Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/339/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714207856
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714207856.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy
44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného splnomocnencom Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, C., zastúpená
splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s.r.o., Konventná 7, Bratislava, o

zaplatenie 599,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo
dňa 12. apríla 2016, č.k. 2C/8/2015-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa na
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 599,08 eur s príslušenstvom, a náhrady trov konania titulom

náhrady škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom zemného plynu žalovanou. Žalobca
v návrhu uviedol, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste M. XXX, C., na základe
zmluvy o jeho dodávke. Zodpovední zamestnanci žalobcu nadobudli dňa 3.1.2013 podozrenie, že na
odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bola porušená overovacia značka,
ktorou sa zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipulácii. Predmetné podozrenie bolo potvrdené
znaleckým posudkom na odbernom mieste žalovanej, výška škody žalobcovi bola vypočítaná v súlade s

§ 82 ods. 4 Zákona o energetike a § 1 ods. 13 Vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z.. ako cena neoprávnene
odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky za obdobie od 15.9.2012
do 3.1.2013 sumou 599,08 eur. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že žalobca nepreukázal vznik
škody, za ktorú by mala niesť zodpovednosť. Znaleckým posudkom nebola skúmaná ani vyhodnotená
zmena vo funkčnosti meradla. K poškodeniu meradla mohlo prísť činnosťou zamestnanca žalobcu,
keď v čase kontroly meradla dňa 3.1.2013 bol pri manipulácii s meradlom bez dohľadu. Spotreba

plynu v dome žalovanej bola v období od septembra 2012 do januára 2013 primeraná, zodpovedala
predchádzajúcemu obdobiu. S manželom sa chcela žalobkyňa uistiť, že majú meradlo plynu v poriadku,
preto žiadali SPP o kontrolu plynomeru. Prišiel technik, ktorý otvoril skrinku, v ktorej bol plynomer, s
ktorým manipuloval bez ich prítomnosti. Až následne ich privolal s tým, že ho vymení za nový, pričom
neuviedol dôvod výmeny. Následne im prišla faktúra na zaplatenie škody za neoprávnený odber plynu.
Manžel žalovanej ako svedok uviedol, že na ich plynomery mali dve dierky, v jednej bola plomba a v

druhej nebola, preto zavolali technika. Tento bez ich prítomnosti meradlo vymenil za nové. Roku 2011
zakúpili kachle na tuhé palivo, s ktorými si kúrili, preto ich spotreba plynu bola nižšia. Právne súd prvej
inštancie vec posúdil podľa § 82 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa § 1 ods. 13 Vyhlášky
MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, a podľa § 420 O.z.. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1

písm. d) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odobral plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi, prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,prevádzkovateľovi zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Žalobca na to, aby bol v konaní
o náhradu škody úspešný, musí preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, to znamená, že jeho
majetok sa zmenšil. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej

povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím.
Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu

znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Zavinenie v danom prípade súd neskúma, pretože žalobca žalovaný nárok oprel o ustanovenie § 82
ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z.z., v zmysle ktorého sa jedná o objektívnu skutkovú podstatu.
V konaní mal súd preukázané, že posledný odpočet stavu meradla bol vykonaný žalobcom dňa
15.9.2012. Na podnet manžela žalovanej žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca vykonal dňa
3.1.2013 kontrolu meradla. V zápise skonštatoval, že meradlo je verejne prístupné, odoslané znalcovi

na posudok overovacích značiek na číselníku, kontrolu žiadal majiteľ. Zo znaleckého posudku znalca
Ing. Petra Leška č. 1/PL-2013 mal súd preukázané, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo porušené a nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli
oprávnené na plombovanie meradla. Následne na to žalobca uskutočnil výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom, v ktorom konštatoval začiatok neoprávneného odberu dňom 15.9.2012 a

ukončenie neoprávneného odberu dňom 3.1.2013. Množstvo neoprávneného odobratého zemného
plynu v m3 stanovil typovým diagramom dodávky v sume 338,57 eur, náklady spojené so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu v sume 260,51 eur a celkovú výšku škody vrátane nákladov
tak vyčíslil v sume 599,08 eur. Zákon o energetike v žiadnom ustanovení nezbavuje žalobcu povinnosti
preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. V prípade, ak žalobca mal

