Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815207148
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815207148.3

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v sporovej veci žalobcov: v rade
1/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. B. č. XX/XX, v rade 2/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. I. č.
XXX/XXX, v rade 3/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. Y. č. XX/XX, v rade 4/ P. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., ul. I. č. XXX/XXX, všetci právne zastúpení advokátom L.. L. X., so sídlom B. nám. č. XXX, XXX
XX O., proti žalovanému: F. republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, ul. Pribinova

č. 2, C.:XX XXX XXX, v spore o náhradu škody v sume 2 796,68 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 29.12.2015 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ proti žalovanému domáhali
zaplatenia istiny a to žalovaný 1/ v sume 681,88 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne za
obdobie odo dňa 11.01.2013 do dňa zaplatenia, žalobca 2/ v sume 751,04 eur spolu s 8,75 % úrokom
z omeškania ročne za obdobie od 11.11.2013 do zaplatenia, žalobca 3/ v sume 681,88 eur spolu s 8,75
% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 11.1.2013 do zaplatenia a žalobca 4/ v sume 681,88 eur
spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 11.1.2013 do zaplatenia v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka P. zboru D. riaditeľstva PZ SR v Y. M.,
D. oddelenie PZ O. I.: D.-XXX/NO-DK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcom 1/ až 4/ vznesené
obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva. Uznesením okresnej

prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv 219/10/5507 zo dňa 11.12.2012 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie proti žalobcom, lebo skutok nie je trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ďalej len „zákon č.
514/2003 Z. z.“, pretože škodu spôsobil v trestnom konaní poverený príslušník policajného zboru. V
dôsledku trestného stíhania vznikla žalobcom skutočná škoda v sume 2 796,68 eur, ktorú predstavujú

trovy obhajoby vynaložené v tomto trestom konaní advokátom JUDr. L. X.. C. o nárok podľa § 18 zákona
č. 514/2003 Z. z.. Žalobcovi 1/ vznikla škoda v sume 681,88 eur, žalobcovi 2/ v sume 751,04 eur,
žalobcovi 3/ v sume 681,88 eur a žalobcovi 4/ v sume 681,88 eur. Po právnej stránke žalobu odôvodnili
aj ustanovením § 3 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. b/ a § 18 zákona č. 504/2003 Z. z..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na to, že hoci si žalobcovia uplatňujú proti nemu nárok

na náhradu škody podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.,ich úspech závisí okrem iného aj
do toho, či je žalovaný účastníkom hmotnoprávneho vzťahu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenieúčastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnom právnom vzťahu), ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca

žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie (a poukázal na uznesenie NS SR č. 6Cdo
214/2001). Ohľadom pasívnej vecnej legitimácie a označenia strany sporu na strane žalovaného
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. I.ÚS/ 137/2007, v zmysle ktorého bez ohľadu na to,
ktorý štátny orgán škodu spôsobil, zodpovedným (vecne pasívne legitimovaným) je štát. Túto výnimku

zo zásady o zodpovednosti za škodu však možno uplatniť len v medziach pôsobnosti zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie v konaní, pretože U. vnútra SR nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na
náhradu škody vzniknutej v dôsledku nesprávneho rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z.. L. zodpovedným subjektom je štát - Slovenská
republika, za ktorú v jej mene koná príslušný orgán vymedzený ust. § 4 tohto zákona. Vo vyjadrení

poukázal ďalej na povinnosť danú ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého
je potrebné nárok na náhradu škody predbežné prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a to ešte predtým než si žalobcovia uplatnia
svoj nárok na súde. Žalobcovia k žalobe nepredložili dôkaz o tom, že požiadali žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Hlavným dôvodom, pre ktorý žalovaný nesúhlasil so žalobou

je to, že nie je splnená ani len podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, pričom poukázal na
ustanovenie § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 17 ods. 1 a 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Všetky uvedené
podmienky musia byť splnené súčasne, inak nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
zaniká.

