Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/406/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209577
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414209577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne G. V., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. Y., A. XX, štátnej občianky SR, v konaní zastúpenej Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
zaplatenie sumy 2.724,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 10C/126/2014-102 zo dňa 31. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 2.724,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 EUR ročne zo sumy 2.724,-
EUR od 27. 07. 2014 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia žalobkyne m e n í tak, že
žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie vo výške
1.066,24 EUR do 3 dní.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ostáva
nedotknutý.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.724,-
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 EUR ročne zo sumy 2.724,- EUR od 27. 07. 2014
do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 621,10 EUR, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu (označenú ako „návrh navrhovateľky“)

zamietol. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
jej v rozsudku uvedenú istinu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému
obohateniu malo dôjsť takým spôsobom, že na základe Zmluvy o úvere č. 609500178 uzavretej medzi
stranami sporu došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške
800,- EUR, odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 772,- EUR, ktorú sa žalobkyňa zaviazal zaplatiť
v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 15. 07. 2010. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné
potreby. Ročný úrok predstavoval 96,50 EUR, zmluva neobsahovala podstatné obligatórne náležitosti

v zmysle zák. č. 129/2010, a to podľa tvrdenia žalobkyne ročnú percentuálnu mieru nákladov, úrokovú
sadzbu a termín konečnej splatnosti úveru, preto mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej
istiny vo výške 800,- EUR. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 3.524,- EUR, to znamená o2.724,- EUR viac, než mal žalovaný nárok, preto v rozsahu sumy 2.724,- EUR došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného.

2. Okresný súd žalobu považoval za dôvodnú v celom rozsahu, zmluvu zo dňa 23. 06. 2010 uzavretú
medzi stranami sporu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že zmluva
neobsahovala obligatórne náležitosti, akými sú údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o

konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov a pod. Zákon v čase podpisu úverovej zmluvy absenciu týchto náležitostí sankcionoval
jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Na strane žalovaného tak vznikol majetkový prospech v
časti peňažných prostriedkov, ktoré prevzal od žalobkyne nad hodnotu istiny. Keďže v konaní bolo
preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu úveru 800,- EUR a žalobkyňa žalovanému za úver
zaplatila sumu 3.524,- EUR, došlo v rozsahu sumy 2.724,- EUR na strane žalovaného k bezdôvodnému

obohateniu, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3.Okresnýsúdvecprávneposúdilpodľaust.§1ods.2,§9ods.1,2,§11ods.1písm.a/zák.č.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci, ďalej podľa § 53 ods. 1, 2, 5 OZ, § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, § 451 ods. 2 OZ, o úrokoch

z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ s poukazom na § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
s poukazom na prechodné ustanovenie v § 10c tohto nariadenia, o náhrade trov konania okresný súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania vo výške trov
právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužieb.Súdnepriznalprávnemuzástupcovižalobkynetrovykonaniazanáhradu

za stratu času za účasť na pojednávaní a ani náhradu za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad
Hronom, nakoľko tieto náklady súd nepovažoval za účelné a hospodárne vynaložené na bránenie práv
žalobkyne. Súd poukázal na to, že neupiera žalobkyni právo na súdnu ochranu, avšak je mu súčasne
z jeho úradnej činnosti známe, že v obvode okresného súdu pôsobí niekoľko združení na ochranu práv
spotrebiteľov a taktiež právnické kancelárie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, a preto

sa mu javí neúčelné a nehospodárne, aby spotrebiteľa splnomocňoval na ochranu svojich záujmov
advokátsku kanceláriu, ktorej sídlo je vzdialené od obvodu okresného súdu cca 200 km.

4. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v zákonnej lehote.

5. Žalovaný v odvolaní namietal výrok rozsudku okresného súdu, v ktorom sa mu uložila povinnosť
zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu s príslušenstvom a nahradiť jej trovy právneho zastúpenia, a to z
dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ OSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP. Tvrdil, že súd napadnuté rozhodnutie
neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, čím sa mu odňala možnosť konať
pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/, a teda je daný aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ OSP. Žalovaný rázne odmietol, že Zmluva o úvere č. 609500178 uzavretá medzi stranami
sporu je zmluvou spotrebiteľskou. Tvrdil, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných

strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/). Keďže Obchodný zákonník aplikáciu
právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným
spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo-
relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Ďalej tvrdil, že žalovaný nie je povinný dokazovať, na čo
v skutočnosti boli použité prostriedky ním poskytnuté, avšak dostatočne preukázal, že prostriedky boli

vzaté za účelom zamestnania. Jeden sa nachádza v zmluve o úvere priamo na jeho prednej strane,
druhýkrát je zaškrtnutý v žiadosti o úver a napokon je vyplnený dodatok. Naproti tomu žalobca nijako
nepreukázal, iba tvrdil na základe akýchkoľvek nepodložených dôkazov, že prostriedky mali byť vzaté
za osobným účelom. Žalobkyňa sa domáha určenia absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, avšak ani jediným dôkazom nepoukázala, prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať.

