Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117000094
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117000094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému H. Y.,

nar.: XX.XX.XXXX pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. Y. nar. XX.XX.XXXX v R.
trvale bytom: T. XXX/XX, M.

sa uznáva za vinného, že

dňa 07.03.2017 v čase okolo 22.00 hod., v meste Hlohovec na ulici Dukelskej, po predchádzajúcom
požití alkoholických nápojov, ako vodič nákladnej dopravy viedol nákladné motorové vozidlo značky
Renault Premium 430 DXi, bielej farby, evidenčné číslo TT311GG s pripojeným cisternovým prívesom
evidenčné číslo TT844YF, v ktorom sa nachádzal použitý kuchynský olej presne nezistenej hodnoty
hmotnosti 24.440 kg, kde bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Hlohovec, ktorá ho pri

následnej kontrole v čase o 22.06 hod. podrobila dychovej skúške na alkohol prístrojom AlcoQuant 6020
plus, číslo A 408988, s výsledkom 0,96 mg/l alkoholu v jeho dychu, a následne po opakovanej skúške
prístroja v čase o 22.20 hod. s výsledkom 0,98 mg/l, pričom nevznikla žiadna škoda na majetku,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky konanie, pri
ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone

zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak
vedie prostriedok hromadnej prepravy,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3

(tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 10 (desať) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 09.03.2017 na Okresnom súde Trnava obžalobu na
obvineného H. Y. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor Okresnej prokuratúry

Trnava odpor. Následne súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný H. Y. na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.

b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom na všetky položené
otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedala „áno“. Prokurátor na hlavnom
pojednávaní následne vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd
vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej

totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, a pretože boli naplnené
všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt
i objektívna stránka a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného vyššia

ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že
dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením odpisu registra trestov,

rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/52/2009 zo dňa 03.09.2009, lustráciou v Registri
priestupkov, trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2012, zo dňa 10. 01. 2012,
potvrdenímozadržanívodičskéhopreukazuaevidenčnejkartyvodiča.Ztýchtonahlavnompojednávaní
vykonaných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z odpisu registra trestov obžalovaného, rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/52/2009 zo dňa
03.09.2009 a trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012 súd
zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát odsúdený, naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 3T/52/2009 zo dňa 03.09.2009 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,

ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a 3 mesiace a trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá na dobu 1 rok, pričom na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený a trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012 za prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a 6 mesiacov

a trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dobu 3 rokov, pričom na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z lustrácie registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol dňa 23.09.2011 postihnutý za priestupok
proti zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za čo mu bola uložená bloková pokuta 10,- Eur.

Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu obžalovaného vyplýva, že tento mu bol zadržaný dňa
07.03.2017 o 23.00 hod.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že sa dopustil 5 priestupkov, za ktoré mu boli uložené

blokové pokuty, 2 priestupkov, pri ktorých mu bol vrátený vodičský preukaz bez rozhodnutia o sankcii pozadržaní vodičského preukazu, 3 krát mu bol zadržaný vodičský preukaz a to v obdobiach od 15.09.2007
do 25.03.2008, od 08.03.2009 do 21.01.2010, od 08.01.2012 do 30.01.2015 a boli mu uložené zákazy
činnosti od 06.09.2004 do 06.12.2005, od 15.09.2007 do 15.09.2008, od 18.03.2009 do 18.03.2010, od

08.01.2012 do 08.01.2015.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 2 rokov do 5
rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,
dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody,
a to z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, keď súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný

čin úprimne oľutoval a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaný
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Pre prípad uloženia trestu odňatia slobody súd vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 2 rokov
do 4 rokov, keďže znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu (jeden rok) podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za
primeraný.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím jej doterajší život, prostredie, v ktorom
obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu obžalovaného výkon trestu nie je nevyhnutný, a preto súd v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) výkon
trestu obžalovanému odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní
3 roky a 6 mesiacov, ktorú považuje za postačujúcu na sledovanie správania sa obžalovaného a jeho
schopnosť viesť riadny život.

Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na dobu 10 rokov, pretože
obžalovaný spáchal tento trestný čin v súvislosti s touto činnosťou - vedením motorového vozidla. Pri
ukladaní trestu zákazu činnosti bol súd povinný zohľadniť aj predchádzajúce odsúdenia obžalovaného
pre prečiny ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Trnava, sp. zn. 3T/52/2009 zo dňa 03.09.2009 a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012, a to ja napriek tomu, že tieto odsúdenia má obžalovaný zahľadené.
Túto povinnosť súdu ukladá ustanovenie § 61 ods. 7 Trestného zákona, podľa ktorého na ukladanie
trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Keďže k prvému
odsúdeniu obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky prišlo dňa 03.09.2009 súd

musel vyhodnotiť aplikáciu ustanovenia § 438d Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenie § 61
ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v
§ 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v
§ 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred
1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre

páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane
prísne. V tomto príde bol teda súd povinný pri ukladaní trestu zákazu činnosti zohľadniť odsúdenie
obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012 a
zároveň zvážiť aplikáciu § 438d Trestného zákona v prípade odsúdenia obžalovaného rozsudkom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/52/2009 zo dňa 03.09.2009. Zo zákonných ustanovení upravujúcich

ukladanie trestu zákazu činnosti pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky vyplýva, že
zákonodarca stupňuje zvyšovaním dolnej hranice trestu zákazu činnosti opakované páchanie tohto
trestného činu. V prípade prvého odsúdenia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je na
úvahe súdu, aký trest zákazu činnosti v rozmedzí od 1 roka do 10 rokov uloží. Pri druhom odsúdenípre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je úvaha súdu obmedzená tým, že súd musí s
poukazom na § 61 ods. 3 Trestného zákona uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
uvedenej v odseku 2 (1 rok až 10 rokov). Napokon pri treťom odsúdení pre prečin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky súd musí s poukazom na § 61 ods. 5 Trestného zákona uložiť trest zákazu
činnosti na doživotie. Zo rozhodujúcu skutočnosť pri vyhodnotení aplikácie § 438d Trestného zákona
súd považoval ukladanie trest zákazu činnosti trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012, keď súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti aplikoval ustanovenie §
438d Trestného zákona, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2 Trestného

zákona a nie podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona, hoci na jeho uloženie boli splnené zákonné
podmienky. Pri ukladaní trestu zákazu činnosti obžalovanému v tomto konaní súd nenašiel dôvod
odchýliť sa od právneho názoru vyjadreného v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava, sp. zn.
0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012 (existencia mimoriadnych okolností), aplikoval aj v tomto prípade § 438d
Trestného zákona a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti v zmysle zákonodarcom stanovenej
postupnosti podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona v maximálnej výmere 10 rokov, a to s poukazom na

potrebu naplnenia účelu trestu, keďže ani predchádzajúce uloženia trestu zákazu činnosti nemali na
obžalovaného predpokladaný prevýchovný vplyv a dopustil sa dokonca závažnejšej trestnej činnosti,
ako tomu bolo pri predchádzajúcich odsúdeniach, keď pod vplyvom alkoholu viedol nákladné motorové
vozidlo s nákladom.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať

práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.