Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217451
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713217451.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcov X) V. Y., K.. XX.X.XXXX,
O. V., XX. U. XXX/XX, X) J. G., K.. XX.XX.XXXX, O. B. J., S. XX, obaja zastúpení JUDr. Milanom
Štefaňakom, advokátom, Advokátska kancelária Poprad, Bajkalská 2338/4, proti žalovanému Y. Z., K..
X.X.XXXX, O. V., T. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, Advokátska kancelária
Vranov nad Topľou, Puškinova 856/4, o zaplatenie 20.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C 210/2013-200 zo dňa 30.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení prvoinštančný rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.10.2011 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade
sumu 10.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,45 % ročne od 29.10.2011 do zaplatenia, do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd v poradím tretím rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobcovia sú povinní
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

2. Prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby, kde žalobcovia žiadali, aby im žalovaný zaplatil sumu 20.000
eur s prísl. V žalobe uviedli, že dňa 28.10.2011 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou previedli na žalovaného
vlastníctvo k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu v V., blok U., na ul. XX. U. XXX/XX za sumu
31.000 eur s tým, že sumu 11.000 eur poskytne žalovaný žalobcom ako pôžičku na úhradu ich splatného
dlhu voči spoločnosti Ex Credit, a.s. a v hotovosti žalobcom vyplatí 20.000 eur. Žalovaný okrem sumy
11.000 eur žalobcom žiadne ďalšie finančné prostriedky nevyplatil.

Prvoinštančný súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva na kúpu bytu č. XX na X.
poschodí bytového domu v V., blok U., na ul. XX. U. XXX/XX za kúpnu sumu 31.000 eur. Sumu 31.000
eur rozdelili tak, že 11.000 eur vyplatí žalovaný za žalobcov pôžičku, t.j. vyplatí ich splatný záväzok voči
spoločnosti Ex Credit, a.s. V hotovosti žalobcom vyplatí 20.000 eur. Okrem sumy 11.000 eur žiadne
iné plnenie v prospech žalovaných poskytnuté nebolo. Prvoinštančný súd zistil, že žalobcovia písomne
vyzvali žalovaného na úhradu sumy 20.000 eur, avšak bezvýsledne. Z výsluchu svedka P. O., ktorého
navrholžalovaný,súdzistil,žežalovanýmalprisebepredvyplatenímsumyžalobcomfinančnúhotovosť,

o vyplatení finančnej hotovosti od žalobcu si žiaden doklad nežiadal.
V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že k uzavretiu zmluvy o predaj bytu
došlo dňa 28.10.2011 a žaloba bola podaná až 3.12.2013.Prvoinštančný súd posúdil nárok jednak podľa čl. 8 CSP a ďalej § 185 ods. 1 CSP, § 215 ods. 1 CSP,
§ 60, § 61, § 75 ods. 1 CSP, § 132 ods. 1, 2, 3 CSP a § 137 CSP. Naviac vychádzal z ust. § 450
OZ, § 100, § 107 OZ a § 588, § 591 OZ. Ustálil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2011 bola

kúpna cena dohodnutá vo výške 31.000 eur a mala byť vyplatená v hotovosti v deň podpisu zmluvy.
Pokiaľ k 28.10.2011 nedošlo k vyplateniu dohodnutej ceny, dňa 29.10.2011 začala plynúť premlčacia
doba,t.j.ododňanasledujúcehopoddnidohodnutejsplatnostikúpnejceny.Prvoinštančnýsúdprisvedčil
argumentácii žalovaného, že pokiaľ bola žaloba vo veci podaná až 3.12.2013, jedná sa o premlčaný
nárok,pretožesubjektívnapremlčacialehotauplynulavzmysle§107Občianskehozákonníkanajneskôr

28.10.2013. Na tejto skutočnosti nič nezmení ani prípadný návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
navrhovaného svedka V., či zmena petitu žaloby s rozdelením požadovaného plnenia medzi žalobcov.
Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. Uviedli, že kúpna cena
za predávaný byt žalobcov bola dohodnutá na sumu 31.000 eur, z ktorej vyplatil žalovaný žalobcom

11.000 eur, ktorú sumu bolo potrebné uhradiť spoločnosti Ex Credit, a.s. Košice. Zostávajúcich 20.000
eur mal žalovaný vyplatiť žalobcom pri zápise kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. K výplate
kúpnej ceny 20.000 eur nedošlo. Žalobcovia ostali bývať naďalej v pôvodnom byte, až do momentu,
kedy dňa 30.6.2012 ich žalovaný vyzval na vysťahovanie sa z bytu. Žalobcovia niekoľkokrát vyzývali
žalovaného na úhradu dlžnej kúpnej ceny, avšak bezvýsledne. Žalovaný na výzvy žalobcov nereagoval.