byť v tomto konaní úspešný, musel by preukázať, že sa jeho majetok protiprávnym konaním žalovanej
zmenšil a aké majetkové hodnoty musel vynaložiť na to, aby sa plynomer uviedol do pôvodného
stavu. Z vyúčtovacích faktúr predložených žalovanou mal súd preukázané, že v období od 19.5.2012
do 31.12.2012 bol odber plynu žalovanou dokonca vyšší ako odber plynu v období od 19.5.2011
do 31.12.2011. Z uvedených dôvodov nie je možné konštatovať, že porušením zabezpečenia na

meradle proti neoprávnenej manipulácii vznikla žalobcovi škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti.
To znamená, vo vzťahu príčiny a následku s porušením povinnosti odoberať plyn len s neporušeným
zabezpečenímprotineoprávnenejmanipulácii.Keďžežalobcaneuniesoldôkaznébremenopreukázania
vzniku skutočnej škody, ktorá mu vznikla, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal ich náhradu v sume 538,60 eur,

keď suma 35,50 eur z toho predstavuje zaplatený súdny poplatok za odpor, a suma 503,10 eur trovy
právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v nevykonaní navrhovaných dôkazov,
nesprávnom posúdení predpokladu vzniku škody, neodôvodnení rozhodnutia súdu a odňatím možnosti
konať pred súdom a tiež nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu. V konaní uviedli, že podľa
znaleckého posudku č. 1/PL-2013 vyhotoveného znalcom Ing. Liškom, znalcom z odboru Kriminalistika,

odvetvie Mechanoskopia, bolo zistené, že optickým skúmaním sporného a kontrolných odtlačkov čeľustí
plombovacích klieští s označením M43, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu
sporného a kontrolných odtlačkov a že na základe optického skúmania môže jednoznačne potvrdiť, že
sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští s označením M 43 a kontrolnej odtlačky, neboli vytvorené
čeľusťami toho istého nástroja a že na základe optického skúmania sporných a kontrolných odtlačkov

plombovacích klieští môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami
klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie meradla. Aj prvoinštančný súd mal zo znaleckého
posudku za preukázané, že pôvodné zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii boli porušené a
nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie

meradla. Z výpovedí žalovanej vyplynulo, že v odbernom mieste bol plyn odoberaný. Žalovaná vo
výpovedi jednoznačne uviedla, že odber plynu bol nižší, ona však platila riadne platby a chodilo im
vyúčtovanie. Spotreba plynu bola nižšia, ale používali plyn v kuchyni na sporáku. Toto potvrdil aj svedok
- manžel žalovanej. Pokiaľ by na predmetnom odbernom mieste nedošlo k porušeniu zabezpečeniaproti neoprávnenej manipulácii, a predmetné meradlo bolo určeným meradlom v zmysle zákona, mohol
by žalobca pri výpočte spôsobenej škody vychádzať z rozdielu nameraných stavov zemného plynu.
Nakoľkovšakpredmetnémeradloniejemožnépovažovaťzaurčenémeradlo,žalobcapristúpilkvýpočtu

spôsobenej škody v súlade s Vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z. postupom podľa § 82 ods. 4
Zákona o energetike. Tieto skutočnosti nebola popreté ani žalovanou ani súdom prvej inštancie, ani v
rozhodnutí súdu sa neuvádza ani nepotvrdzuje opak. Z toho preto bolo a je stále nutné vychádzať. Bol
teda potvrdený tak odber zemného plynu ako i zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
keď bolo jednoznačne zistené, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky

neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Neoprávneným odberom plynu je podľa § 84 ods. 1
písm. d) odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa § 15
ods. 6 uvedeného zákona platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak podľa písm. c) meradlo bolo
poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenia, podľa písm. d) bola
poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia

značka.Zozákonaniejemožnépoužiťmeradlovsituáciáchuvedenýchv§15ods.6Zákonaometrológii
a v situácii keď došlo k spotrebe zemného plynu, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, vznikla
žalobcovi škoda. Súd v rozhodnutí nepreukazuje ani netvrdí, že by žalovaná spotrebovala zemný plyn
patriaci pôvodne inej konkrétnej osobe, za ktorý by jej riadne zaplatila. Ak súd nepreukazuje, ani netvrdí,
že by žalovaná spotrebovala zemný plyn patriaci pôvodnej inej osobe, za ktorý by jej zaplatila, tento

nemôže vylúčiť to, že žalobcovi škoda vznikla. Súd by mohol prijať záver o tom, že škoda nevznikla
až keď by sa potvrdilo, že pri spotrebe zemného plynu žalovanou išlo o zemný plyn patriaci pôvodne
inej konkrétnej osobe, za ktorý jej žalovaná riadne zaplatila. Nič také sa však nepreukázalo, ani v
rozsudku sa neuvádza. Keby žalovaná v danom čase bola v zmluvnom vzťahu s nejakým konkrétnym
dodávateľom zemného plynu, tento dodávateľ by jej spotrebu práve pre chýbajúce zabezpečenie

