Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010144
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917010144.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému P. D., pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 20. júna 2018, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta
a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Alojza Palaja, odvolanie okresného prokurátora, proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23.01.2018, sp.zn. 2T/43/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/43/2017 zo dňa 23.01.2018 bol obžalovaný
P. D. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa
06.04.2017, sp.zn. 2Pv 489/16/6609, a to postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. pre skutok, ktorý podľa
výroku tejto obžaloby mal spáchať na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa roku 2015 do 31.10.2016 v I. v N. rodinného domu č. XXX/XX na A.
E. neoprávnene mal prechovávať jeden kus podomácky vyrobenej jednovýstrelovej zbrane brokovej
jednotky kaliber 20, ktorá podľa posudku KEÚ Slovenská Ľupča podľa § 4 ods; 2 písm. g) zákona č.
190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive patrí do kategórie zakázanej zbrane, ako aj 11 kusov
nábojov zn. Sellier&Bellot kaliber 20 s brokovými strelami o priemere 4 mm a 11 kusov nábojov zn.
Sellier&Bellot kaliber 20 s brokovými strelami o priemere 6,8 mm, ktoré podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona

č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive sú strelivom, pričom obvinený nie je držiteľ zbrojného
preukazu,
ktorým konaním mal spáchať zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
294 ods. 2 Tr. zák. a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
1 Tr. zák. Takýmto výrokom dospel prvostupňový súd k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný P. D..

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný
prokurátor, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 23.01.2018,
ktoré odvolanie následne zdôvodnil písomným podaním zo dňa 04.04.2018. V jeho dôvodoch vyslovil
nesúhlas s oslobodzujúcim výrokom napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, okresný súd vykonané
dôkazy nesprávne vyhodnotil, pokiaľ bolo obžalovanému vznesené obvinenie, proti uzneseniu si
sťažnosť nepodal, pri výsluchu 21.02.2017 zásadným spôsobom svoje zavinenie nepoprel a v tejto

súvislosti prokurátor poukázal na obsah jeho výpovede. Obžalovaný mal dostatok času využiť zbraňovú
amnestiu, ktorú možnosť nevyužil. Pokiaľ vznikli pochybnosti ohľadom výsluchu svedkov, poukázal
prokurátor na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo/5/2012. Bol to syn obžalovaného O.
D., ktorý zbraň neskôr aj s nábojmi odovzdá s tým, že túto našiel v garáži medzi osobnými vecami
obžalovaného. Pokiaľ manželka a synovia vypovedali, resp. odmietli pred súdom vypovedať, využijúc
svoje zákonné právo, snažili sa tak len pomôcť obžalovanému v tom, aby unikol trestnoprávnej

zodpovednosti. Obžalovaný v garáži minimálne po dobu dvoch rokov nepovolenú zbraň s nábojmiprechovával. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým,
aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle

§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne.

Súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a taktiež rešpektovaní práva obžalovaného na
obhajobu, rozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, v jeho
priebehu dňa 24.10.2017 vykonal výsluch obžalovaného, svedkov O. D., X. D., na hlavnom pojednávaní
23.01.2018 doplnil dokazovanie výsluchom svedkov P. D., X. D., W.. C. T., v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por.
prečítal obsah písomných znaleckých posudkov, ktoré sú obsahom spisového materiálu a podľa § 269
Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, zadokumentované v obsahu trestného spisu, najmä obsah