4. Údajným nezákonným rozhodnutím, na základe ktorého sa žalobcovia domáhajú náhrady škody je
uznesenie OR PZ v Y. M., D. oddelenie PZ O. zo dňa XX.XX.XXXX č. I.: D.-XXX/NO-DK-XXXX, ktorým
bolo žalobcom vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva.
Predmetné uznesenie nie je nezákonné, pretože nebolo preukázané, že by v konaní došlo k porušeniu

niektorých z hlavných zásad § 2 Trestného poriadku, naopak uznesenie bolo vydané v súlade s
ustanoveniami Trestného poriadku. Žalobcovia nepreukázali, že by došlo k takým pochybeniam, ktoré
by ich oprávňovali domáhať sa náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Nezákonnosť rozhodnutia
o vznesení obvinenia nemožno v žiadnom prípade odvodzovať iba z toho, že trestné konanie neskočilo
právoplatným odsúdením žalobcov, ale bolo zastavené rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry

Námestovo. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale
opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní zistili skutkový stav. Až po vznesení
obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní, preto by bolo
nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný,
keďže zadovažovanie dôkazov je cieľom následného vyšetrovania v prípravnom konaní ako aj súdneho

konania nasledujúceho po podaní obžaloby.V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave z 22.05.2012 sp. zn. 8Co/251/2010, ktorý konštatoval, že pri posudzovaní zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takému
rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

V tomto rozhodnutí je ďalej konštatované, že i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a
teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania,
nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný
odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej

situácie, ako aj základných zásad trestného konania. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. III ÚS 162/02, pričom názor citovaného krajského súdu bol v rozhodnutí ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 548/2012 za plne akceptovateľný a korektný, keď aj napriek ustálenej judikatúre je
potrebné posudzovať ne/zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vždy aj s ohľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu. Vyšetrovateľ v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a

vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase,
t.j. ešte pred vykonávaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania, po vykonaní
vyšetrovacích úkonov je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok kvalifikovať. Žalobcovia teda nepreukázaliexistenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovalo nimi uplatnený nárok na náhradu škody,
keďže uznesenie vyšetrovateľa, o ktoré svoj nárok opierajú, za nezákonné rozhodnutie nie je možné
považovať. V závere svojho vyjadrenia poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 zákona č.

504/2003 Z. z., v zmysle ktorých žalobcovia nepreukázali nijakým spôsobom, že by vyúčtovanú sumu
(trovy právneho zastúpenia) aj skutočne uhradili, teda že by utrpeli ujmu spočívajúcu v zmenšení ich
majetku. Nepreukázali vznik škody, ktorá im mala vzniknúť titulom náhrady trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní.

5. Strana žalobcu žiadala vydať rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril
a jeho vyjadrenie nemožno považovať za vyjadrenie žalovaného, pretože ho podala osoba, ktorá
nebola splnomocnená na podanie vyjadrenia - spochybnil podpis JUDr. E. Kaliňáka. P. na judikatúru
Najvyššieho SR a Ústavného súdu SR, ktorým rozhodnutím je súd viazaný, a z ktorých je zrejmé, že
uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania je takým rozhodnutím, ktoré nesporne preukazuje
nezákonnosť rozhodnutia polície zo dňa 04.10.2010 a žalovanému je táto skutočnosť známa. Poukázal

na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona, z ktorých je zrejmé, že štát zodpovedá za škodu
objektívne - bez ohľadu na zavinenie. Poškodený má teda nárok na náhradu každej majetkovej ujmy,
ktorá mu bola spôsobená nesprávnym rozhodnutím štátu. Judikatúra dospela k opačnému názoru ako
je názor protistrany o tom, že ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod
obžaloby, treba vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a trestné stíhanie nemalo byť ani

začaté. Z napadnuté uznesenia je zrejmé, že bolo vydané predčasne, nebol odôvodnený konkrétnymi
skutočnosťami záver policajta o tom, že žalobcovia sa mali dopustiť prečinu výtržníctva a ublíženia na
zdraví - takéto rozhodnutie sa v súdnej a prokurátorskej praxi pokladá za nepreskúmateľné, pretože
nemá náležitosti § 176 ods. 2 Trestného zákona a vôbec nemalo byť vydané. Tým, že 2,5 roka sa vo veci
vykonávalo vyšetrovanie vznikla všetkým žalobcom majetková škoda z titulu trov obhajoby. Žalobcovia

