Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117231988
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117231988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: D. L., P.. XX.XX.XXXX, X. Y.
Y. XXX, XXX XX Ž., Š. A. H., o zaplatenie 405,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 405,99 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 405,99
eur od 17.12.2016 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 08.11.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 405,99 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 405,99 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. so
sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej aj ako „PF“) uzatvorila so žalovaným
dňa 13.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569446345, na základe ktorej poskytla žalovanému

pôžičku vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach
po dobu 60 týždňov v sume 22,42 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 07.11.2014.
Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej PF uzatvorila so žalovaným
dňa 13.09.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa PF zaviazala poskytnúť
žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu
vo výške 515,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu
60 týždňov v sume 8,58 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala

sumu 31,- eur. Žalovaný sa touto zmluvou, okrem iného, zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Ďalej žalobca
uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa ust. § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka medzi PF ako postupcom a ním ako postupníkom, postúpila PF na neho
pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o
postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosti splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas
a uhradil len splátky v celkovej výške 1.454,01 eur. Listom - predžalobná výzva vyzval žalovaného k

úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby na súde žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Na základe
uvedeného tak žalobca špecifikoval celkový dlh žalovaného nasledovne: zmluva o úvere 1.000,- eur +
zmluva o zabezpečení 515,- eur + zmluvný úrok 345,- eur - prijaté úhrady 1.454,01 eur = žalovaná suma
405,99 eur. Žalovanú sumu po zohľadnení prijatých platieb žalovaného tvorí: žalovaná suma 405,99eur = zmluva o úvere zostatok 181,28 eur + zmluva o zabezpečení zostatok 134,56 eur + zmluvný
úrok zostatok 90,14 eur. Žalobca napokon uviedol, že si zároveň uplatňuje nárok na zákonné úroky z
omeškania odo dňa nasledujúcom po postúpení pohľadávky.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jej prílohám aj napriek výzve súdu v určenej lehote (a to ani do
vyhlásenia tohto rozsudku) písomne nevyjadril.
4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane),
ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 27.02.2018, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 21.02.2018.
5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
6. Dňa 13.09.2013 uzavreli PF a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe

ktorej sa PF zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.000,- eur. V zmluve boli
uvedené nasledujúce údaje poskytnutého spotrebiteľského úveru: celkové náklady tvorené súčtom
úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo
sumy úveru, t. j. vo výške 144,- eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 201,- eur; RPMN
vo výške 70,38 %; celková čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť PF za predpokladu riadneho a

včasnéhoplneniadlhuvovýške1.345,-eur;priemernáhodnotaRPMNvzťahujúcasanaposkytnutýúver
46,06%.Žalovanýsazaviazalposkytnutýspotrebiteľskýúver,vrátaneúrokovapoplatkuzagarantovanú
službu splatiť v 59 týždenných splátkach vo výške 22,42 eur a poslednej 60. splátke vo výške 22,22
eur, s termínom splatnosti prvej splátky 7. kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, termínom splatnosti
každej ďalšej splátky 7. kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúce splátky a termínom splatnosti

poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie čiastky spotrebiteľského úveru v hotovosti. Na
rube zmluvy sa nachádzali ďalšie podmienky zmluvy, v zmysle ktorých bodu 1 bol spotrebiteľský úver
poskytovaný vo forme pôžičky a prostriedky úveru boli určené na osobné potreby žalovaného bez
obmedzenia osobitným účelom s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania a

inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.
7. Dňa 13.09.2013 uzavreli PF a žalovaný súčasne zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou
sa zaviazal PF za odmenu žalovanému počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu
spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol
žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569446345 a v jej bezodkladnom

použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalovaný sa zaviazal k tomu poskytnúť súčinnosť, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa malo
uskutočniť v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou
dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie služby zaplatí PF odmenu vo výške
515,- eur v 60 pravidelných splátkach, a to 59 vo výške 8,58 eur a poslednej 60. vo výške 8,78 eur, s

rovnakou splatnosťou, ako to bolo u splátok predmetného spotrebiteľského úveru. Zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú a mala zaniknúť dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných
strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky súd
predmetom dojednanej služby.
8. Podľa výpisu splátok a úhrad uhradil žalovaný na daný prípad: dňa 20.09.2013 sumu 31,- eur,

dňa 27.09.2013 sumu 31,- eur, dňa 06.10.2013 sumu 31,- eur, dňa 14.10.2013 sumu 32,- eur, dňa
21.10.2013 sumu 31,- eur, dňa 25.11.2013 sumu 10,- eur, dňa 15.12.2013 sumu 100,- eur, dňa
22.12.2013sumu20,-eur,dňa12.01.2014sumu2,-eurá,dňa19.01.2014sumu31,-eur,dňa28.01.2014
sumu 15,- eur, dňa 02.02.2014 sumu 15,- eur, dňa 14.02.2014 sumu 124,- eur, dňa 23.02.2014 sumu
15,- eur, dňa 17.03.2014 sumu 50,- eur, dňa 24.03.2014 sumu 124,- eur, dňa 02.05.2014 sumu 31,-