nemohol vyčísliť a fakturovať. V týchto prípadoch potom vždy dochádza k spotrebe zemného plynu
patriaceho žalobcovi - ide o plyn prostredníctvom ktorého žalobca zabezpečuje vyvažovanie distribučnej
siete. Zo zákona nie je možné použiť meradlo v situáciách uvedených v § 15 ods. 6 Zákona o metrológii.
V situácii keď došlo k spotrebe zemného plynu ako uviedli, vznikla žalobcovi škoda. V situácii, kedy
nemožno použiť stav na meradle, je potom možný len taký spôsob jej určenia ako správne zvolil žalobca.

Ak teda došlo k spotrebe zemného plynu a meradlo nebude možné zo zákona použiť, žalobcovi vznikla
škoda. Takýto záver je daný priamo z ustanovení právnych predpisov, kedy k tomuto nie je nutné
osobitnézdôrazňovaniežalobcu,nakoľkoideoprávneposúdenieveci.Súdodmietolvypočuťpracovníka
žalobcu, ktorý dňa 3.1.2013 vykonal kontrolu odberného miesta u žalovanej a nadobudol podozrenie o
porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle, čím sa v rozpore s ustanoveniami

O.s.p. nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom. Rozsudok môže by podľa žalobcu postihnutý i vadou
nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu a rozhodnutia súdu vzhľadom
na obsah žaloby žalobcu vo vzťahu k tvrdenému vzniku škody, celkovému posúdeniu vzniku škody,
nezaoberaním sa tým, že došlo k spotrebe zemného plynu, ktorý nebol zaplatený, čím muselo dôjsť
k vzniku škody žalobcu. Rozsudok tak vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, zakladá

aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Súd musí v rámci odôvodnenia
dbať na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery,
ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov ale aj pre verejnosť prijateľné, aj
racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.
2Cdo 170/2005, sp.zn. 8Sžo 191/2010, 2M Cdo 7/2009, 7Cdo 201/2014, ako aj na rozsudok ESĽP Beian

proti Rumunsku. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného
práva na súdnu ochranu, zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Obsah a rozsah povinnosti súdu
vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania možno vyvodiť aj z rozhodnutí Európskeho súdu napr.
vo veci Ruistoria vs. Španielsko. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť. Súd správne vyvodil, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku skutočnej škody. Žiadnym spôsobom nepreukázal,

že k vzniku škody skutočne došlo, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu proti stavu pred škodovou
udalosťou alebo k zmareniu majetkového prospechu, ktorý by bolo možno očakávať s prihliadnutím
na bežný chod veci a tiež, že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovanej odoberať plyn len s meracím zariadením s neporušeným zabezpečením proti neoprávnenejmanipulácii. Spotreba zemného plynu v rodinnom dome žalovanej v spornom období nebola nižšia ako
spotreba v porovnateľnom období predchádzajúceho kalendárneho roka, naopak, bola vyššia. Žalovaná
riadne uhrádzala zálohové platby. Žalobca ani nedokázal jednoznačne preukázať, že v odbernom

mieste žalovanej došlo k neoprávnenému odberu plynu. V znaleckom posudku je uvedené, že s
veľkou pravdepodobnosťou môže znalec predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo porušené. Napriek tomu, že znalecký posudok bol vyhotovený na objednávku žalobcu,
neposkytuje natoľko jednoznačnú odpoveď, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že bola naplnená zákonná
definícia neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Žalobca nenavrhol

vykonanie dôkazu výsluchom pracovníka žalobcu, ktorý dňa 3.1.2013 vykonal kontrolu odberného
miesta a nadobudol podozrenie o porušení zabezpečenia meradla a kontrola odberného miesta sa
uskutočnilazpodnetumanželažalovanej,ktorývykonalvdobrejvierekrokynaochranumajetkužalobcu.
Upozorňuje na skutočnosť, že k zásahu do zabezpečenia meradla mohlo dôjsť aj činnosťou samotných
zamestnancov žalobcu, prípadne od samotného počiatku mohli byť v odbernom mieste žalovanej
umiestnené plomby s odtlačkom iných čeľustí plombovacích klieští, než boli neskôr predložené znalcovi.

