Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.VieryZoľákovej,vsporežalobkyneU.B.,O..XX.XX.XXXX,Z.V.
G. XXX, XXX XX M., právne zastúpená advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 218,- Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17C/109/2016-55 zo
dňa 20. marca 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 218 Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne z priznanej istiny od 10.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 807500115 z 8.4.2010 uvedená

vo všeobecných podmienka bod 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je
neprijateľná.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100%.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok 116 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

na účet OS Prešov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 53 ods. 1, 2, 5, 6, § 53a ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 4 ods. 2, 3, § 3 ods. 3, 5, § 4 ods. 2, 10, § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 298 ods. 2, § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporovýporiadok,§3ods.1nariadeniavládyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.05.2016.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 08.04.2010 Zmluvu o úvere
č. 807500115 na základe ktorej bol žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutý úver v sume 250,- Eur,
ktorý mala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 218,- Eur v 12-tich mesačných splátkach uhrádzanýchmesačne po 39,- Eur počnúc dňom 12.05.2010. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou.
Nič na tom nemení, ak na tejto zmluve je uvedené prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytované
na výkon povolania, pretože toto nezodpovedá skutočnosti, keďže v čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa

bola dôchodkyňou, takže na výkon zamestnania v žiadnom prípade nemohla použiť poskytnutý úver a
zo strany žalovaného ide o nekalú praktiku, pokiaľ takýmto spôsobom vyznačoval účel poskytnutého
úveru, aby obmedzil využitie spotrebiteľskej ochrany, čo bolo preukázané v konaní 10C/273/2012 OS
Martin, kde priamo obchodný zástupca žalovaného uviedol, že obchodný zástupcovia boli inštruovaný
takto postupovať pri uzatváraní zmlúv o úvere a mali zaškrtnúť na účel poskytnutia úveru zamestnanie,

aj keď to spotrebiteľ neuvádzal z dôvodu, aby sa zamedzilo použitiu spotrebiteľskej ochrany. Súd
preto hodnotil túto zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá podlieha súdnej kontrole.
Konštatoval, že predmetná zmluva nemá náležitosti obligatórne vyžadované v zmysle § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 08.04.2010, keď v nej nie je uvedená náležitosť úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, priemerná hodnota RPMN a dôsledkom týchto porušení je, že takýto
úver v zmysle § 4 ods. 3 zákon a o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov. Z histórie

platieb úveru mal súd za preukázané, že žalobkyňa tento úver uhrádzala v období od 15.05.2010 do
16.11.2010, kedy uhradila poslednú splátku a celkove zaplatila 468,- Eur. Z prehlásenia Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 09.03.2010 mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa obrátila
naZdruženieHOOS,keďhotelefonicky1/2016kontaktovalaapozabezpečenípodkladovsauskutočnilo
stretnutie 04.06.2016, kedy predložila doklady týkajúce sa úverov od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

a na základe preštudovania bola informovaná o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú
v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov, ktoré sa týkajú spotrebiteľských úverov a tohto,
že spotrebiteľ má právo sa brániť voči nekalým podmienkam. Pokiaľ žalovaný prijal celé plnenie vo
výške 468,- Eur, oproti výške poskytnutého úveru 250,- Eur bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobkyne,
lebo získal plnenie bez právneho dôvodu. Žalobkyňa preukázala, že Zmluva o úvere neobsahovala

obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, preto takýto úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný
preto mal len nárok na vrátenie výšky poskytnutého úveru, t.j. sumy 250,- Eur.

4. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia objektívnej a subjektívnej lehoty,
súd má za to, že ide o nedôvodnú námietku a preto na ňu neprihliadol. Pre začiatok plynutia

subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z listinného dôkazu, a to z prehlásenia
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela dňa 04.03.2016
o bezdôvodnom obohatení, potom čo predložila tomuto združeniu zmluvy o úvere a listinné podklady,
keď bola oboznámená, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné predpoklady v zmysle § 4 ods.

2 zákona č. 250/2001 Z. z.. Od tohto dátumu plynie dvojročná premlčacia lehota, ktorá do podania
žaloby, t.j. do dňa 31.03.2016 neuplynula, preto sa nejedná o premlčaný nárok. Pokiaľ ide o beh
10 ročnej premlčacej lehoty, súd vychádzal aj zo zdôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove
21Co/71/2014 zo dňa 19.03.2015, ktorý vyhodnotil vznesenú námietku premlčania tak, že žalovaný
ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje

svoje služby a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. Je preto
dôvodné minimálne predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z úverov
a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j.,
že veriteľ nebude môcť od dlžníka žiadať úrok z úveru, ani iné poplatky pre prípad, že tak urobí bol s
uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, t.z. nepriamy úmysel). Súd preto priznal

žalobkyni žiadané plnenie, t.j. sumu 218,- Eur ako bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka žalobkyni patrí aj úrok za omeškanie a to dňom nasledujúcim po doručení
žaloby, t.j. dňom 10.05.2016 do zaplatenia.