Pokiaľ žalobkyňa napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, uviedol,
že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok
za poskytnutie úvere nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovýmsubjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o
samotnúvýškupríslušnéhopoplatku,tentovčaseuzatvoreniazmluvyoúveredlžníčkevyhovoval,keďže
nič voči jeho výške nenamietala, teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky, či na dané podmienky

úverovej zmluvy pristúpi, alebo nie. Ďalej žalovaný namietal, že v súdenej veci existuje prekážka veci
už rozhodnutej, legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok, resp. Zmluvy o úvere č. 609500178 sa
už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave. Žalobkyňa
bola v súdenej veci zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. rozsudkom sp. zn. SR 08239/11 zo dňa 30. 08. 2011, ktorý

uznáva dlh žalovaného na poplatok, úroky z omeškania, ako aj zákonné úroky a žalobkyňu zaviazal na
plnenie. Finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa poukázala na účet žalovaného predstavujú dobrovoľné
plnenie, na ktoré bola zaviazaná vyššie špecifikovaným rozhodcovským rozsudkom. Takéto plnenie nie
jemožnépovažovaťzabezdôvodnéobohatenie.Rozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokužiadal
zmeniť a nároky žalobkyne zamietnuť, eventuálne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

6. Žalobkyňa v odvolaní napadla výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov právneho zastúpenia.
Tvrdila, že súd neodôvodnil, prečo uplatňované trovy, pozostávajúce z hotových výdavkov a cestovného
jej nepriznal vôbec a nepriznal jej ani pomerne zníženú náhradu za cestovné a stratu času. Súd poprel
význam a zmysel práva na slobodnú voľbu advokáta - uvedeným postupom by si strana sporu mohla

zvoliť advokáta len z miesta bydliska. Do pozornosti dala tú skutočnosť, že si trovy pozostávajúce
z hotových výdavkov a cestovného neuplatnila v plnej výške, ale značne znížené približne o 40 %
z celkovej sumy hotových výdavkov a cestovného. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
žiadala zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v sume 1.066,24
EUR s DPH a náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní taktiež vyčíslila.

7. Písomné vyjadrenie k odvolaniam protistranami podané neboli.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi v
odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods.

1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni žalovanú istinu s príslušenstvom potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Vo výroku o náhrade trov
konaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniažalobkynepodľaust.§388CSPzmenilavovýroku,
v ktorom okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ponechal nedotknutým z nasledovných dôvodov:

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, vo výroku o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu s príslušenstvom a na tieto dôvody v ďalšom
poukazuje na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že je správny záver
okresného súdu o tom, že vzťah medzi stranami sporu treba považovať za vzťah spotrebiteľský na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že ním poskytnuté

finančné prostriedky neslúžili žalobkyni na iný účel, než na účely zamestnania. Navyše odvolací súd
poukazuje na to, že je nelogické, aby si žalobkyňa požičiavala od žalovaného finančné prostriedky na
účely zamestnania, keď v čase uzavretia zmluvy bola žalobkyňa riadne zamestnaná u zamestnávateľa
SE Bordnetze - Slovakia s. r. o., a teda nemala dôvod požičiavať si peniaze, resp. vziať si úver za
účelom výkonu zamestnania. Okresný súd v dôvodoch rozsudku riadne odôvodnil, z akého dôvodu

považoval vzťah medzi stranami sporu za vzťah vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, taktiež
riadne odôvodnil, z akého dôvodu nepovažoval rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
08239/11 zo dňa 30. 08. 2011 za rozsudok, ktorý by tvoril prekážku v súdenej veci, taktiež súd riadne
odôvodnil, z akého dôvodu považoval existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za
danú, s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., konkrétne písm. f/, i/ a j/ v spojení s § 11

ods. 1 písm. a/, pokiaľ teda okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie, okresný súd rozhodol správne podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, rozsudok okresného
súdu je riadne a dostatočne odôvodnený tak, aby bol zrozumiteľný, tak pre odbornú, ako aj laickú
verejnosť, pri odôvodňovaní rozsudku sa okresný súd vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami a
dôkazmi vykonanými v konaní, a teda žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom nedostatočným

odôvodnením rozsudku. V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu.

10. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia zmenil a
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancievo výške 1.066,24 EUR z toho dôvodu, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval
trovy právneho zastúpenia žalobkyne, pozostávajúce z odmeny za jej právne zastúpenie za dôvodné,
aj pokiaľ ide o jej právnym zástupcom vynaložené cestovné a náhradu za stratu času.