by sa mohli domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy, pretože rozsiahlym dokazovaním v trestnom konaní
došlo k zníženiu ich dobrej povesti a dobrého mena medzi občanmi obce B.. Prokurátor tým, že zastavil
trestné stíhanie žalobcov potvrdil, že voči nim nikdy nemalo byť vnesené obvinenie. K námietke strany
žalovaných, že žalobcovia pred podaním žaloby nepodali o predbežné prejednanie nároku podľa § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že tvrdenie je síce pravdivé, ale podľa § 15 ods. 1 tohto zákona,

nepodanie žiadosti nemá žiadne sankčné dôsledky. Neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, v ktorom by
bolo uvedené, že ak žalobca pred podaním žaloby nepodá žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona, súd má
jeho žalobu zamietnuť, pričom táto skutočnosť má význam len z hľadiska úrokov z omeškania.

6. Strana žalovaného zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, keď poukázala na to, že označený

žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, a preto žiadala žalobu zamietnuť a to aj z dôvodu, že
žalobou uplatnený nárok nebol predbežné prerokovaný v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. k čomu
predložil rozhodnutie Krajského súdu V. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.Nesúhlasil so
spresnením označenia žalovaného označeným ako „oprava“, keďže ministerstvo vnútra a Slovenská
republika sú dva samostatné právne subjekty, ktoré nie je možné zamieňať, nejde o formálnu

opravu. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže z § 4 ods. 1 písm. b), bod 1 je zrejmé,
že prokurátor zamietol sťažnosť žalobcovi proti uzneseniu vyšetrovateľa, pričom v podmienkach je
uvedené, že ministerstvo vnútra zodpovedá za škodu v prípade, ak nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa a nepodal obžalobu. Poukázal tiež na to, že len žalobcovia 2/ a 3/ (ako súd oboznamoval)
podali sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a preto v zmysle § 6 ods. 2 zo strany ostatných

žalobcov neboli splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody. Tú má iba poškodený, ktorý
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ bola
sťažnosť prokurátorom zamietnutá.

7. Okrem výsluchu strán sporu sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu ČVS: ORP-209/NO-

DK-2010,osobitnesuznesenímokresnéhoprokurátoraz11.12.2012sp.zn.Pv219/10/5507ozastavení
trestnéhostíhaniaobvinenýchaobsahomlistíntvoriacichsúčasťspisuazistil,žežalobcaniejedôvodná.

8. Prokurátor Okresnej prokuratúry O. uznesením zo dňa 11.12.2012 vydaným pod sp. zn. Pv XXX/XX/
XXXX trestné stíhanie vedené proti obvineným žalobcom - L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B., B. č. XX/

XX, L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B., I. XXX/XXX, L. U., nar. XX.XX.XXXX, B., Y. XX/XX a P. L., nar.
XX.XX.XXXX, B., I. č. XXX/XXX, na tom skutkovom základe, že dňa X.XX.XXXX v ranných hodinách na
chodbe kultúrneho domu v obci B., okres O., počas konania disko-zábavy, obvinení žalobcovia napadli
poškodenéhoL.E.,nar.XX.XX.J.tak,žehoudieralipäsťamidooblastitváreahrudníka,čímmuspôsobiliotras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie tváre v oblasti lícnej kosti vľavo a pomliaždenie hrudníka
vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti do 28.02.2010, konanie právne kvalifikované ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona, zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