úmrtného listu, týkajúceho sa osoby E. G., výpisu z listu vlastníctva, správ na osobu obžalovaného,
odpis registra trestov, týkajúci sa jeho osoby a oboznámil aj obsah pripojeného spisu Okresného súdu
Rimavská Sobota sp.zn. 0T/68/2015.
Prvostupňový súd takýto súhrn dôkazov vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne správne. Jeho rozhodnutie
zodpovedá všetkým hľadiskám, obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu

venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného

P. D. zo spáchania stíhaného skutku.
V reakcii na odvolacie námietky prokurátora sa žiada zo strany krajského súdu primárne zdôrazniť,
že zo zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. por. vyplýva, že
prípadný záver o vine obžalovaného P. D. zo spáchania stíhaného zločinu a prečinu by musel byť
založený na bezpečne zistených faktoch a nie iba na predpokladoch a domnienkach, hoci sa môžu javiť

pravdepodobnými. Súhrn nepriamych dôkazov, na preukázanie viny obžalovaného v posudzovanom
prípade by musel tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by
nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti žalovaného skutku v zmysle usvedčenia obžalovaného
z jeho spáchania, ale čo je dôležité, aj nadovšetko vylučovali pochybnosť prijatia iného záveru o nevine
obžalovaného. Súd prvého stupňa sa hodnotením dôkaznej situácie podrobne zaoberal v odôvodnení

napadnutého rozsudku (strana 4), s týmito dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a bolo
by nadbytočné na tomto mieste v rozhodnutí odvolacieho súdu tieto dôvody znovu opakovať. Stručne
sa žiada dodať, že pokiaľ odvolateľ opakovane zvýrazňoval význam dôkazu, a to prvotnej výpovede
obžalovaného vo veci, v ďalšom naviac spochybňoval postoj rodinných príslušníkov obžalovaného,
pokiaľ v konaní pred súdom vypovedali (manželka), resp. odmietli vo veci vypovedať, využijúc svoje

zákonné právo a naviac poukázal na výpoveď jeho manželky z prípravného konania, že po jeho
návrate z cudziny mu oznámila to, že si E. G. zbraň a strelivo u neho uschoval v garáži, krajský
súd k tomu zdôrazňuje, že X. D. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že pokiaľ G. priniesol nejakú
tašku a uložil ju do garáže, obžalovaný prítomný nebol, pričom však nevedela presne potvrdiť, či túto
skutočnosťoznámilaobžalovanému.Dôležiténaviacjeito,žerodinnýdomsgarážounebolvlastníctvom

obžalovaného, čo správne prvostupňový súd konštatoval na podklade výpisu z listu vlastníctva, tieto
nehnuteľnosti boli vlastníctvom manželky a syna obžalovaného, neskôr sa stali vlastníctvom ich
mladšieho syna. Neobstojí tak záver obžaloby v tom smere, že by si obžalovaný sebe zadovážil a držal
strelnú zbraň bez povolenia a neobstojí ani to, že by sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia nad
akúkoľvek pochybnosť.

Za takejto dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver
spočívajúci v tom, že nebolo dokázané, že stíhaný skutok spáchal obžalovaný P. D.. V súdenom prípade
boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci a to nielen v prospech, ale aj v
neprospech obžalovaného, nie je objektívne možné už nič ďalej dokazovať, resp. iným dôkazom, majúc
na mysli taký, ktorý by spochybnil obhajobu obžalovaného, usvedčiť ho zo spáchania stíhaného skutku

v rozsahu uvedenom v obžalobe prokurátora.
Pokiaľvovecizostaločiastočnépodozrenie,žeobžalovanýibamalvedomosťotom,ževgarážipridome
si nebohý G. uschoval konkrétnu zbraň a strelivo, krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady prezumpcie
neviny pre orgány činné v trestnom konaní vyplýva, a to pokiaľ ide o vyvodzovanie skutkových zistení nazáklade vykonaného dokazovania to, že v prípade pochybností o skutku, ako bol ustálený obžalobou,
ktoré preukázateľne nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je povinnosťou týchto orgánov
a súdu obzvlášť prikloniť sa k možnosti pre obžalovaného priaznivejšej. Iba konštatované podozrenie

samé o sebe nepostačuje a ani nemôže postačovať na vyslovenie nepochybného záveru o jeho vine.
Na podklade uvedených dôvodov rozhodol krajský súd o odvolaní prokurátora, považujúc ho za
nedôvodné, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.