5. Žalovaný hrubo porušuje svoje povinnosti, pokiaľ naďalej používa rovnakú neprijateľnú zmluvnú

podmienku, o ktorej súd už rozhodol a koná v rozpore s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka,
ako aj v rozpore s § 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z. a takéto konanie žalovaného sa považuje
za osobitne závažné porušenie povinnosti, keď má zákonnú povinnosť takejto zmluvnej podmienky sa
vzdať. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel aj v tejto časti uplatnenej žalobe. O trovách konania
rozhodol tak, že vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, patrí jej nárok na náhradu

trov konania vo výške 100%. O výške týchto trov súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku v zmysle § 262 C.s.p..6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Namietal, že odôvodnenie
predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky, preto je nepreskúmateľné. Uviedol,

že razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa teda táto osoba
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Námietka premlčania predstavuje spravidla
efektívny postup - obranu povinnej osoby proti hrozbe, až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní
svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu

svojho práva. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže žalobca v zmysle
ustanovení OSP domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej
objektívnej premlčacej lehoty. Uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko k premlčaniu zo zmluvy
o úvere č. 807500115 došlo v objektívnej lehote v celom rozsahu dňa 16.11.2013, a zo zmluvy o úvere

č. 807500203 došlo k premlčaniu v objektívnej lehote v celom rozsahu dňa 07.10.2014. žalobca uplatnil
svoj nárok až dňa 31.03.2016. Namietal, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade je sporné,
v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda súdom
citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Uviedol, že zmluva o úvere

je uzatvorená za účelom povolania, pričom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
6CoE/122/2011, 5C/159/2012, 7Co/208/2013. Namietal, že z definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z
hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie
na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne
na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel povolania, nejde o spotrebiteľský úver. Ak bol teda

úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel povolania, nepôjde o spotrebiteľský úver.
Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom.
V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so
žalobcom vstupoval. Namietal, že súd odcitoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia z akého

dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý
za účelom povolania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov
odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 08.04.2010

Zmluvu o úvere č. 807500115 (ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 250,- Eur, ktoré sa žalobkyňa ako dlžník zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 218,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 468,- Eur, v 12 mesačných splátkach po 39,-
Eur počnúc dňom 12.05.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru. V zmluve bol zároveň uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na

výkon povolania. Zmluva o úvere obsahovala na druhej strane aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, kde v bode 12 bolo uvedené, že: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške
na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v
tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady navypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ Ďalej sa
v spise nachádzali výpisy zaplatených splátok žalobkyne (č.l. 6 - 7) a prehlásenie Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 09.03.2016 (č.l. 17) z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa na združenie

obrátila telefonicky v mesiaci január 2016 a dohodla si stretnutie v sídle združenia. Po zabezpečení
podkladovsaposlednéstretnutieuskutočnilodňa04.03.2016,kedyimdoložilapodkladytýkajúceúverov
od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..

11. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

12. Podľa ustanovenia § 2 písm. b), bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa
rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje

služby, alebo jeho splnomocnenec.

13. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskoršíchpredpisovúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“),

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou

nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

15. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poplatkami akákoľvek platba,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

16. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania

18. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

19. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej
ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej

ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú
ročnú úrokovú sadzbu.

20. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov.

21. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutýspotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak
však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

26. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27.Odvolacísúdsanajprvzaoberalnámietkoužalovaného,ževpredmetnejveciideonesprávneprávne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

28. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

29. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 08.04.2010

uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobcovi za účelom podnikania, resp. výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
žalobcu.Sprihliadnutímnamožnývýskytzastieraniaskutočnéhoúčeluuzatvoreniazmluvymávprípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

31. V Zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko,

rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať
žalobkyňu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako
živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe, že žalovaný subjektypodnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje
v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie
záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

32. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý správne
aplikovalustanoveniaZákonaospotrebiteľskýchúveroch.Vpredmetnejveciniejesporné,žeideovzťah
spotrebiteľský, pretože Zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej
vystupuje žalovaný v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a

žalobca v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú Zmluvu je preto
potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľov.

