Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116212715
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116212715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: OTP Banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: A. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX T. XX, o zaplatenie sumy 91.582,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2016 č.k. 9C/236/2016-43, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených
úrokov z úveru, vyčíslených úrokov z omeškania a poplatku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni úrok z úveru v sume 3.650,95 eura, úrok z omeškania v sume 3.842,69 eura a poplatok v

sume 25 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu
86 % a trov odvolacieho konania v rozsahu 10 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

77.926,52 eura spolu s 3 % ročným úrokom z omeškania od 10.05.2016 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v
rozsahu 70 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 v účinnom znení a v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 511 ods. 1, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.2. Považoval za nesporné, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ a ide o vzťah občianskoprávny. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju povinnosť splatiť
dlh, a výšku dlhu. Preto považoval žalobu za dôvodnú ohľadne sumy 77.926,52 eura spolu s uplatneným
3 % ročným úrokom z omeškania od 10.05.2016 do zaplatenia.
1.3. Konštatoval, že úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka
platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi,
platí do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania, v opačnom
prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - k dvojnásobnému

zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Dospel k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na úrok z úveru
po predčasnej splatnosti (po 18.09.2012), preto považoval vyčíslený úrok z úveru do 09.05.2016 a úrok z
úveru vo výške 4,79 % ročne z istiny uplatnený od 10.05.2016 do zaplatenia, za nedôvodný. Rovnako zanedôvodný považoval vyčíslený úrok z omeškania k dátumu 09.05.2016, keďže žalobkyňa neozrejmila
jeho výpočet.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá

mala vo veci čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % (z celkovej
žalovanej sumy 91.582,41 eura bola žalobkyni priznaná suma 77.926,50 eura, čo znamená úspech 85
% a neúspech 15 %).

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že výpočet úrokov
z omeškania bol správny a tieto boli v uplatnenej výške oprávnené. Poukázala na platobnú disciplínu
žalovaného, ktorý celkovo zaplatil len 3 splátky v úhrnnej výške 1.048,77 eura, z čoho bolo na úhradu
istiny započítaných 179,48 eura. Tvrdila, že poplatky boli dohodnuté v čl. V. zmluvy o úvere, konkrétne
za upomienku vo výške 25 eur. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohodnuté
(zmluvné) úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti úveru. Tvrdila, že zmluvný

vzťah strán sporu sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka a poukázala na ustanovenia §
261, § 497, § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, a § 568 Občianskeho zákonníka. Namietala, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98 nie je ustálenou súdnou praxou a nie je všeobecne
právne záväzné pre budúce súdne rozhodnutia v obdobných prípadoch. Namietala, že predmetná
úverová zmluva bola uzatvorená dňa 30.11.2010 a ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, bolo
včlenené s účinnosťou od 01.04.2015, teda po uzatvorení úverovej zmluvy. Preto je § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka aplikovateľný na predmetnú zmluvu o úvere.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolaniežalobkyneječiastočnedôvodné,pretojepotrebnérozsudoksúduprvejinštancie vnapadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov z úveru v sume 3.650,95 eura, vyčíslených úrokov z
omeškania, poplatku podľa § 388 zmeniť. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Predmetom konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 77.926,52 eura titulom istiny z úveru, sumy 9.788,20 eura ako úroku z úveru za

obdobie do 09.05.2016, sumy 3.842,69 eura ako úroku z omeškania za obdobie do 09.05.2016, sumy
25 eur ako splatného poplatku, úroku vo výške 4,79 % ročne zo sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016
do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe čo do základu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 77.926,52 eura s úrokom z omeškania 3 % ročne od 10.05.2016 do zaplatenia. V

ostatnej časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalobkyne je
zamietajúca časť uplatneného nároku týkajúca sa požadovaného úroku z úveru v dohodnutej výške z
istinyúveruododňaposkytnutiaúverudozaplatenia,ktorúžalobkyňazaobdobiedo09.05.2016vyčíslila
pevnou sumou, vyčíslený úrok z omeškania za obdobie do 09.05.2016 a poplatok 25 eur.9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 03.06.2013 zmluvu o OTP hypo
úvere, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanému úver v sume 78.106 eur a

záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalobkyni s dohodnutým úrokom ku dňu
podpisu zmluvy vo výške 4,59 % ročne v mesačných splátkach v počte 358, 1. až 357. splátka vo výške
400,99 eura a 358 splátka vo výške 393,55 eura. Termín prvej splátky bol dohodnutý na deň 20.08.2013
a termín poslednej splátky bol dohodnutý na deň 20.05.2043. V zmluve bol dohodnutý poplatok 25 eur
za 1. upomienku. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru a žalobkyňa ho listom zo dňa

25.07.2014 vyzvala na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 4.129,39 eura do 15 dní od doručenia výzvy (1.
upomienka). Žalobkyňa listom zo dňa 18.09.2014 vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru a vyzvala
žalovaného na zaplatenie sumy 81.620,72 eura pozostávajúcu z istiny 77.926,52 eura, úrokov 3.650,95
eura, úrokov z omeškania 18,25 eura a poplatku 25 eur.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12.1. Odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti

a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ale z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver.
Zhľadiskaskutkovéhostavumalsúdprvejinštanciepreukázané,žemedzistranamibolzmluvnývzťah,v
ktorom si žalovaný nesplnil svoju povinnosť splatiť dlh, a výšku dlhu. Preto považoval žalobu za dôvodnú
ohľadne sumy 77.926,52 eura spolu s uplatneným 3 % ročným úrokom z omeškania od 10.05.2016

do zaplatenia. Čo sa týka úrokov z úveru (čiastočne vyčíslených), vyčíslených úrokov z omeškania a
splatného poplatku v tejto časti žalobu zamietol.
12.2. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a
zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej
sa zmluvného úroku z úveru vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti v sume 3.650,95 eura, v

časti vyčíslených úrokov z omeškania do 09.05.2016 v sume 3.842,69 eura a v časti splatného poplatku
v sume 25 eur, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ak totiž zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že predčasná splatnosť bola
vyhlásená dňa 18.09.2014 má žalobkyňa, aj podľa názoru vysloveného súdom prvej inštancie, právo
na zmluvný úrok z úveru až do dňa zosplatnenia. Napriek tomu súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni

zmluvný úrok do dňa zosplatnenia, hoci jeho výška bola uvedená vo vyhlásení predčasnej splatnosti
v sume 3.650,95 eura (č.l. 29). Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že úroky z omeškania
žalobkyňa čiastočne vyčíslila za obdobie do 09.05.2016 v sume 3.842,69 eura, pričom išlo o úroky z
omeškania, ktoré boli žalobkyni známe ku dňu písomného vyhotovenia žaloby. A čiastočne ich uplatnila
sadzbou vo výške 3 % z istiny od nasledujúceho dňa 10.05.2016 do zaplatenia. Za takých okolností

treba prisvedčiť žalobkyni, že pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o spôsobe výpočtu vyčíslených
úrokov z omeškania, mohol si vyžiadať ich špecifikáciu, a nie ich bez ďalšieho zamietnuť. V tomto smere
však odvolací súd pochybnosti súdu prvej inštancie nezdieľa. Čo sa týka zamietnutého poplatku za
upomienku v sume 25 eur v tejto časti z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne dôvody, pre
ktoré bola žaloba v tejto časti zamietnutá, hoci dohoda o poplatku za 1. upomienku a doručenie tejto

upomienky vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Uvedené pochybenia súdu prvej inštancie odvolací
súd, bez potreby zopakovať dokazovanie, odstránil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov z úveru, vyčíslených úrokov z omeškania a poplatku
zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z úveru do dňa zosplatnenia v sume
3.650,95 eura, úrok z omeškania do dňa 09.05.2016 v sume 3.842,69 eura a dohodnutý poplatok za

upomienku v sume 25 eur.
12.3. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa vyčísleného úroku z úveru odo dňa
zosplatnenia do 09.05.2016 v sume 6.137,25 eura a úroku z úveru vo výške 4,79 % ročne zo
sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016 do zaplatenia, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru,že po zosplatnení úveru nastupujú úroky z omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii
nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe
úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch

medzi účastníkmi. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, a preto v tejto časti
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.

