Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203620
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116203620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: CONDORNET SERVIS,
s.r.o. so sídlom Kováčska 1, 080 01 Prešov, IČO: 36 480 894, zast.: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát,
Hlavná 19, 080 01 Prešov proti žalovanému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L.,
o zaplatenie 477,48 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
19C/60/2016-36 zo dňa 22.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. a) a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ust. § 42 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. b) a ust. § 43 ods. 1 a 2 zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy (22.12.2010).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade niet pochýb, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným má spotrebiteľský charakter, a to vzhľadom na to, že žalobca ako veriteľ je podnikateľský
subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom
druhá zmluvná strana - žalovaný nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Inštitút tzv. spotrebiteľských
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od
01.04.2004. Súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania.

4. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca bol povinný poskytovať žalovanému elektronické
komunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť riadne a včas cenu uvedenú v zmluve a v
cenníku v období od 01.01.2011 do 31.12.2013 vo výške 9,79 Eur mesačne a od 01.01.2014 vo výške
14,90 Eur mesačne vždy do 15. dňa v aktuálnom mesiaci so začiatkom platenia pravidelných poplatkov
od 22.12.2010.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže
žalobca v konaní nepreukázal vyúčtovanie ceny za riadne poskytnuté služby, doručenie jej vyúčtovania
žalovanému najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, nesplneniepovinnosti žalovaného platiť za poskytnuté služby, ktorá mu vyplýva z citovaných zákonných ustanovení,
ako aj zo zmluvy. Žalobca teda nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy, neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z čl. 8, ust.

§ 132 C.s.p., a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1,2 C.s.p. tak, že v plnej miere úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, keďže však zo
spisu nevyplýva, že by mu nejaké preukázateľné trovy vznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný,
zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v zásade preto,
že žalobca v konaní nepreukázal vyúčtovanie ceny za riadne poskytnutie služby, ani jeho doručenie
najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia. Tento dôvod na zamietnutie žaloby

je právne neakceptovateľný. Zmluva uzavretá so žalovaným je platná. Povinnosti zmluvných strán sú
v zmluve riadne vymedzené a záväzkom žalovaného ako spotrebiteľa z tejto zmluvy bolo mesačne
platiť zmluvou dojednanú odplatu za poskytnuté služby za podmienok stanovených zmluvou. Úhrady
pravidelných užívateľských poplatkov bol žalovaný povinný realizovať na účet poskytovateľa (žalobcu)
uvedených v zmluve. Žalovaný riadne a včas neplatil odplatu za žalobcom poskytnuté služby. Podľa

zmluvy o poskytovaní služieb mal žalovaný platiť pravidelne mesačný poplatok po skončení obdobia,
počas ktorého bola zákazníkovi - žalovanému poskytnutá zľava vo výške 14,90 Eur vždy do 15 dňa
aktuálneho mesiaca. Podľa názoru žalobcu je právne irelevantné to, či bolo žalovanému preukázané
doručovanie faktúr alebo nie, pretože žalovanému zo zmluvy vyplýva povinnosť riadne a včas platiť
mesačnépoplatkyzažalobcomposkytovanéslužbypriamonajehoúčet.Okremtohožalobcauviedol,že

tento názor súdu je v rozpore so súdnou praxou toho istého súdu, keď vo viacerých prípadoch podávali
žaloby proti dlžníkom žalobcu na zaplatenie jeho pohľadávok z toho istého titulu a v týchto veciach
bol žalobca úspešný, preto navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, zaviazať
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom a súčasne priznať žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolanie bolo žalovanému doručené dňa 08.09.2017, tento vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.06.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Keďže ani v
priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si

osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len
na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keďurčitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

14. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci
a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

15. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu. V danom prípade však platia ust.§ 295 a nasl. C.s.p., ktoré súd prvej inštancie správne
vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu aplikoval.

16. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že dňa 22.12.2010 uzavrel so žalovaným ako zákazníkom zmluvu
o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo vytvoriť pre zákazníka prípojné miesto siete ConderNet
a počas trvania zmluvy zabezpečiť zákazníkovi možnosť pripojenia na sieť CondorNet denne počas
24 hodín. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Žalovaný sa zaviazal platiť mesačne cenu za

poskytované služby podľa platného cenníka žalobcu, t. j. vo výške 14,90 Eur mesačne, vždy do 15
dňa v aktuálnom mesiaci. Za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2013 bola žalovanému poskytnutá
zľava a mesačná splátka dohodnutá vo výške 9,99 Eur. Žalovaný za poskytované služby neplatil.
Žalobca preto k 31.12.2015 ukončil so žalovaným zmluvu o poskytovaní služieb. Za obdobie od
01.01.2013 do 31.12.2015 tak žalovaný má žalobcovi dlhovať čiastku 477,48 Eur. Žalobca však žiadne

listinné dôkazy okrem samotnej zmluvy k žalobe nepredložil, až na výzvu súdu predložil všeobecné
zmluvné podmienky poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb poskytovateľa vydané
v súlade so zákonom SR č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré mali nadobudnúť
účinnosť do dňa 01.07.2008. Žalobca nepreukázal vyúčtovanie ceny za riadne poskytnuté služby,
doručenie jej vyúčtovania žalovanému najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho

obdobia, nesplnenie povinnosti žalovaného platiť za poskytnuté služby, ktorá mu vyplýva zo zmluvy
tak aj z ustanovení, ktoré citoval súd prvej inštancie tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v
bode 23. odôvodnenia rozsudku. Možno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
žalobu zamietol. K tomu odvolací súd uvádza, že ďalšie iné doklady žaloba nepredložil ani v priebehu

odvolacieho konania. Pokiaľ má žalobca za to, že určité prostriedky procesného úroku nemohol bez
svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie mohol v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p.
predložiť ich v odvolacom konaní, to však neurobil.

17. Zo žaloby žalobcu a jeho tvrdení v priebehu konania nevyplýva, či žalovaný od 22.12.2010 nejakú

sumu po uzavretí zmluvy uhradil, pričom ukončenie zmluvy k 31.12.2015 so žalovaným nebolo nijakým
spôsobom, tak ako už bolo uvedené vyššie preukázané. Už samotné toto ukončenie zmluvy až o 5 rokov
od uzavretia zmluvy žalobcom nesie podľa názoru odvolacieho súdu znaky nekalého konania. Žalobca
po mnoho rokoch nechal pohľadávku žalovaného zvyšovať bez toho, aby na ňu upozornil a následne
ju zažaloval za neplatenie sumy 3 roky spätne od podania žaloby. Takéto konanie sa javí odvolaciemu

súdu ako nepoctivé a nezodpovedajúce konaniu rozumného podnikateľa, pričom žalobca nepreukázal,
že žalovanému skutočne služby dodával. Samotné uzavretie zmluvy bez reálneho naplnenia, teda bez
toho, že by žalobca preukázal, že tento bol pripojený na sieť CondorNet denne počas 24 hodín podľa
názoru odvolacieho súdu na priznanie žalovanej sumy žalobcovi v spotrebiteľskej veci nestačí. Žalobca
musí preukázať ako každý iný veriteľ dôvodnosť peňažného nároku za celé obdobie, ktoré žaluje vo

vzťahu k žalovanému. V tejto súvislosti znova poukazuje odvolací súd na spotrebiteľský charakter sporu.

18. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci
výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s

dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil.

19.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právoa úspešnému žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalovaný si ani trovy odvolacieho
konania neuplatnil, preto odvolací súd vyslovil, že stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).