9. Uznesenie okresného prokurátora o zastavení trestného stíhania obvinených žalobcov nadobudlo
právoplatnosť 08.01.2013. Trestné stíhanie sa začalo na podklade uznesenia o začatí trestného stíhania
vydaného povereným príslušníkom PZ SR Obvodného oddelenia O. zo dňa 20.03.2010 a uznesenia o

vznesení obvinenia zo dňa 04.06.2010 vydaného podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku č. ČVS: D.-
XXX/NO-DK-XXXX.F.protiuzneseniuovzneseníobvineniapodaliobvinenížalobcoviaatožalobca2/L.
M., pričom jeho sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná uznesením okresného prokurátora vydaným
dňa XX.XX.XXXX, pod sp. zn. Pv/XXX/XX-XX a žalobca 3/ L. U., pričom jeho sťažnosť bola tiež ako
nedôvodná zamietnutá uznesením okresného prokurátora vydaným XX.XX.XXXX, sp. zn. Pv XXX/XX.
K. 1/ a 4/ sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodali.

XX. Z obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania okresného prokurátora obvinených žalobcov
súd ďalej zistil, že obvinení skutočne prišli do fyzického kontaktu s poškodeným, avšak vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu, t.j. že skutok sa stal v ranných hodinách, počas konania tanečnej zábavy, bol
vyprovokovaný poškodeným, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu a snahou obvinených bolo zabrániť

poškodenému v agresívnom správaní bez úmyslu mu nejakým spôsobom ublížiť, okresný prokurátor
vyhodnotil, že závažnosť stíhaného skutku je nepatrná v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Z jeho
obsahu ďalej vyplýva, že žiaden z vypočutých svedkov nepopísal, resp. neuviedol, že by videl ako v
chodbe kultúrneho domu, obvinení poškodeného udierali päsťami alebo kopali, pričom svedok U. B. v
svedeckej výpovedi len potvrdil, že poškodeného L. E. vonku 1 x udrel päsťou, čo sa však udialo po

tom, čo ho mal tento poškodený udrieť do tváre. Pravdivosť tvrdení poškodeného bola spochybnená
inými svedkami. Z uvedeného vyplýva, že k zastaveniu trestného stíhania došlo potom, čo prokurátor
vyhodnotilokolnostispáchanéhočinuamieruzavineniapáchateľovnasúdenomtrestnomčine,zamenej
závažné.

11. Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu podali žalobu o náhradu škody na súd (faxom dňa
28.12.2015), pričom rozhodnutie okresného prokurátora o zastavení trestného stíhania obvinených
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2013 (po tom, čo proti nemu podal poškodený z trestného konania
sťažnosť). Z obsahu pripojeného spisu nie je možné zistiť doručenie (oznámenie) uznesenia o zastavení
trestného stíhania stranám trestného konania prípravného. Pri počítaní lehoty súd preto vychádzal z

dátumu právoplatnosti (ako možného najneskoršieho začiatku plynutia lehoty). Žaloba bola podaná v
premlčacej lehote troch rokov, ktorá skončila najneskoršie dňa 08.01.2016, a v ktorej sa poškodení
žalobcoviadozvedeli,žeimrozhodnutímovzneseníobvineniaanáslednezastavenímtrestnéhostíhania
mala byť spôsobená škoda.

12. Vo vzťahu k označeniu žalovaného žalobcovia (prostredníctvom svojho zástupcu) spresnili osobu
žalovaného, ktorým je Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so
sídlom v V., P. č. 2, C.: XX XXX XXX, ktorú považovali za orgán zodpovedný za škodu.

13. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátuMinisterstvovnútraF.republiky,akvtrestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora.16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne,
ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť
žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú

zachované.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

18. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

22. Na prvom mieste sa súd zaoberal namietanou vecnou legitimáciou žalovaného, teda tým, či

označený žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti k predmetu sporu. Pri posudzovaní pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného je potrebné vychádzať z ustanovenia § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/ v
spojení s § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z., kedy zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú
v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je štát - Slovenská
republika.Ústrednýorgánštátnejsprávy,vybavenýsamostatnouspôsobilosťoubyťúčastníkomkonania/

stranou sporu, za štát pred súdom len koná. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale
vystupuje a koná v mene za škodu zodpovedného štátu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah
a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného.
Zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatku procesných podmienok konania
(R 48/1967). V prípade, ak súd je názoru, že za štát má konať iný orgán ako bol označený stranou sporu

v žalobnom návrhu, je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná
vec týka.

