Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 27XCdo/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213401
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6412213401.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej a

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 10C/171/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2015, č. k. 13Co/41/2015-32,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
III. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne označeným
uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom (ďalej len „prvoinštančný súd“) z
23. júla 2014 č. k. 10C/171/2012-13 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/171/2012-28 zo 16.
decembra 2014, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur, za
vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku
zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom.

2. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. bol súd nesprávne obsadený.

3. Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému
súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že poplatok za námietku

zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C.
s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci
k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia

§ 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tubolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„O.s.p.“).Dôvodompretakýtopostup

je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

5. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou
osobou, sa najskôr zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie konania. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.

s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

6. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému
zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo
v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu

kaucie, teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo
predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie námietky zaujatosti tak
bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania predkladaním neodôvodnených námietok
zaujatosti.

7. K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa obdobnou
otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach nemožno samo o sebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1

ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03,
I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah do
základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež rešpektovať ústavou
predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne opatrenie obmedzujúce právo
jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup

k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude narušená samotná podstata tohto základného
práva (PL. ÚS 56/07).

8. Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa najvyššieho súdu
primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti
sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo prístup súdu v takej miere, že by
to narušovalo samotnú podstatu základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

9.Najvyššísúdsapretonestotožnilsnázoromžalobkyne,žezavedenímsúdnehopoplatkuzavznesenie
námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva
na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

10. Následne sa zaoberal prípustnosťou dovolania. V prejednávanom prípade ide o dovolanie podané
v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.
zn. 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/281/2014, 6Cdo/301/2014, 6Cdo/304/2014,
1Cdo/122/2014, 3Cdo/310/2014, 4Cdo/229/2014, 5Cdo/311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami

rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.11. V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou od 1. januára 2015, len dodáva,
že od uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne
vylúčená aj týmto ustanovením. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

12. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako
neprípustné odmietol.

13. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení

s § 256 ods. 1 C. s. p. (per analogiam), keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu
zavinila neprípustným dovolaním žalobkyňa, žalovanej však v takomto konaní preukázateľne žiadne
trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.