Dňa 5.8.2013 žalobca v 1/ rade písomne vyzval žalovaného na úhradu sumy 20.000 eur. Výzva bola
žalovanémudoručenádňa8.8.2013,kúhradedlhunedošlo.ŽalovanýsasnažilsvedkomP.O.preukázať
odovzdanie peňazí žalobcom, avšak žalobcovia spochybňovali jeho osobu s tým, že malo v skutočnosti
ísť o osobu s menom V.. Žalovaný na tento argument uviedol, že V. pozná.
Prvoinštančný súd návrh na doplnenie dokazovania svedkom V. zamietol vzhľadom na námietku

premlčania. Keďže od počiatku konanie žalovaného smerovalo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu sa, kedy platí 10 ročná premlčacia lehota podľa § 106 ods. 2 OZ, žiadali aby odvolací súd
vec zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za vecne a procesne

správny. Nemienil sa úmyselne bezdôvodne obohatiť a žiadna škoda žalobcom nevznikla. Žiadal
prvoinštančný rozsudok potvrdiť. Uplatnil si trovy konania.

5. Vo vyjadrení žalobcovia k vyjadreniu žalovaného žiadali žalobe vyhovieť s tým, že zotrvali na svojej
predchádzajúcej argumentácii aj vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu.

6. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 382 C.s.p. vyzval strany
sporu na zaujatie stanoviska k aplikácii ustanovenia § 588 O.z., ktoré bolo použité v predchádzajúcich
zrušených prvoinštančných rozhodnutiach a k aplikácii ustanovenia § 101 O.z.. K uvedenému zaujali
písomné stanovisko žalobcovia, ktorí uviedli, že s aplikáciou zákonného ustanovenia súhlasia. Žalovaný

písomné stanovisko do rozhodnutia odvolacieho súdu nezaujal.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 C.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že v danom prípade nie je možné rozhodnutie

prvoinštančného súdu ani potvrdiť, ale ani podľa § 389 C.s.p. zrušiť. Preto odvolací súd aplikujúc
ustanovenie § 388 C.s.p. rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

8. Pokiaľ sa týka skutkového stavu odvolací súd sa stotožňuje so zistenými závermi prvoinštančného
súdu. Bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu, a to medzi žalobcami, vtedy ešte

manželmi, a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia ako manželia
predali žalovanému byt s príslušenstvom. Kúpna cena bola dohodnutá v zmysle článku 6 kúpnej zmluvy
zo dňa 28.10.2011 na sumu 31.000 eur, pričom bolo dohodnuté, že táto suma bude predávajúcim
vyplatená dňa 28.10.2011.
Bolo zistené, že pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy žalobcovia a spoločnosť Ex Credit Slovakia, a. s.

uzatvorili kúpnu zmluvu, kde predávajúci Ex Credit predal kupujúcim žalobcom byt č. XX na X. poschodí
s prísl. v Poprade v bloku U.B., po tom, čo spoločnosti bola vyplatená splatná suma žalobcami vo výške
11.000 eur.V priebehu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy, na základe
ktorej odkupovali späť žalobcovia svoj byt od spoločnosti Ex Credit, a. s., žalovaný a pracovník
spoločnosti Ex Credit boli osobne na katastri pri vchode (neskôr bolo zistené, že išlo o vestibul), kde

žalobcovia podpisovali zmluvy pre účely spätného odkúpenia bytu od spoločnosti Ex Credit. Po tom,
čo žalovaný za žalobcov vyplatil spoločnosti Ex Credit sumu 11.000 eur, bol podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva, kde Ex Credit predávala žalobcom založený byt v prospech žalobcu. Konanie
prebehlo pod V 3912/11.

Následne vo vzťahu ku kúpnej cene mala byť žalobcom od žalovaného vyplatená pri podpise kúpnej
zmluvy zvyšná časť dojednanej kúpnej ceny do výšky 31.000 Sk v zmysle zmluvy zo dňa 28.10.2011
(20.000 eur). Žalobcovia tvrdili, že k výplate takejto sumy zo strany žalovaného nedošlo, aj keď cena
mala byť vyplatená k momentu podpisu tejto kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.
Žalobca tvrdil, že uvedenú sumu žalobcom vyplatil, nedostal od nich žiadnu potvrdenku. V priebehu
konania preukazoval vyplatenie tejto sumy svedkom O., ktorý potvrdil pred prvoinštančným súdom, že

on osobne doniesol v motorovom vozidle pred budovu katastra finančné prostriedky, ktoré mali byť
vyplatené žalobcom žalovaným. Uviedol, že to bolo viac ako 30.000 eur, bankovky v rôznej nominálnej
hodnote. Žalovaný kúpil kolky a prišiel k budove správy katastra, prepočítal peniaze a išiel ku žalobcom,
ktorí stáli pri vchode správy katastra. Tam žalovaný žalobcom odovzdal obálku a išli do budovy. Žalovaný
z budovy odišiel.