V situácii, keď žalobca vykonáva kontroly odberných miest a demontáže meradiel prostredníctvom
svojich zamestnancov, absolútne netransparentne bez vedomostí a súčinnosti s odberateľom, nie je
možné vylúčiť, že k takémuto postupu zo strany žalobcu mohlo dôjsť a môže dochádzať aj opakovane.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,

ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2C/8/2015 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 599,08 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody z neoprávneného
odberu zemného plynu.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania vzniku skutočnej škody, ktorá mu vznikla.

7. Odvolacím dôvodom v danej veci bolo tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR
(ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní
účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok resp. od 1.7.2016
Civilný sporový poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak
išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a

tiež pri rozhodovaní.

9.Žalobcatiežnamietalnesprávneprávneposúdenieveci.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie

vecikonkrétnespočívavtom,žesúdprvejinštanciepoužilnesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikoval
správnu právnu normu ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale
na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.10. Z obsahu spisu vyplynulo, že zmluvné strany boli v zmluvnom vzťahu a to na základe Zmluvy
o dodávke plynu zo dňa 23.7.2002 uzavretej medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., ako
dodávateľom a žalovanou ako odberateľom, ktorou zmluvou sa dodávateľ zaviazal dodávať odberateľke

plyn na odberné miesto M. č. XXX, C.. Sporným obdobím v danom prípade je obdobie od 15.9.2012
do 3.1.2013. V uvedenej dobe žalovaná odoberala zemný plyn od žalobcu. Zo zápisu spísaného
žalobcom dňa 3.1.2013 mal súd preukázané, že na odbernom mieste M. č. XXX, C., bolo zistené,
že meradlo je verejne prístupné, spotrebiče sprístupnené majiteľom, meradlo odoslané znalcovi na
posudok overovacích značiek na číselníku, pričom kontrolu vykonať žiadal majiteľ, teda žalovaná.

Z toho dôvodu žalobca predmetné meradlo podrobil znaleckému dokazovaniu, kde zo znaleckého
posudku vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Leškom č. 1/PL-2013 vyplynulo, že na základe optického
skúmania sporných a kontrolných odtlačkov plombovacích klieští možno s veľkou pravdepodobnosťou
predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a nahradené
plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie meradla. Na
základe tohto znaleckého posudku žalobca má za to, že mu vznikla škoda, pretože došlo k odberu

zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v
súlade s § 82 ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, z ktorého dôvodu výška škody bola
vypočítaná v súlade s § 82 ods. 4 Zákona o energetike a § 11 ods. 13 Vyhlášky MH SR č. 449/2012.
Žalobca dňa 30.1.2013 vyfakturoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného
plynu vo výške 599,08 eur a to faktúrou č. 9000153912 splatnou dňa 13.2.2013, z ktorej žalovaná

neuhradila žiadnu sumu. V uvedenej výške škody je zahrnutá aj suma 260,51 eur, ktorá predstavuje
náklady žalobcu, ktoré vznikli v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu.

11. Súd prvej inštancie správne preukazoval znaky zodpovednosti za škodu t.j. existenciu protiprávneho
úkonu, škodu a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Správne neskúmal

zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa
na zavinenie, pričom je potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) zato, že odoberal plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie
zabezpečenia meradla mohol spôsobiť ktokoľvek. Z ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike
vyplýva, že tento upravuje práva a povinnosti dodávateľa a odberateľa plynu, obsahuje definíciu

neoprávneného odberu a tiež právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť
takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla.

12. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade bola
preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu a to existencia protiprávneho úkonu,

ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere. To, že žalovaná odoberala neoprávnene
plyn, bolo preukázané znaleckým posudkom, z ktorého záveru vyplynulo, že meradlo bolo poškodené.
Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber
predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla a to už len tým,
že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, teda že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona

o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Príčinná súvislosť v danom prípade takisto existuje,
keďže meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval neoprávnený odber, bolo predmetom
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Takže škoda v danom prípade vznikla a bude potrebné
preukázať jej výšku, kde bude treba zistiť akú sumu za sporné obdobie od 15.9.2012 do 3.1.2013
žalovaná žalobcovi uhradila formou zálohových platieb, či neboli tieto konkrétne platby započítané na

úhradu inej spotreby, ktoré skutočnosti bude potrebné preukázať.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, vrátane závislého výroku o trovách
konania a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej

inštancie sa bude zaoberať výškou škody a následne po jej preukázaní vo veci opätovne rozhodne,
pričom rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

14. Uvedené uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).