Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5906204416
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5906204416.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa L. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z. X, P., zastúpeného JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom v Ružomberku, A.
Bernoláka 6, IČO: 37 807 439 proti odporcovi Ing. PhDr. W. K., nar. XX. X. XXXX, bytom K. K., K. X,
zastúpenému JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29,
IČO: 42 063 337, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č. k. 4C/115/2006-668 zo dňa 19. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom

nehnuteľností, vedených v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie P. ako parcela CKN č. 16006
záhrada o výmere 27 m2 a parcela č. CKN 16007 záhrada o výmere 28 m2. Rozhodnutie o trovách
konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Prirozhodovanívovecivychádzalzust.§130ods.1a§134Občianskehozákonníka,keďzvykonaného
dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ minimálne od 1. 1. 1992 užíva sporné nehnuteľnosti
nerušene a dobromyseľne v tom, že mu vlastnícky patria, a preto nadobudol vlastníctvo vydržaním ku
dňu 31. 12. 2001. Prihliadol najmä na výpoveď svedkyne K. I., ktorá potvrdila, že v roku 1991 jej matka

M. U. odpredala sporné nehnuteľnosti navrhovateľovi v čase, keď ju ona opatrovala a fyzicky za matku
prevzala i kúpnu cenu vo výške 1 000,- Sk. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdili i svedkovia K. M., M.
C. a U. C., ktorí potvrdili, že navrhovateľ sporné nehnuteľnosti užíva dlhšie ako 15 rokov a od začiatku
roku 1992 ich i obhospodaruje. Prvostupňový súd zároveň neprihliadol na prehlásenie Z. U. zo dňa 23.
4. 1999, keďže jeho obsah bol v rozpore s obsahom notárskej zápisnice, napísanej dňa 28. 7. 2000
na úrade JUDr. Márie Macháčkovej v P., z ktorej vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti mal nadobudnúť v
roku 1946 od spoluvlastníkov B. O., ktorý tieto užíval ako vlastné až do roku 1986, kedy ich odpredal

odporcovi.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a rozhodnutie o nich vyhradil
samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odporca. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, lebo podľa

jeho názoru navrhovateľ v priebehu celého konania nepreukázal dobromyseľnosť držby. V liste zo dňa
2. 10. 1980 vyslovil záujem odkúpiť sporné nehnuteľnosti, a teda sám vedel, že tieto nehnuteľnosti užíva
odporca a už z tohto pohľadu nemohol byť v držbe dobromyseľný. Aj ďalším listom zo dňa 9. 3. 1993
spochybnil svoje tvrdenia, keď uvádza, že parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu, odkúpil, pričomku dňu 20. 11. 1991 boli zapísané na list vlastníctva, čo sa nezakladalo na pravde, a preto nemohol
byť dobromyseľní od 1. 1. 1992, ako to tvrdí súd, keď v roku 1993 oznamuje, že odstraňuje pletivo.
Výpoveď svedkyne K. I. pokladal odporca za zavádzajúcu a rozporuplnú, a preto ju podľa jeho názoru

ani nemožno pokladať za rozhodujúci dôkaz, potvrdzujúci dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva navrhovateľom.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny potvrdiť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je podľa jeho názoru zrozumiteľne a

v súlade so zákonom popísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotenie dôkazov. Posledný list adresoval
odporcovi dňa 25. 3. 1992 a žiadny následný list z roku 1993 neexistuje, hoci na to odporca v
odvolaní viackrát poukazuje. Z tohto pohľadu sa javí ako zámerne uvádzaný nesprávny rok, aby si
odporcaprivodillepšiepostavenievkonaní.Svojpostupprvostupňovémusúduviackrátvysvetlil,pretože
najprv pri odkupovaní nehnuteľností jednal so skutočnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, resp. s
ich právnymi nástupcami. Prvý výsluch svedkyne K. I. zo dňa 19. 9. 2008 bol vykonaný bez účasti

právnehozástupcunavrhovateľalenvprítomnostiprávnejzástupkyneodporcuaztohtodôvodunatento
dôkaz prvostupňový súd správne neprihliadol, pričom pri druhom výsluchu dňa 26. 9. 2013 svedkyňa,
ktorá vypovedala v domácom prostredí, jednoznačne uviedla, že jej matka odpredala navrhovateľovi
predmetné nehnuteľnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto

prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Prvostupňový súd na č.l. 11 až 13 dôvodov podrobne rozviedol, na ktoré dôkazy v priebehu konania
prihliadol, na ktoré nie a z akých dôvodov, vrátane výpovede svedkyne K. I., ktorej výpoveď zo dňa 19.

9. 2008 hodnotí na č.l. 7 posledný odsek a č.l. 8 prvý odsek dôvodov. Ak teda v priebehu odvolacieho
konania neboli tvrdené zo strany účastníkov žiadne nové skutočnosti, neprislúchalo ani odvolaciemu
súdu hodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa, a preto rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ odporca v priebehu odvolacieho konania poukazoval na písomnú korešpondenciu z roku 1993,
takátokorešpondenciazobsahuspisunevyplynulaakeďževtomtosmerenepredložilanižiadnedôkazy,
nemohol odvolací súd ani na túto námietku prihliadnuť.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.