eur, dňa 18.05.2014 sumu 50,01 eur, dňa 27.05.2014 sumu 20,- eur, dňa 27.07.2014 sumu 31,- eur,
dňa 24.08.2014 sumu 15,- eur, dňa 26.10.2014 sumu 40,- eur, dňa 16.11.2014 sumu 125,- eur, dňa
15.12.2014 sumu 80,- eur, dňa 18.01.2015 sumu 100,- eur, dňa 15.02.2015 sumu 100,- eur, dňa
23.02.2015 sumu 20,- eur a dňa 20.04.2015 sumu 100,- eur, spolu tak celkovo sumu 1.374,01 eur.
Vzhľadomktomu,žežalovanýnenamietalskutkovétvrdeniežalobcu,žežalovanýuhradilnadanýprípad

celkovo sumu 1.454,01 eur, súd považoval toto skutkové tvrdenie žalobcu za medzi stranami nesporné
(§ 151 ods. 1 CSP), pričom tak pri svojom rozhodnutí vychádzal (§ 186 ods. 2 CSP) z toho, že žalovaný
na daný prípad uhradil celkovo sumu 1.454,01 eur, aj keď ďalšia úhrada vo výške 80,- eur z výpisu
splátok a úhrad nevyplýva.9. Dňa 16.12.2016 uzavrel PF ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorou došlo medzi iným aj k odplatnému postúpeniu žalovanej pohľadávky (so špecifikáciou: zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013 vo výške 271,- eur a zo zmluvy

o zabezpečení splátok úveru zo dňa 13.09.2013 vo výške 135,- eur) aj s jej príslušenstvom. Túto
skutočnosť oznámil PF žalovanému listom zo dňa 16.12.2016.
10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení zákona č. 394/2011 Z.
z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej
rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení

neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov.]
13. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015,
na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
14. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do
31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2014,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.
20. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.22. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa ust. § 567 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh sa plní
na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo
sídlo dlžníka.
25. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
26. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej
pôžičke možno dohodnúť úroky.
27. V danom prípade sa tak žalobca ako nositeľ pohľadávky, nadobudnutej spolu s jej príslušenstvom
podľa ust. § 121 ods. 3 OZ - úrokmi z omeškania - na základe postúpenia podľa ust. § 524 ods.

1 a 2 OZ domáhal zaplatenia sumy 405,99 eur, a to titulom vrátenia zvyšku nesplatenej peňažnej
čiastky, ktorú prevzal žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
dňa 13.09.2013 medzi jeho právnym predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej
len „Zmluva“), ďalej titulom zaplatenia dojednaných úrokov z poskytnutej čiastky na základe Zmluvy,
titulom zaplatenia dojednaného poplatku za garantovanú službu na základe Zmluvy a titulom zaplatenia

odmeny na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzavretej dňa 13.09.2013 medzi jeho právnym
predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o zabezpečení“).
28. S poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu PF išlo bez najmenších pochybností
o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o konanie v
rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že v prípade

oboch zmlúv (Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení) išlo o uzavretie spotrebiteľských zmlúv podľa ust. §
52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade išlo o dočasné odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v
sume 1.000,- eur zo strany PF žalovanému, súd konštatuje, že v danom prípade Zmluvy išlo súčasne o
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal
otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy medzi účastníkmi Zmluvy išlo, a to vzhľadom k

tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade sa účastníci Zmluvy zjavne dohodli, že PF
poskytne žalovanému peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur (k čomu aj nesporne došlo) a žalovaný vráti
túto peňažnú sumu PF spolu s dohodnutým úrokom a poplatkom za garantovanú službu v celkovej sume

345,- eur. Súd dospel k záveru, že Zmluva uzavretá medzi PF a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o
pôžičke podľa ust. § 657 OZ, keďže nepochybne vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu
predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi
pri uzavretí Zmluvy a vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí
Zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy 1.000,-

eur a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky (podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka).
29. Súd sa v ďalšom ťažiskovo zaoberal otázkou platnosti Zmluvy o zabezpečení, pričom dospel k
záveru, že predmetná Zmluva o zabezpečení je absolútne neplatným právnym úkonom odporujúcim
dobrým mravom (§ 39 OZ; na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio). Dôvod, pre ktorý tak

