Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/278/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200987
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415200987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcovMgr.ŠtefanaBalážaaJUDr.AlexandraMojša,vprávnejvecižalobkyneZ.K.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D. C., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, v konaní o zaplatenie 730,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/37/2015-45, zo dňa 06. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 730,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 730,- Eur od 31. 01. 2015 až do
zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym
základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť
k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala. Súd sa stotožnil s názorom
žalobkyne, že dňa 20. 08. 2012 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ku dňu účinnom ku dňu
podpisu zmluvy (ďalej v texte „zák. č. 129/2010 Z. z.“). Žalobkyňa vystupovala podľa okresného súdu v
danom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čo nakoniec vyplýva aj zo samotného
obsahu zmluvy a žalovaný vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva
nemôže byť spotrebiteľským úverom vzhľadom na to, že už vo Všeobecných obchodných podmienkach

bolo medzi stranami sporu v bode 15 dojednané, že právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná
zmluva, okresný súd uviedol, že toto dojednanie posúdil v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka ako dojednanie neplatné, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť
súčasne vyhlásil vo výroku rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 298 ods. 2 CSP.
V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že uvedená voľba rozhodného práva bola obsiahnutá vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli uvedené na rube zmluvy vo forme ich predtlačeného

znenia, čiže spotrebiteľ nemal reálnu možnosť do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne
dojednať pre seba odchýlnu úpravu ich znenia. Navyše uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná
zrozumiteľným a jasným spôsobom tak, ako to vyžaduje zákon na ochranu spotrebiteľa, a to vzhľadom
na jej umiestnenie v texte Všeobecných obchodných podmienok, keď si spotrebiteľ takéto dojednanienemusí vôbec všimnúť, a dodávateľ sa na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, že nemožno
hovoriť o tom, že toto ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie žalobkyne
ako spotrebiteľa, považoval takéto dojednanie za nekorektné s účelom obísť ustanovenia právnych

predpisov koncipovaných na ochranu spotrebiteľa.
2. V ďalšom okresný súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a
zistil, že predmetná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona

obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 1 000,- Eur a žalobkyňa na úver poukázala platby v celkovej výške 1
730,- Eur, potom rozdiel medzi týmito sumami t. j. suma 730,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný vydať žalobkyni (§ 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka).

3. Zároveň okresný súd rozhodol aj o úroku z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

4. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

5.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,ktorýprioritnenamietal,žeokresný
súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, najmä tým, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou,
čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Zároveň súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Vecne konštatoval, že zmluva nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z., pretože zmluvné strany sa dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom

nie je relevantné, či ide o relatívny, absolútny alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Zároveň
namietal, že tvrdenia súdu sa nezhodujú s rozsudkom Súdneho dvora Zo dňa 09. 11. 2016, C-42/2015.

6. K administratívnemu poplatku uviedol, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“
poplatku výslovne nebráni. Slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa,

ale aj výslovne uvádza. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a
spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu ako bol podľa rozhodnutia povinný, dodávateľ je
povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je
nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv

o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy pripúšťa, ale aj výslovne uvádza a už len z tohto dôvodu
je rozhodnutie okresného súdu nepoužiteľné. Poplatok preto považuje za zákonný a žalobcom tvrdenú
neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona č. 129/2010 Z. z..

7. Naviac podľa žalovaného zmluvné dojednanie, ktoré vyslovil okresný súd vo výroku svojho
rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a
vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj čl. 4 ods. 2 smernice Rady
93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Na záver poukázal na
ústavno-právny princíp zachovania platnosti zmluvy, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv

je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné oba dva výklady. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že zmluvný vzťah medzi stranami

sporu je nutné v každom prípade subsumovať pod normy občianskeho práva. Zdôraznila, že úverovú
zmluvu a jej znenie nemohla ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná
a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na podpis. Z predmetnej zmluvy
vyplýva, že obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvnépodmienkyaustanovení,ktorésúvrozporesozákonomadobrýmimravmi.Ajprizohľadnenímieryrizika
a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká. Zmluvu
považuje za bezúročnú a bez poplatkov, v čoho dôsledku nemal žalovaný nárok na prijatie finančného

plnenia nad rámec poskytnutého úveru. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny.

9. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte len „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

(a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia

zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce,
pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre
záver o tom, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný.

12. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi. Jedným z odvolacích dôvodov bola nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia
okresného súdu, nakoľko podľa žalovaného z rozsudku nie je zrejmé ako sa vysporiadal s jeho

argumentáciou, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Ako je uvedené vyššie, okresný súd sa v
odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považované za rozhodujúce, teda zaoberal sa tým, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobkyne. V tejto súvislosti je preto nevyhnutné poukázať na to, že súd sa správne
prejudiciálne zaoberal právnym základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia charakteru právneho

vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. K vzniku bezdôvodného obohatenia
malo dôjsť v dôsledku plnenia žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy uzavretej dňa 20. 08. 2012,
ktorá zmluva bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská a na ktorú bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z.. Dôvodne sa preto okresný súd v bodoch 11 a 12 zaoberal tým, že na
predmetnú zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ak dojednanie v bode

15 Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1, §
53 ods. 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v bode 12, s ktorými závermi okresného súdu sa v celom rozsahu stotožňuje.
Právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že zmluvu uzavretú medzi stranami podrobil prieskumu
v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., je vecne správny. Ak teda zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti

špecifikované v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a ktoré právne závery nerozporoval
v odvolaní ani sám žalovaný, dôvodne okresný súd pristúpil k tomu, že považoval úver poskytnutý
žalobcovižalovanýmzaúverbezúročnýabezpoplatkov. Vtakomprípadejeposudzovanieprimeranosti,
či neprimeranosti akéhokoľvek poplatku nedôvodným, a nie je preto ani zrejmé, z akého dôvodu sa v
odvolaní žalovaný uvedenou skutočnosťou zaoberal, ak okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie na

právnom závere o neprimeranosti výšky poplatku za poskytnutie úveru.

13. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých
( zákonných ) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby
( obohateného ), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje

inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad,
kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje.Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané.

14. Pokiaľ ide o vznik bezdôvodného obohatenia v prejednávanom prípade, okresný súd aplikujúc ust.
§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka správne vyhodnotil, že zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu
sumy 1 730,- Eur, ktoré plnenie v rozsahu sumy 730,- Eur je plnením bez právneho dôvodu, ktoré je
žalovaný povinný vydať žalobkyni, ak sa v uvedenom rozsahu obohatil na jej úkor. Odvolací súd pre
úplnosť dopĺňa, že posúdenie, či medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí od

naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom
zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a
tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. Musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Inštitút
bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemôže bezdôvodne
obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (viď napr. rozsudok

NS SR sp. zn. 3Cdo/124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba
to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/882/2006).

15. Na základe absencie podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, mal tak žalovaný

nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny bez úrokov a bez poplatkov a sumu 730,- Eur uhradila
žalobkyňa bez právneho dôvodu.

16.Nazáverodvolacísúdpoznamenáva,žesamotnýmvýchodiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a

to s ohľadom na okolnosti, za akých dochádza ku vzniku záväzku, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možností slobodného jednania,

avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená
všetkým.

17. Ak v odvolaní poukazuje žalovaný na rozhodnutie Súdneho dvora z 09. 11. 2016 C-42/2015 uvedené
rozhodnutie nie je v žiadnom výkladovom rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, prípadne

s výkladom zákona č. 129/2010 Z. z.. Za irelevantné taktiež považuje odvolací súd odkaz žalovaného v
odvolaní na ust. § 41 Občianskeho zákonníka, nakoľko okresný súd v konaní vo veci samej nerozhodol
o neplatnosti celej zmluvy.

18. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak,

že priznal v plnej miere úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Uvedené
konštatuje odvolací súd napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania nebol
odvolaním napadnutý, avšak v zmysle § 357 ods. 2, 3 CSP ide o výrok závislý.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalobkyni ako v plnom rozsahu úspešnej
v odvolacom konaní, keď v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške týchto trov súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).