23. Žalobcovia na pojednávaní spresnili označenie žalovaného, ktorým je SR - Ministerstvom vnútra
SlovenskejrepublikysosídlomvV.,P.č.2,C.:XXXXXXXX,tedaoznačilisubjektžalovaného.Vovzťahu

k jeho pasívnej vecnej legitimácii súd zistil, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané povereným
príslušníkom Policajného zboru D. riaditeľstva PZ SR v Y. M., D. oddelenie PZ O. zo dňa XX.XX.XXXX č.
I.: D.-XXX/NO-DK-XXXX a trestné konanie bolo zastavené uznesením okresného prokurátora Okresnej
prokuratúry O. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX z dôvodu, že skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci.

24. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. teda určuje U. vnútra SR za orgán konajúci
v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietolsťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka P. zboru a nepodal v trestnej
veci obžalobu príslušnému súdu. P. hoci zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení
obvinenia (podanú však len dvomi obvinenými), avšak nepodal obžalobu v tejto trestnej veci, preto je

súd názoru, že príslušným orgánom konajúcim za štát je U. vnútra F. republiky, ktoré je pasívne vecne
legitimované a nie iný štátny orgán (T. prokuratúra SR).

25. Z obsahu uznesenia okresného prokurátora o zastavení trestného stíhania ďalej vyplýva, že až
v priebehu rozsiahleho dokazovania sa zistili okolnosti odôvodňujúceho zastavenie trestného stíhania

proti žalobcom.V čase začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia existovalo dôvodné podozrenie,
že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie sa stal a vykazoval znaky stíhaného prečinu/prečinov.
Až neskôr, rozsiahlym dokazovaním v rámci prípravného konania trestného sa výsluchmi svedkov
preukázalo, že hoci došlo k fyzickému kontaktu obvinených žalobcov a poškodeného, ktorému bolo
spôsobené zranenie - otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie tváre v oblasti lícnej kosti vľavo a
pomliaždenie hrudníka vpravo, nebolo možné jednoznačne ustáliť, že sa stíhaného skutku dopustili

práve žalobcovia alebo poškodený z trestného konania.

26. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia je už ustálená judikatúra v tom, že nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako

zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké
dôsledky má aj zastavenie trestného stíhania preto, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci, teda že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Hoci zmyslom
a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. je stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých
vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

aleboorgánuverejnejsprávyčinesprávnymúradnýmpostupom,atospôsobomumožňujúcimodškodniť
všetky prípady spôsobenia škody poškodeným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa ukázal
neskôrakonezákonný,nemožnotentozáveronezákonnomobvineníprijímaťautomatickyamechanicky
bez zreteľa na okolnosti, za ktorých k spáchaniu trestného činu došlo. Inými slovami povedané, že i
keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania

je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie
obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci
je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného
konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania III.ÚS 162/02
- ČR, I. ÚS 548/2012 - SR).

27. Osvojac si túto judikatúru vyšších súdov, prvostupňový súd pri vyhodnocovaní opodstatnenosti
uplatneného nároku preto vychádzal aj z okolností daného prípadu, priebehu trestného konania a aj
vývoja dôkaznej situácie, ktoré skutočnosti posudzoval vo vzťahu k výsledku trestného konania, ktorým
bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci. K tomuto záveru prokurátor dospel k tomuto záveru po rozsiahlom dokazovaní
prípravného konania trestného, hoci nebolo sporné, že poškodený utrpel vyššie konštatované zranenia,
ku ktorým došlo fyzickým kontaktom obvinených žalobcov s poškodeným. Okrem toho prokurátor
prihliadol na osoby obvinených, a preto vyhodnotil závažnosť stíhaného skutku za nepatrnú a konanie
zastavil. Uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcom podľa názoru súdu nemožno vyhodnotiť za

nezákonné podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., a preto žalobu zamietol.