11. Vzhľadom na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou Ústavou garantovaného
práva na právnu pomoc pred súdmi upraveného tiež Civilným sporovým poriadkom (a v čase
rozhodovania okresného súdu aj Občianskym súdnym poriadkom). Pre voľbu za advokáta zákon
neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a len na strane sporu, ktorého z advokátov zapísaných

v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Dôležitým kritériom pritom
nie je len povesť advokáta, jeho odborné zamerania, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi,
vedomosť, že sa na neho môže spoľahnúť a že advokát si pre neho nájde čas. Strana sporu si advokáta
volí berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp. že mu táto
nebude priznaná. Avšak v prípade, že mu v zmysle § 142 ods. 1 OSP (v súčasnosti od 01. 07. 2016
podľa § 255 ods. 1 CSP) právo na náhradu trov konania vznikne, ale súd mu náhradu neprizná, alebo

prizná len v časti, znáša súd povinnosť riadne a presvedčivo svoj postup odôvodniť.

12. Účelným bránením práva sa rozumie voľba účelných krokov, resp. úkonov právnej služby zo
strany advokáta. Súd je oprávnený skúmať účelnosť vynaložených trov, ako aj skutočnosť, či nie
sú naplnené podmienky pre postup podľa § 150 OSP (v súčasnosti § 257 CSP). Doprava na

pojednávanie priamo súvisí s účelným úkonom právnej služby, zastupovaním na pojednávaní pred
súdom je realizáciou práva strany sporu na účasť na konaní v spojení s právom na právnu pomoc. V
prípade cestovného, náhrady za stratu času právneho zástupcu sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba
vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miestom procesného
úkonu, napr. pojednávania, jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej, alebo autobusovej dopravy, ako

lacnejších foriem cestovania. Súčasne však odvolací súd bral do úvahy výšku náhrady za stratu času,
ktorá je pri použití osobného automobilu za normálnych okolností väčšinou najnižšia.

13. Postup okresného súdu smerujúci k tomu, že nebude priznávať náhradu trov právneho zastúpenia
v rozsahu účelne vynaložených výdavkov na cestovné a za stratu času (v tomto prípade účtované cesty

predstavovali dopravu na pojednávanie a späť a stratu času), ak sídlo advokátskej kancelárie bude v
obvode iného súdu prvej inštancie, než je bydlisko, resp. sídlo strany sporu, alebo sídlo konajúceho súdu
prvej inštancie, predstavuje obmedzenie práva slobodnej voľby advokáta dotknutou stranou sporu, je v
rozpore nielen s ustanoveniami § 142 až 150 OSP (§ 255 až 257 CSP), § 24 OSP (§ 89 ods. 1 CSP)
v spojení s § 15 a § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale odporuje aj článkom

47 ods. 2 a článku 2 ods. 3 Ústavy SR.

14. V súdenej veci nie je sporným, že žalobkyňa má trvalý pobyt v obci Orovnica (okres Žiar nad
Hronom) a jej právny zástupca v Košiciach. V súvislosti so zastupovaním žalobkyne vznikli trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia aj titulom cestovného a náhrady za stratu času, a to dňa 22.

10. 2014 a dňa 31. 03. 2016 motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobcu, pričom právny zástupca
žalobkyne si z cestovného zo dňa 22. 10. 2014 vo výške 127,89 EUR uplatnil len polovicu, t. j. sumu
63,94 EUR, z cestovného zo dňa 31. 03. 2016 vo výške 136,10 EUR si uplatnil len 75 % + 20 % DPH,
spolu 107,21 EUR s DPH, a teda titulom cestovného celkom sumu 171,16 EUR s DPH titulom náhrady
za stratu času (§ 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z.) v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 22. 10.

2014 uplatnil za každú začatú polhodinu sumu 13,40 EUR (t. j. 14 x 13,40 EUR), spolu 187,60 EUR, z
ktorej si uplatnil len polovicu, t. j. 93,80 EUR. Titulom straty času za účasť na pojednávaní dňa 31. 03.
2016 za každú začatú polhodinu si uplatnil sumu 14,30 EUR + 20 % DPH, t. j. 200,20 EUR bez DPH,
z ktorej sumy si uplatnil len 75 %, t. j. 150,15 EUR bez DPH, spolu s DPH vo výške 20 %, vo výške
180,18 EUR. Celkom za hotové výdavky si uplatnil 273,98 EUR s DPH. Spolu so súdom prvej inštancie

priznanou náhradou trov za trovy právneho zastúpenia, teda, trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 1.066,24 EUR s DPH, ktorú sumu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni do 3 dní.

15. Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu vo zvyšnej časti
zamietol, a preto v tomto výroku rozsudok okresného súdu odvolací súd ponechal nedotknutým.

16. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), a preto odvolací súd
rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (§ 262 ods. 1CSP) s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).