Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516220171
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516220171.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: C. M., nar. X.X.XXXX, bytom K.,
K. XXXX/X, zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1
proti žalovaným: 1. R. K., nar. X.X.XXXX, bytom K., B. XXXX/XX, 2. D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K.Š.,
B. XXXX/XX, a 3. Via Rea - realitný dom s.r.o., so sídlom v Košiciach, Križinova 13, IČO: 47 911 310, v

konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Košice - okolie č.k. 14C/940/2016-29 z 2.2.2017

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 100% tak, že vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade stranám sporu
nepriznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zastavil konanie,
žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%,
ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. O zastavení konania rozhodol podľa § 144 a § 145 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že žalobca písomným
podaním z 22.12.2016 oznámil, že berie žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko zo strany žalovaných
došlo k úhrade kúpnej ceny a odpadol tak predmet sporu.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca vzal žalobu späť v celom

rozsahuzdôvodovnastranežalovanýchsúdmalzato,žezastaveniekonaniaprocesnezaviniližalovaní,
preto rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

4. Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadli včas podaným odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade.

Navrhli uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobcovi vo vzťahu k nim nebola priznaná náhrada
trov konania. Boli toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia,
ktorým aj voči nim bola priznaná náhrada trov konania. Kúpnu cenu totiž odovzdali žalovanému v 3.
rade ako realitnej kancelárii riadne a včas, preto jeho omeškanie so zaplatením kúpnej ceny žalobcovi
nemožno dávať za vinu im, navyše žaloba podľa nich mala znieť na zaplatenie kúpnej ceny a nie na
určenie vlastníckeho práva.5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Bol toho názoru,
že žalovanými uvádzané tvrdenia sú účelové a nie sú právne relevantné. Bol toho názoru, že je výlučne
v dispozícii žalobcu, aký právny prostriedok, teda aj aký druh žaloby zvolí na ochranu svojich práv,

v danom prípade podal žalobu o určenie vlastníckeho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy a zápisnice o úschove. Žalobu o zaplatenie kúpnej ceny nepovažoval za účinný prostriedok
ochrany svojho práva.

6. Žalovaný v 3. rade, ktorému odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade bolo podľa § 111 ods. 3 C.s.p.

doručené 12.5.2017 sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovaným v 1., 2. a 3. rade doručené 9.5.2017, resp. 17.5.2017.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade osobitným písomným podaním z 9.5.2017 doručeným súdu 10.5.2017 oznámili,
že v danej veci zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu žalobca, nie oni, čo sa týka samotného

merita veci, žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podľa nich pri nezaplatení kúpnej ceny zmätočným
prostriedkom procesného útoku žalobcu a dá sa predpokladať jej zamietnutie. Žalobcom uvádzaná
poznámka v katastri nehnuteľností o vedení súdneho konania nemá právny význam, keďže je iba
informatívnou a mohli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam previesť na tretie osoby aj s
takouto poznámkou. Boli toho názoru, že žalobcovi voči nim by nemala byť priznaná náhrada trov

konania aj s poukazom na to, že na podanie žaloby nedali akýkoľvek závdavok, aj z dokladov v spise
je zrejmé, že uhradili kúpnu cenu realitnej kancelárii riadne a včas 25.7.2016 a skutočnosť, že realitná
kancelária poslala túto kúpnu cenu žalobcovi oneskorene, nemožno pričítať im ako dlh. Osobitným
písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 2.5.2017 predložili doklad o uhradení kúpnej ceny
žalovanému v 3. rade dňa 25.7.2016 (výpis z účtu SLSP).

9. Stanovisko žalovaných bolo žalobcovi a žalovanému v 3. rade doručené 22.5.2017, resp. 15.6.2017.

10. Výrok uznesenia, ktorým konanie vo veci samej bolo zastavené, a ktorým žalobcovi bola priznaná
náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, neboli napadnuté odvolaním, stali sa

právoplatnými, keďže u žalovaných v 1. a 2. rade (na jednej strane) a žalovaným v 3. rade nejde
o nerozlučné spoločenstvo (§ 76 C.s.p.), preto nadobudli právoplatnosť a nemohli byť predmetom
odvolacieho prieskumu.

11. Predmetnom odvolacieho prieskumu zostal výrok uznesenia, ktorým žalobcovi bola priznaná

náhrada trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej len „uznesenie“).

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaných ako
podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné.

13. Napadnuté uznesenie nie je správne, neboli však splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na
jeho zrušenie, preto ho odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil.

14. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý
z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho

trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa
procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania
žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je
povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

16. Teda platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne,
je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä
o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žaloba vzal žalobu späť.
Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby kspäťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a
že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods.
1 C.s.p. sa vzťahuje na účelné vynaložené trovy konania. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že

nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na
súdnu ochranu.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca už v čase podávania žaloby mal vedomosť o tom, že žalovaní
v 1. a 2. rade kúpnu cenu dali žalovanému v 3. rade do úschovy, samotnou žalobou sa domáhal

žalobca určenia vlastníckeho práva. Z písomného podania z 22.12.2016 doručeným súdu prvej inštancie
22.12.2016 vyplýva: „Žalobca berie späť celkom v zmysle ust. § 144 C.s.p. žalobu o určenie vlastníckeho
práva zo dňa 15.12.2016. Nakoľko došlo k úhrade kúpnej ceny.“

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu vyplatenia kúpnej ceny, teda
k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu, aby žalovaní v 1. a 2. rade splnili to, čoho sa žalobca domáhal.

Predmetom konania totiž bola žaloba o určenie vlastníckeho práva a k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu
úhrady kúpnej ceny. Navyše, žalobcovi už v čase podania tejto žaloby bolo zrejmé, že žalovaní v 1. a 2.
rade si splnili svoju povinnosť v zmysle dohodnutých platobných podmienok uzavretých v kúpnej zmluve
zo dňa 25.7.2016 (čl. III. bod 2 písm. b/) a že uvedenú kúpnu cenu uhradili 25.7.2016, t.j. v deň podpisu
kúpnej zmluvy ako to vyplýva listiny označenej úschova spísanej 25.6.2016 a podpísanej žalobcom,

zložiteľmi a žalovaným v 3. rade ako uschovávateľom.

19. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa
žalovaných v 1. a 2. rade, teda vo vzťahu k týmto žalovaným zavinil zastavenie konania žalobca, keďže
zobral žalobu späť z dôvodu vyplatenia kúpnej ceny, pričom k vyplateniu kúpnej ceny došlo žalovaným

v 3. rade.

20. Nárok na náhradu trov prvoinštančného konania by teda mali žalovaní v 1. a 2. rade. Týmto však
v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací
súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil uznesenie vo výroku, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške tak, že vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2.
rade stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto majú

nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi, u ktorého neboli zistené
dôvody, pre ktoré by nemohla žalovaným v 1. a 2. rade priznaná náhrada trov odvolacieho konania
(§ 257 C.s.p.). O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.) zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p.,
t.j. že náhrada trov konania sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).