Zvýpovedetohtosvedkavyplýva,žepočascelejdobysedelvmotorovomvozidleaniktopriodovzdávaní
finančných prostriedkov nebol. Žalovaný pred odovzdaním finančných prostriedkov žalobcom tieto ešte
raz v motorom vozidle, v ktorom sedel so svedkom O., prepočítal. Svedok sa okrem prvej zmienky
bližšie nevyjadril, akú sumu v motorovom vozidle prepočítal. Uviedol však, že po odovzdaní finančných
prostriedkov motorovým vozidlom, v ktorom stále sedel, odišiel.

V priebehu konania žalobcovia spochybnili osobu svedka O.. Žalobcovia v priebehu konania navrhli
vypočuť svedka V.Č., prvoinštančný súd však návrh na doplnenia dokazovania výsluchom tejto osoby
zamietol.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkaz, ktorý mal byť vo veci vykonaný bol dôkaz, ktorým žalobcovia chceli

preukázať okolnosti odovzdania finančných prostriedkov žalovaným po uzatvorení kúpnej zmluvy.
Za danej situácie je dôležité uvedomiť si, na koho strane sporu v tejto veci je procesná zodpovednosť
za výsledok konania, kto má dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Každý účastník totiž musí uniesť
svoje dôkazné bremeno, ktorému predchádza bremeno tvrdenia.
Výnimočne, keď každý musí preukázať svoje tvrdenia, je táto zásada skutkovo a v právne zložitých

sporoch ťažko naplniteľná. Preto je potrebné zohľadniť niekedy logické okolnosti preukazujúce
dôvodnosť, resp. nedôvodnosť tvrdení jednotlivých strán sporu. Takou logickou formou hodnotenia na
koho strane sporu je v danom momente dôkazné bremeno je tzv. negatívna dôkazná teória. Táto
teória vychádza zo skutočnosti, že nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Konanie v tejto veci je typickým príkladom pre aplikáciu negatívneho skutkového tvrdenia. Žalobcovia
tvrdia, že žalovaný im nezaplatil kúpnu sumu 20.000 eur. V danom prípade žalobcovia svoje tvrdenie
nemajú akým spôsobom reálne preukázať, nie je možné od nich požadovať aby svoje tvrdenia
preukazovali svedkami, ktorí by ich tvrdenia neosvedčovali, ale by osvedčovali tvrdenia žalovaných o
úhrade sumy. Nie je prípustné, aby žalobcovia produkovali voči sebe svedectvá, ktoré by im sťažovali

dôkaznú situáciu.
Za takejto situácie žalovaný musí preukázať, že sumu 20.000 eur zaplatil a že ho pri realizácii tohto
úkonu niekto videl, počul, bol prítomný.
Preto prípadný výsluch svedka V. by žalobcom v dôkaznej situácii ich tvrdenia neosvedčil. Preto
prvoinštančný súd správne tento dôkaz zamietol. Dôkazné bremeno, že kúpna cena bola zaplatená v

tomto momente bolo na strane žalovaného.
Po takto zistenom skutkovom stave a po tom, čo bolo zistené, že žalobcovia niekoľko krát vyzvali
žalovaného na úhradu kúpnej ceny 20.000 eur, naposledy podaním zo dňa 05.08.2013, žalovaný im dlh
neuhradil. Tiež bolo zistené, že žalobcovia od kúpnej zmluvy pre neuhradenie kúpnej ceny neodstúpili.

9. V priebehu prvoinštančného konania bolo zistené, že žalobcovia sa rozviedli, zaniklo ich majetkové
spoločenstvo. Podaním zo dňa 01.03.2016 žiadali prvoinštančný súd o vydanie rozsudku, ktorým
by pôvodne plnenie, ktoré žiadali priznať spoločne a nerozdielne bolo plnením deleným v prospech
žalovanéhovprvomradevrovnakejsumeakoajvprospechžalovanéhovdruhomrade.Jesícepravdou,že prvoinštančný súd aj napriek predchádzajúcim rozhodnutiam odvolacieho súdu nepripustil žiadanú
zmenu žaloby, tu však odvolací súd s poukazom na procesnú ekonómiu musí uviesť, že keďže súd v
ďalšom konal o takto zmenenom uplatnenom nároku, jeho procesné pochybenie, ktoré nemalo vplyv na

správnosť rozhodnutia a na zodpovednosť žalovaného považoval odvolací súd za vadu, ktorá zásadným
spôsobom postavenie žalovaného nezmení. Táto okolnosť má vplyv len na postavenie žalobcov.

