobecne záväzné nariadenie mesta Šamorín, prípadne vo veci nariadi znalecké dokazovanie
na odstránenie rozporu vo veľkosti výmery pozemku, na ktorom je garáž umiestnená a na stanovenie
hodnoty peňažnej sumy, zodpovedajúcej sume vynaloženej v danom mieste a čase za užívanie
predmetného pozemku za účelom umiestnenia garáže. Súd prvého stupňa sa vysporiada aj s

námietkami, ktoré vo svojom odvolaní uviedol žalovaný.

16. V priebehu ďalšieho konania došlo k týmto relevantným právnym skutočnostiam: Dňa 02.03.2016
bola na účet žalobcu pripísaná istina 450,- eur ako i 9 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 450,- eur
za obdobie omeškania od 19.04.2012 do 02.03.2016 vo výške 160,- eur (podľa žalovaného ide o 1441

omeškaných dní x 0,111 eur /čo je prepočet 9 % ročného úroku na denný úrok/ = 160,- eur). V dôsledku
týchto platieb na výzvu súdu vzal žalobca v tejto časti žalobu späť a súd konanie v tejto časti (výrok I.
rozsudku) za súhlasu žalovaného zastavil (žalovaný totiž sám navrhol zastavenie konania, tento jeho
návrh súd posúdil ako súhlas s deklarovaným späťvzatím ako to má na mysli ust. § 145 ods. 2 a § 146
ods. 1 C.s.p.

17. Predmetom konania teda ostal žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (s výškou
úroku z omeškania, čiže 9 % žalovaný súhlasil, teda súd v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzal z takto
zhodných tvrdení strán), ktorý žalobca vyčíslil sumou 80,71 eur, pričom úrok z omeškania uplatnil za
obdobie do 05.11.2009 do 15.10.2010 zo sumy 300,- eur, čo je 25,45 eur, za obdobie od 15.10.2010

do 01.01.2012 zo sumy 450,- eur, čo je 49,15 eur, za obdobie od 01.01.2012 do 01.01.2013 zo sumy
450,- eur, čo je 40,50 eur, za obdobie od 01.01.2013 do 07.02.2016 zo sumy 450,- eur, čo je 125,60 eur,
súčet predstavuje 240,71 eur. Pritom žalovaný zaplatil 160,- eur poukazujúc na to, že uhrádza tým úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 450,- eur počnúc od 19.04.2012 až do úplného zaplatenia,
ktoré nastalo dňom 02.03.2016 (opätovný poukaz na § 186 ods. 2 C.s.p., súd vychádzal zo zhodných

tvrdení strán, že platba istiny 450,- eur a platba úroku z omeškania 160,- eur bola pripísaná na účet
žalobcu dňa 02.03.2016). Žalovaný sa tak rozhodol dobrovoľne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania až
do 02.03.2016, pričom žalobca ho vyčíslil v čase vyhotovenia vyčíslenia k dátumu 07.02.2016 v sume
240,71 eur. Ako teda z bodu 17 vyplýva, aj naďalej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 80,71 eur
ako rozdielu 240,71 eur - 160,- eur. V tomto smere súd uzatvára, že zaplatením úroku z omeškania v

sume 160,- eur, čo je 9 % ročne zo sumy 450,- eur, mienil žalovaný zaplatiť tento úrok za omeškané
obdobie od 19.04.2012 do 02.03.2016 za 1441 omeškaných dní (súdu vyšlo 1433 dní, čo matematicky
predstavuje sumu 155,66 eur, logicky nie sumu 160,- eur). Súd vychádzal z vôle žalovaného, ktorý
zaplatením práve sumy 160,- eur prejavil vôľu zaplatiť úrok z omeškania za obdobie od 19.04.2012 do
02.03.2016, teda že práve 160,- eur je týmto úrokom z omeškania za toto obdobie, a nie 155,66 eur.

Opakovane súd poukazuje na § 186 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na
ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

18. Žalobca, aj s prihliadnutím na doplnený návrh, sa domáhal nájomného za roky 2008, 2009, 2010.

V časti úroku z omeškania uviedol, že žalobca ešte dňa 28.08.2009 vyzval žalovaného, aby mu
uhradil titulom bezdôvodného obohatenia nájomné za užívanie pozemku, ktorú sumu žiadal uhradiť
do 08.09.2009. Súd udáva, že v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka síce
vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, avšak až dňom 05.11.2009, nakoľko až dňa 04.11.2009
žalovaný jeho výzvu spolu s návrhom nájomnej zmluvy osobne prevzal, čiže od 05.11.2009 sa dostal

do omeškania s plnením peňažného dlhu.19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého
bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník) o splnenie.
Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná

splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo súdnym
rozhodnutím.

Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom,
ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou

uplynutím tejto doby. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V
takomto prípade dlh sa stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi.

20. K omeškaniu dochádza uplynutím lehoty splatnosti. Tá sa riadi hmotným právom.

21. Vo vzťahu k hlavnému záväzku je úrokový záväzok vedľajší, akcesorický. Povinnosť dlžníka platiť
úroky z omeškania začína prvého dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný,
ktorého premetom je pohľadávka veriteľa a jej zodpovedajúci dlh dlžníka.

22. Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v občianskom

zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie požiadaný. Ak
nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný návrh. Dňom
splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu odporcovi (žalovanému).

23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok žalobným návrhom z 03.10.2011, ktorým
sa domáhal uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 450,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,0191 % denne (čo je 6,57 % ročne) zo sumy 450,- eur od 16.10.2008 do 15.10.2009, zo
sumy 300,- eur od 16.10.2009 do 15.10.2010, zo sumy 450,- eur od 16.10.2010 do zaplatenia a trovami
konania. Uvedená suma predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívajúce v užívaní

pozemku patriaceho žalobcovi za obdobie rokov 2008, 2009, 2010. Podaním z 16.03.2012 žalobca
rozšíril svoju žalobu a žiadal bezdôvodné obohatenie za obdobie troch rokov, teda 2008, 2009,2010 a
zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 450,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 150,- eur od 16.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 150,- eur od 16.10.2009
do zaplatenia, zo sumy 150,- eur od 16.10.2010. Rozšírenie žalobného návrhu žalobcu bolo doručené

žalovanému spolu s platobným rozkazom a žalobou dňa 22.06.2012 a súd takúto zmenu žaloby pripustil
svojim uznesením zo dňa 31.05.2016.24. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca dňa 28.08.2009 vyzval žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2006 až 2009 v lehote do 08.09.2009, nevyplýva však
ani v konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaného vyzval o vydanie bezdôvodného obohatenia

pred podaním žalobného návrhu aj za obdobie roku 2010. Treba preto za kvalifikované požiadanie
považovať žalobu i rozširujúci žalobný návrh. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe a v
rozširujúcom žalobnom návrhu nebude však deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po
doručení žalobného návrhu žalovanému. Ten bol žalovanému podľa jeho vlastného tvrdenia, žalobcom
nenamietaného, doručený dňa 18.04.2012, teda od 19.04.2012 bol žalovaný v omeškaní so splnením

peňažného dlhu. Úroky z omeškania sa nepriznávajú odo dňa podania žalobného návrhu na súde, ale
v závislosti na čase, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Súd opakuje, že žalovaný uviedol sám, že sa
dostal do omeškania počnúc dňom 19.04.2012 poukazujúc na to, že o skutočnosti dlžného nájomného
sa dozvedel až dňa 19.04.2012.

25. Súd uzatvára: Formou pozvánky žalobca dňa 28.08.2009 vyzýva žalovaného, aby do dňa konania

podpisu k pozvánke pripojenej oferty nájomnej zmluvy na rok 2009, teda do 08.09.2009 mu zaplatil po
150,- eurách titulom nájomného za roku 2006-2009, citujúc: „K podpísaniu nájomnej zmluvy pristúpi
prenajímateľ po zaplatení nájmu za roky 2006-2009“, pričom takýto podpis mal nastať práve dňa
08.09.2009. Pozvánku s ofertou nájomnej zmluvy na rok 2009 prevzal žalovaný dňa 04.11.2009, ktorú
skutočnosť v tomto konaní nenamietol. Na uzavretie nájomnej zmluvy na rok 2009 nepristúpil, čiže ofertu

odmietol, avšak text pozvánky jednoznačne výzvu na úhradu ročného nájomného od 2006 do 2009 vo
výške po 150,- eurách obsahuje. Tým je podľa názoru súdu naplnená skutková podstata § 563 OZ.
Žalovaný mal plniť do 08.09.2009, avšak pozvánku - výzvu prevzal dňa 04.11.2009, z čoho vyplýva, že
vlastne až týmto dňom ho žalobca požiadal o plnenie, čiže (aj) o zaplatenie nájomného 150,- eur za rok
2009, ktorú sumu žalovaný nezaplatil, a preto bol od 05.11.2009 v omeškaní s plnením peňažného dlhu

150,- eur - v tomto prípade až do 18.04.2012, keďže od 19.04.2012 úrok z omeškania (celkom 160,-
eur) už zaplatil.