28. Nedôvodná je tiež žaloba žalobcov 1/ a 4/, keďže vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 2 veta
prvá zákona č. 514/2003 Z. z., ako poškodení nepodali proti nezákonnému rozhodnutiu, ktorým malo
byť uznesenie o vznesení obvinenia, riadny opravný prostriedok (sťažnosť), čo je podmienkou pre

priznanie nároku na náhradu škody. Prokurátor Okresnej prokuratúry O. uznesením z 29.09.2010 č.
Pv 219/10 - 12 - 13 ako nedôvodnú zamietol sťažnosť žalobcu 2/ L. M. a žalobcu 3/ L. U. a nie aj
žalobcov 1/ a X/. Aj keď citované ustanovenie vo svojej druhej vete splnenie podmienky formou podania
riadneho opravného prostriedku nevyžaduje, avšak len predpokladu, že ide o prípady hodné osobitného
zreteľa. V prejednávanom prípadne o taký prípad nejde. Za prípad hodný osobitného zreteľa by bolo

možné považovať vedenie trestného stíhania voči osobe mladistvého, resp. iný dôležitý dôvod hodný
osobitného zreteľa. Aj z tohto dôvodu súd žalobu žalobcov 1/ a 4/ musel zamietnuť.XX. D. ale od vyššie konštatovaných dôvodov pre zamietnutie žaloby, ďalším dôvodom je aj to,
že žalobcovia nepreukázali, že im nejaká škoda vznikla. Sporové konanie je ovládané zásadou
koncentrácie konania § 153 ods. 1 CSP, čo znamená, že strany sporu sú povinné procesné úkony

vykonať včas, inak procesný úkon nespôsobuje procesnoprávne účinky a súd na taký procesný úkon
neprihliada. Strana žalobcov aj napriek tomu, že žalovaný poprel ich skutkové tvrdenia o tom, že ich
obhajcovi z trestného konania JUDr. L. X. uhradili vyúčtovanú odmenu a náhradu hotových výdavkov
(čím by im mala vzniknúť škoda) do vyhlásenia rozhodnutia nepreukázali skutočnosť, či už obhajcom
vystavenou faktúrou o vyúčtovaní náhrady hotových výdavkov spojených so zastupovaním v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. I.: ORP-XXX/NO-DK-XXXX a príjmovým pokladničným dokladom, prípadne
výpisom z účtu, resp. iným právne relevantným dokladom, že im mala vzniknúť tvrdená ujma v ich
majetkovejsféreúhradoutrovobhajoby.Zatakýdokladpodľanázorusúdunemožnopovažovaťsamotné
vyúčtovanie trov obhajoby ich obhajcom, pretože automaticky nepreukazuje skutočnosť, že žalobcovia
úhradu vyúčtovaných trov reálne vykonali, a preto im mala vznikla škoda. Zo všetkých konštatovaných
dôvodov súd žalobu zamietol.

XX. Pokiaľ strana žalovaného namietala nesplnenie podmienky podľa 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
formou nepodania písomnej žiadosti na predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, sa súdu
javí za potrebné uviesť a súhlasiť s názorom strany žalobcov, že nesplnenie tejto podmienky zákon č.
514/2003 Z.z. nesankcionuje a sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu

škody. Má význam, ako tvrdila strana žalobcov, len z hľadiska priznania úrokov z omeškania.

31. Vo vzťahu k oprávnenosti osoby konať za žalovaného súd uvádza, že na pojednávaní dňa
13.09.2017 sa osoba - U.. Y. B. prezentovala poverením zo dňa XX.XX.XXXX č. p. KM-D ako
osoba oprávnená konať za Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pred súdmi

SlovenskejrepublikyaajzasubjektMinisterstvovnútraSlovenskejrepublikyvplnomrozsahu.Poverenie
bolo podpísané podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky Róbertom M. (jeho podpis
je laickým pohľadom totožný ako na žalobcami predloženej faktúre - čl.XX), teda za subjekt žalovaného
konalo na to oprávnená osoba.

32. Žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcom podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom - 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.