tomu je, je to, že podľa názoru súdu PF uzavieraním zmlúv o zabezpečení splátok úveru sledoval
zámer vyvolať u priemerného spotrebiteľa dojem (predstavu, pocit) poskytovania nadštandardných
služieb, avšak tomu tak reálne nie. Podstatou takejto „služby“ (dojednanej v Zmluve o zabezpečení)
bolo dojednanie miesta plnenia záväzku spotrebiteľa platiť splátky spotrebiteľského úveru tak, ako to
vyplýva aj z cit. ust. § 567 ods. 1 OZ (bydlisko dlžníka), ak nebolo dohodou zmluvných strán určené

iné miesto plnenia. Až absurdnou, s ohľadom na výšku dojednanej odmeny (515,- eur), s ohľadom na
sumu spotrebiteľským úverom poskytnutých peňažných prostriedkov (1.000,- eur) a dojednanú dobu
splácania spotrebiteľského úveru (60 týždňov, t. j. cca 1 rok a 2 mesiace), sa súdu javí ekonomická
kauza danej odmeny, a to, že táto mala byť zo strany spotrebiteľa (žalovaného) uhradená za „službu“,
ktorá mu mala byť poskytnutá veriteľom (PF) a ktorej podstatou bola len dohoda o mieste plnenia

peňažných záväzkov spotrebiteľa ako dlžníka (žalovaného) korešpondujúca s cit. ust. § 567 ods. 1 OZ.
Ak teda medzi zmluvnými stranami Zmluvy (PF a žalovaným) nebolo dojednané iné miesto plnenia, ako
vyplýva z cit. ust. § 567 ods. 1 OZ, niet žiadneho dôvodu, aby žalovaný ako spotrebiteľ poskytol PF
ako veriteľovi akúkoľvek odplatu za to, že bude plniť svoje peňažné záväzky zo Zmluvy voči PF akoveriteľovi na mieste plnenia, ktoré je určené OZ. S určitosťou možno ďalej konštatovať, že v danom
prípade by peňažné výdavky žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade dojednania iného miesta plnenia
peňažných záväzkov žalovaného (napr. plnenia splátok prostredníctvom poštovej poukážky, prípadne

poukázaním splátok na bankový účet veriteľa PF), nedosiahli sumu rovnajúcu sa odmene vo výške 515,-
eur. S ohľadom na výšku poplatkov v banke za vedenie bežného účtu, z ktorého by mohol žalovaný
realizovať úhrady jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru, resp. s ohľadom na možnosť vykonávať
tieto úhrady prostredníctvom poštových poukážok a výšku poštových poplatkov s takýmito úhradami
spojených, sa javí absolútne nelogické, aby si žalovaný „zvolil“ (zákonný; t. j. v súlade s ust. § 567 ods.

1 OZ) spôsob a miesto plnenia svojich peňažných záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak,
aby každá jeho platba bola u neho spojená týždenne s výdavkom vo výške 8,58 eur (ako 1/60-tiny z
celkovej sumy dojednanej odmeny vo výške 515,- eur), resp. mesačne s výdavkom vo výške 34,32 eur
(4 týždne v mesiaci x 8,58 eur týždenne = 34,32 eur). Rovnako absurdne vyznieva tiež skutočnosť,
že súčasťou „nadštandardnej“ služby PF malo byť aj to, že vybranú sumu v hotovosti bezodkladne
použije na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Ak za nadštandardnú službu považoval PF to,

že ním poverená osoba nespreneverí peňažné prostriedky prevzaté od spotrebiteľa a určené na úhradu
jeho peňažných záväzkov voči PF, bolo by sa možné až pousmiať, ak by nešlo o také praktiky PF,
ktoré závažne zasahujú do majetkovej sféry spotrebiteľa. Napokon širší pohľad na takúto „službu“ v
prospech spotrebiteľa vyvoláva radu pochybností o možnom nátlakovom a obťažujúcom konaní osoby
poverenej PF inkasovaním splátok. Súd je vzhľadom na vyššie uvedené presvedčený o skutočnom

kauzálnom (ekonomickom) význame Zmluvy o zabezpečení, ktorým nie je nič iné len snaha opätovne
navýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru uvedenú v Zmluve, ktorej výška (úrok podľa
Zmluvy vo výške 144,- eur + odmena podľa Zmluvy o zabezpečení vo výške 515,- eur, spolu tak odplata
659,- eur tvorí v ročnom vyjadrení - keďže pôžička mala byť splatená v lehote 420 dní, 57,27 % z
poskytnutej sumy 1.000,- eur; výpočet: 659,- eur / 1.000,- eur x 365 dní kalendárneho roka / 420 dní

splácania = 0,5727 = 57,27 % ročne; navyše uvedený výpočet by bolo možné použiť len pri splatení
pôžičkyjednorázovopouplynutídobysplatnostiposlednejsplátky,teda,žebymalspotrebiteľkdispozícii
peňažné prostriedky získané úverom po celú dobu 420 dní, čomu vzhľadom k splácaniu pôžičky v
týždenných splátkach nedošlo a súčasne mal spotrebiteľ zaplatiť aj poplatok za ďalšiu garantovanú
službu vo výške 201,- eur) tak bez najmenších pochybností nemôže byť v súlade s dobrými mravmi.