26. Súd neprijal tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že výzvou prevzatou dňa 04.11.2009 vyzval
žalovaného na zaplatenie nájomného za roky 2006 až 2009, splatného vždy k 15.10. príslušného

kalendárneho roka, nakoľko takáto splatnosť ročného nájomného by nastala iba v prípade platného
uzatvorenia nájomných zmlúv, k čomu však nedošlo, teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania
počnúc vždy od 16.10. príslušného kalendárneho roka. Navyše žalovaný uplatnil námietku premlčania
práva. Ak teda žaloba bola podaná dňa 03.10.2011, uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom bezzmluvného užívania pozemku, teda žalobcovi vznikol

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.10.2009. Vo vzťahu k hlavnému záväzku,
ktorým je bezdôvodné obohatenie, je úrokový záväzok vedľajší, akcesorický. Čiže ak došlo k premlčaniu
hlavného záväzku, došlo k premlčaniu i vedľajšieho záväzku. Záver je preto taký, že žalobca má nárok
naúrokzomeškaniaažpočnúcod03.10.2009.Pokiaľbolžalovanývyzvanýnazaplateniesumypo150,-
eurách ročne za roky 2006 - 2009 (viď pozvánka - výzva), so splatnosťou tejto sumy dňa 04.11.2009

(dátum osobného prevzatia pozvánky - výzvy žalovaným), mohol sa žalovaný dostať do omeškania iba
so zaplatením bezdôvodného obohatenia splatného až týmto dňom, čiže počnúc od 05.11.2009, teda
so sumou bezdôvodného obohatenia 150,- eur za rok 2009. Sumy po 150,- eurách za roky 2006-2008
nebolo možné titulom premlčania priznať, a teda už vôbec nie s týmito plneniami súvisiaci úrok z
omeškania (akcesorický záväzok).

27.Pretoúrokzomeškaniaod05.11.2009áno,aleniezosumy300,-eur,akotožalobcažiadaavykazuje
v tabuľke úrokov z omeškania so sumárom 240,71 eur, ktoré úroky vyčíslil do dátumu 07.02.2016.
Sumu 160,- eur zaplatil žalovaný dobrovoľne, teda uznal túto sumu ako úrok z omeškania so splnením
peňažnéhodlhuvovýške450,-eurod19.04.2012(dňa18.04.2012prevzalžalobu)do02.03.2016(vtedy

zaplatil 450,- eur ako istinu a 160,- eur ako úrok z omeškania). Teda 240,71 eur mínus 160,- eur = 80,71
eur. Zo sumy 80,71 eur úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z omeškanej platby ročného nájomného
150,- eur za rok 2009 za obdobie od 05.11.2009 (pozvánku - výzvu žalovaný prevzal 04.11.2009)
do 18.04.2012 (úrok z omeškania od 19.04.2012 žalovaný zaplatil sumou 160,-, eur dňa 02.03.2016)
predstavuje len 25,67 eur. To znamená, že na rozdiel medzi 80,71 eur a 25,67 eur, čiže 55,04 eur žalobca

nemá právo a od 19.04.2012 do 02.03.2016 bol úrok z omeškania zaplatený.

28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Predmetom zastavenia konania bol medzičasom uspokojený nárok žalobcužalovaným na zaplatenie istiny vo výške 450,- eur a úroku z omeškania vo výške 160,- eur, spolu 710,-
eur. V tomto rozsahu zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Preto bolo potrebné priznať v
rozsahu 100 % zo sumy 710,- eur náhradu trov konania žalobcovi. Tento výrok je uvedený ako výrok

II rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pritom v zmysle § 262 ods. 1 o

nároku n náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Výrok V rozsudku obsahuje pomer úspechu strán sporu vo veci samej. Predmetom tohto konania ostal
nárok žalobcu uplatnený vo výške 80,71 eur. Priznaných mu bolo 25,67 eur. Úspech žalobcu bol 32 %,
neúspech žalobcu bol 68 %, teda jeho čistý neúspech, ktorý je súčasne čistým úspechom žalovaného,
predstavuje 36 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.