13.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia týkajúcej sa úroku z úveru
pozosplatnení odvolacísúddodáva,ženovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014

Z.z. doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa
26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch
sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a berúc do úvahy ustanovenie

§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ
postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru.
Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
13.2.Ustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníka,podľaktorého,akideoplneniezospotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšejako15dnínauplatnenietohtopráva,sleduje,abydodávateľprineplnenípovinnostispotrebiteľom
dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie
povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa

omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané
postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou
od 1. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol nové pravidlo, podľa
ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu

uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po
jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody
postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom
zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa,

ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru (dôvodová správa
k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo
však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti

výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť
kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.

13.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS
476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom

Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
13.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové

a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé
obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právozískať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby

finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by
tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou

záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
13.5. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne
so súdom prvej inštancie, k záveru, že po zosplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté

za poskytnutý úver.

14.Žalobkyňavodvolanínamietalavočizáverusúduprvejinštancie,podľaktoréhodohodnuté(zmluvné)
úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti úveru. S uvedenou námietkou sa
odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 13. nestotožnil. Rovnako nedôvodnú považoval

odvolací súd námietku žalobkyne voči aplikácii ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
bolo včlenené uvedeného kódexu s účinnosťou od 01.04.2015, teda po uzatvorení úverovej zmluvy.
K tomu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.04.2015, explicitne stanovuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri
rozhodovanísporov,ktorýchpredmetomsúnárokyzospotrebiteľskýchzmlúv.Podľanázoruodvolacieho
súduuvedenéustanoveniesavzťahujeajnapredmetnýprávnyvzťah.Takýtoprávnynázorjevsúladeso
záveromrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRzodňa21.apríla2015sp.zn.3MCdo14/2014,podľaktorého
ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti

týkajúcej sa vyčíslených úrokov z úveru, vyčíslených úrokov z omeškania a poplatku zmenil tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z úveru v sume 3.650,95 eura, úrok z omeškania v sume
3.842,69euraapoplatokvsume25eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku. Vostatnejnapadnutej
zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčísleného úroku z úveru odo dňa zosplatnenia do 09.05.2016 v sume
6.137,25 eura a úroku z úveru vo výške 4,79 % ročne zo sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016 do

zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16.O náhradetrovkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojenísustanovením§396ods.
1 a 2 CSP, a podľa § 255 ods. 2 CSP priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie v rozsahu 86 %. Zo žalovanej sumy spolu 91.582,41 eura (77926 + 9788,20

+ 3842,69 + 25 = 91582,41) bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 85.320,16 (77926,52 +
3650,95 + 3842,69 +25 = 85320,16) a v sume 6.137,25 eura bola žaloba zamietnutá. Z uvedeného
vyplýva, že úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie bol 93 % a úspech žalovaného bol 7
%. Žalobkyňa teda má nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 86 % (93 - 7 = 86). Ďalej odvolací
súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 10 %.

Predmetom odvolacieho konania bola suma spolu 13.655,89 eura (9788,20 + 3842,69 + 25 = 13655,89),
z ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 7.518,64 (3650,95 + 3842,69 +25 = 7518,64) a v
sume 6.137,25 eura bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Z uvedeného vyplýva, že v odvolacom
konaní bol úspech žalobkyne 55 % a úspech žalovaného 45 %. Žalobkyňa teda má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v pomernej časti 10 % (55 - 45 = 10). O výške trov konania rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).