Súd mal ďalej za to, že snahou žalovaného bolo tiež obchádzať najvyššiu prípustnú odplatu podľa cit.
ust. § 53 ods. 6 OZ (v danom prípade by tak celková odplata podľa ust. § 53 ods. 6 OZ dosiahla sumu
860,- eur, t. j. 86 % z poskytnutej peňažnej sumy 1.000,- eur), ktoré konanie rovnako vedie v zmysle ust.
§ 52 ods. 2 OZ k neplatnosti spornej Zmluvy o zabezpečení. Z uvedených dôvodov preto žalovanému
na základe neplatného právneho dôvodu nevznikla povinnosť zaplatiť PF v Zmluve o zabezpečení

dojednanú odmenu vo výške 515,- eur. Ak sa teda žalobca, ako nositeľ pohľadávky v sume 134,56 eur
s príslušenstvom (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016;
§ 524 ods. 1 a 2 OZ), domáhal proti žalovanému žalobou zaplatenia tejto sumy 134,56 eur spolu s
jej príslušenstvom (§ 121 ods. 3 OZ), t. j. úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 134,56
eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to titulom zaplatenia zvyšku dojednanej odmeny podľa Zmluvy o

zabezpečení, t. j. podľa absolútne neplatného právneho úkonu, neostávalo súdu nič iné ako konštatovať
nedôvodnosť tejto časti žaloby (z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie strán sporu) a žalobu v tejto
časti zamietnuť.
30. V kontexte s neexistenciou vzniku peňažného záväzku žalovaného zaplatiť PF na základe Zmluvy o
zabezpečeníodmenuvovýške515,-eur,jenutnézapočítaťvšetkyúhradyžalovanéhovnespornejvýške

1.454,01 eur na plnenie jeho peňažných záväzkov zo Zmluvy v celkovej výške 1.345,- eur. Vychádzajúc
z tohto tak potom možno uzavrieť, že žalovaný si ku dňu 20.04.2015 (ku ktorému poskytol preukázateľne
PF na plnenie svojich peňažných záväzkov celkovo sumu 1.374,01 eur; keďže súd nedospel ku
skutkovému zisteniu, kedy zo strany žalovaného došlo k ďalšej úhrade neuvedenej vo výpise splátok a
úhrad v sume 80,- eur, avšak tento nedostatok skutkových zistení nepovažoval za podstatný z hľadiska

meritórneho posúdenia sporu) splnil svoje peňažné záväzky zo Zmluvy v celkovej výške 1.345,- eur,
a preto došlo k ich zániku podľa ust. § 559 ods. 1 OZ dňom 20.04.2015, t. j. ešte pred postúpením
žalovanej pohľadávky na žalobcu (zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016). Ak sa teda
žalobca ako nositeľ pohľadávky v sume 271,42 eur (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2016; § 524 ods. 1 OZ), domáhal proti žalovanému žalobou zaplatenia tejto

sumy 271,42 eur (z toho sumy 181,28 eur titulom nesplateného zostatku spotrebiteľským úverom
poskytnutých peňažných prostriedkov a sumy 90,14 eur titulom nesplateného zostatku dojednaného
úroku), neostávalo súdu nič iné ako konštatovať nedôvodnosť tejto časti žaloby (z dôvodu zániku tejtožalovanej pohľadávky ešte pred podaním žaloby) a žalobu v tejto časti o zaplatenie sumy 271,42 eur
zamietnuť.
31. Napokon ak si žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 271,42 eur za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia ako príslušenstva
pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) vo výške 271,42 eur (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení
pohľadávokzodňa16.12.2016;§524ods.1a2OZ),možnokonštatovať,žežalovanýkudňu17.12.2016
nebol v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku zo Zmluvy v celkovej výške 1.345,- eur (§
517 ods. 1 OZ), nakoľko jeho peňažný záväzok zanikol plnením (559 ods. 1 OZ) dňom 20.04.2015,

t. j. dňom predchádzajúcim dňu počiatku omeškania (17.12.2016), od ktorého si žalobca uplatňoval
predmetný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 271,42 eur. PF, resp. po postúpení
pohľadávky zmluvou zo dňa 16.12.2016 žalobcovi, tak nemohlo za obdobie od 17.12.2016 vzniknúť
právo na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) zo sumy 271,42 eur zodpovedajúcej časti
peňažných záväzkov žalovaného zo Zmluvy, a preto súd žalobu v ostávajúcej časti o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 271,42 eur za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia považoval

za nedôvodnú a žalobu aj v tejto jej časti zamietol.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu procesne úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu
nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania nároku žalovanému
vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).