33. Vo vzťahu k posúdeniu predmetnej Zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov, odvolací súd
uvádza, že v predmetnej zmluve nie je uvedený údaj o RPMN a absentujú aj náležitosti uvedené v § 4

ods. 2 písm. g), h) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však nič nemení na skutočnosti,
že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedené údaje predstavujú dôležitý predpoklad pre výpočet
RPMN.

34. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.
Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť,

na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).

35. Zo základného gramatického výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských
úveroch je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť
uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom.
Jetomutakpreto,abyspotrebiteľvopredvedel,akáčasťsplátkysazapočítanaistinu,úrokanapoplatok
a aby nedochádzalo k tomu, aby si veriteľ započítaval splátky najprv na úroky, poplatky prípadne iné

sankcie a až následne na istinu a aby takýmto spôsobom neprichádzalo k neprimeranému zadlžovaniu
spotrebiteľov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi nie je uvedená náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výška, počet a termíny splátok, istiny,
úrokov a iných poplatkov, bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú
a bez poplatkov.

K premlčaniu

36. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené teda že v predmetnom prípade ide o zmluvu,
ktorá má spotrebiteľský charakter, je potrebné uviesť, že teda aj na posúdenie premlčania práv zo

Zmluvy o úvere je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa premlčania. Občiansky zákonník vo vyššie citovaných ustanoveniach upravuje tzv. objektívnu a
subjektívnu premlčaciu dobu.

37. Vo vzťahu k premlčacej dobe odvolací súd poukazuje na to, že právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa premlčuje v objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe. Z uvedeného teda vyplýva,
že Občiansky zákonník stanovuje dve premlčacie doby - objektívnu a subjektívnu, ktoré sú navzájom
nezávislé a môžu mať odlišný začiatok a koniec plynutia. Práva sa možno účinne domáhať pred súdom
len v prípade plynutia oboch, teda len v rámci plynutia objektívnej a subjektívnej doby. V prípade, ak sa
skončí plynutie niektorej z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia

doba ešte neuplynula.

38. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je dvojročná
a začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktosa bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že o skutočnosti, že Zmluva o úvere
je bezúročná a bez poplatkov sa dozvedela až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
dňa 04.03.2016, kedy bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané

zákonom. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bol žalovaný ten, kto tvrdil, že došlo k uplynutiu
subjektívnej premlčacej doby, bol aj stranou v konaní, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno preukázať,
kedy sa žalobca dozvedel o tejto skutočnosti, a teda, že došlo k uplynutiu premlčacej doby. Odvolací súd
podobne ako súd prvej inštancie mohol preto vychádzať len z tvrdení žalobkyne o tom, že o skutočnosti,
že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov sa dozvedela až dňa 04.03.2016 od Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, čo vyplývalo aj z prehlásenia samotného združenia zo dňa
09.03.2016 (č.l. 17). Vzhľadom na uvedené ako správne už uviedol súd prvej inštancie, subjektívna
premlčacia doba začala plynúť od uvedeného dňa. Subjektívna premlčacia lehota by uplynula dňa
04.03.2018. Žalobkyňa v uvedenej veci podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 31.03.2016, z čoho
vyplýva, že žaloba bola podaná v rámci subjektívnej premlčacej doby.

39. Odvolací súd ďalej poukazuje na to zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda
čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok
slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby
ich nestanovil.

40. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel
medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade
rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu
na úroveň ich mysle. (OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný

menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.“)

41. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Z nateraz
zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca s odstupom času po tom ako zaplatil sporné úroky sa
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere dozvedel až z porady s jeho právnym zástupcom,

ktorého navštívil.

42. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale
okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k

porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.

43. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pričom uvedené

ustanovenie rozlišuje objektívnu premlčaciu dobu 3-ročnú a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie upravuje 10-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo.

44. Vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej doby, odvolací súd uvádza, že v danom prípade má za

to, že objektívna premlčacia doba je 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje
súd za úmyselné. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením
výšky úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom
predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru
a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený

(dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel), ako už správne uviedol v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V
zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12.
decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn.

2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou
premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).45. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká

samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z
14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006).

46. Vzhľadom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia v rámci plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

47. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

48. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojenísstanovením§262odsek2C.s.p..Keďžežalovanývodvolacomkonanínebolúspešný,odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).