10. Prvoinštančný súd žalobu zamietol pre to, že uplatnený nárok žalobcov vzhľadom na námietku
premlčania zo strany žalovaného je premlčaný, keďže nárok na plnenie vymáhateľné súdom sa stal dňa

29.10.2011, žaloba bola podaná až 03.12.2013, čo je v súlade podľa § 107 Občianskeho zákonníka.
Nárok na plnenie z platnej kúpnej zmluvy nie je nárokom, ktorý sa premlčuje v lehote podľa § 107
Občianskeho zákonníka ako plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, kedy plynie subjektívna 2-ročná
a objektívna 3-ročná lehota. Nárok žalobcov na plnenie je nárokom, kde plynie všeobecná premlčacia
doba uvedená v ustanovení § 101 OZ, pretože v ďalších ustanoveniach zákona nie je uvedené inak.
Premlčacia doba je 3-ročná. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Po prvý raz

sa právo žalobcov mohlo vykonať v deň nasledujúci po zmluvnom dohodnutí zaplatenia kúpnej ceny,
to znamená deň po uzatvorení písomnej kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 28.10.2011, teda
nasledujúci deň 29.10.2011. Keďže plynie všeobecná 3-ročná lehota, táto lehota plynula do 29.10.2014.
Žaloba bola podaná dňa 03.12.2013, preto bola podaná včas a nárok žalobcov nie je premlčaný.

11. Ďalej odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcov poukazuje na to, že prvoinštančný
súd nesprávne vec kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V danom prípade je však uplatnený nárok nárokom z riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy podľa § 588
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli, že kúpna cena bude uhradená vo
výške 31.000 eur k momentu podpisu kúpnej zmluvy dňa 28.10.2011. Súčasťou formy úhrady nie je
žiadna dohoda, na základe ktorej žalovaný vyplácal priamo spoločnosti Ex Credit, a. s., Košice, splatný
dlh žalobcov vo výške 11.000 eur. Je síce pravdou, že bolo preukázané, že z kúpnej ceny suma 11.000
eur išla zo strany žalobcov priamo spoločnosti Ex Credit, a.s. Košice. Nebolo však preukázané, že by

zvyšokkúpnejcenyvovýške20.000euržalobcomzostranyžalovanéhobolvyplatený.Bolopreukázané,
že kúpna cena bola vyplatená len v rozsahu 11.000 eur, ktorá suma bola určená na spätnú kúpu bytu
žalobcami od spoločnosti Ex Credit. Keďže žalovaný svoj záväzok dohodnutý v zmluve o kúpe bytu zo
dňa 28.10.2011 riadne a v čas nezaplatil (opak žalovaný nepreukázal), súd zaviazal žalovaného uhradiť
zvyšok kúpnej ceny žalobcom každému v polovici.

12. Žalovaný pri úhrade kúpnej ceny sa dostal do omeškania, pretože svoj dlh riadne a včas nesplnil.
Preto žalobcovia žiadali od žalovaného úhradu úrokov z omeškania, ktorá úhrada je v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 C.s.p. a v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Zbierky
zákonov. K momentu omeškania žalovaného s plnením dlhu platila úroková sadzba 9,5 %. Žalobca

v prvom rade si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne, ktoré mu odvolací súd v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami priznal. Žalobkyňa v druhom rade si uplatnila úroky z omeškania
len vo výške 9,45 %. Preto jej odvolací súd priznal uplatnený nárok vo vzťahu k úrokom z omeškania
vo výške 9,45 % ročne od 29.10.2011, pretože priznaním vyššej sumy by odvolací súd rozhodol išiel
nad rámec uplatneného nároku.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil podľa § 388 CSP.

13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s použitím ustanovenia § 262
ods. 1, 2 C.s.p. a podľa § 396 ods. 2 C.s.p.. odvolací súd menil rozhodnutie prvoinštančného súdu, preto
rozhodol o celých trovách konania. Nárok na náhradu trov konania majú žalobcovia voči žalovaným v

plnom rozsahu, pretože boli v konaní úspešnými. Za účelne vynaložené trovy zodpovedá žalovaný. O
ich výške bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.