Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233845
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112233845.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom
Klimekom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: O., O., G. X, o zaplatenie
2. 750 eur s prísl., o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
12C/368/2012-102 zo dňa 13.03.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 12C/368/2012-114 zo dňa
14.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/368/2012-114 zo dňa 14.11.2016 v
napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva. Dopĺňacím uznesením zo dňa 14.11.2016 rozhodol, že žalobcovi náhradu trov

konania nepriznáva. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom podaným dňa 16.10.2012
domáhal na žalovanom zaplatenia 2.750 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 22.09.2012 do
zaplateniaažiadalnáhradutrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti
nachádzajúcej sa k.ú. V., a to parcely registra E KN č. XXX a parcely registra E KN č. XXX/X. V súvislosti
s preložkou cesty č. T. V. - P. bola trasa cesty vedená aj cez tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V.,
a to po parcelách č. XXX, XXX a XXX/X. Jeho právny predchodca sa domáhal vysporiadania vlastníctva

parciel zabraných na výstavbu cesty od roku 1991. Preto žalobou zo dňa 07.09.2009 si uplatnil nárok
z titulu náhrady za zabratie pozemku, keďže tam vzniklo vecné bremeno (§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z. )
konanie o tejto žalobe bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/187/2009.

2. Podaním doručeným súdu dňa 07.01.2015 žalobca zobral svoju žalobu v tomto konaní späť, nakoľko
spor vedený pod sp. zn. 10C/187/2009 bol ukončený rozsudkom zo dňa 17.10.2014. Súd rozhodol

tak, že žalovaného Prešovský samosprávny kraj zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.204 eur a tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2014. Vzhľadom na právnu úpravu v zmysle zákona č. 66/2009
Z.z. bol pôvodný návrh v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/187/2009 modifikovaný tak, že žalobca si
uplatnil aj zaplatenie náhrady na zriadenie vecného bremena, pričom súd vychádzal pri určení ceny
z desaťnásobku zistenej a ustálenej náhrady za bezdôvodné obohatenie, ako bolo aj uplatňované v
žalobe zo dňa 15.10.2012 (v tomto konaní sp. zn. 12C/368/2012). Vo svojom návrhu poukázal na to,

že žalovaný toto akceptoval, a preto nebolo už dôvodné uplatňovať nárok samostatnou žalobou v tomto
konaní. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tieto si uplatnil podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p., čo odôvodnil tým, že žalovaný v konaní sp. zn. 10C/187/2009 od počiatku popieral uplatňovaný
nárok a rovnako aj v konaní sp. zn. 12C/368/2012 a preto z dôvodu opatrnosti pred premlčaním bol
nútený podať túto žalobu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 165 eur a za 9 úkonov právnej pomoci vo výške 871,15 eur.3. Žalovaný súhlasil so zastavením konania a náhradu trov konania si neuplatnil. Vo vzťahu k trovám
konania uplatneným žalobcom uviedol, že žaloba bola podaná predčasne, lebo bolo už vedené konanie
na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/187/2009. Žalobcom bolo podané rozšírenie žaloby, adresované

súdu, nie žalovanému, preto nemôže byť použité ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., nakoľko
správanie žalovaného nijako neovplyvnilo späťvzatie návrhu. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobcovi
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2014, sp. zn. 10C/187/2009 bola priznaná náhrada za
zriadenie vecného bremena, ktorá mala charakter jednorazovej odplaty, a preto bola priznaná aj za
parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu. V zmysle ústavnoprávnej zásady nebis in idem (nikdy dvakrát

v tej istej veci), by bolo toto konanie aj tak zastavené. Navrhol rozhodnúť o trovách v súlade s ust. §
146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 96 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 O.s.p. uviedol, že žalobca
vzal žalobu späť, pretože sám žalobca rozšíril resp. zmenil žalobný petit v konaní vedenom pod sp.
zn. 10C/187/2009, ktorý bol uznesením zo dňa 26.09.2014 pripustený na pojednávaní v prítomnosti

účastníkov, tak že žiadal priznať náhradu za zriadenie vecného bremena za obdobie od septembra
2009, čo bolo rovnaké obdobie, ktoré bolo žalované v tomto konaní. Toto vytvorilo prekážku, pre ktorú
nebolo možné pokračovať v predmetnom konaní, a to pre správanie žalobcu. Žalobca ako „pán sporu“
mohol takto realizovať svoje právo od začiatku, čím by sa predišlo nadbytočnému začatiu konania v tejto
právnej veci (prípadne až po nepripustení zmeny žaloby vo veci sp. zn. 10C/187/2009, podávať novú

žalobu na ďalšie obdobie), na to práve žalovaný poukazoval už vo svojom vyjadrení k žalobe.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p.
vyplýva,žeaksúdzastavujekonanievdôsledkuspäťvzatia,musísazaoberaťprirozhodovaníonáhrade
trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok

na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či
išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu
výsledkuchovaniažalovanéhokpožiadavkámžalobcu.Idetedaoto,čisažalobcadomoholuplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3Sžo 225/2010). Z uvedeného vyvodil, že právo

na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý si náhradu trov neuplatnil.

6.Dopĺňacímuznesenímsúdprvejinštancierozhodoltak,žežalobcovináhradutrovkonanianepriznáva.
V odôvodnení uvedeného uznesenia citujúc ust. § 224, § 225 ods. 1 až 3, § 234 ods. 1, 2, § 235 ods. 2 a §
470ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenC.s.p.)a§146ods.1písm.c)

a ods. 2 O.s.p. konštatoval, že v danej veci žalobca vzal späť žalobu, pretože sám žalobca rozšíril resp.
zmenil žalobný petit v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/187/2009 vedenom na tunajšom súde, ktorý
bol uznesením zo dňa 26.09. 2014 pripustený na pojednávaní v prítomnosti účastníkov a žiadal priznať
náhradu za zriadenie vecného bremena za obdobie od septembra 2009, čo bolo rovnaké obdobie, ktoré
bolo žalované v tomto konaní (kde už žaloba bola podaná dňa 16.10.2012), čo vytvorilo prekážku, pre

ktorú nebolo možné pokračovať v tomto konaní pre úkon vykonaný samotným žalobcom. Žalobca ako
„pán sporu“, mohol takto realizovať svoje právo od začiatku, čím by sa predišlo nadbytočnému začatiu
konania v tejto právnej veci (prípadne až po nepripustení zmeny žaloby vo veci sp.zn. 10C/187/2009
a podávať novú žalobu na ďalšie obdobie), na to práve žalovaný poukazoval už vo svojom vyjadrení
v žalobe.

7. V ďalšom uviedol tak, ako v odôvodnení uznesenia zo dňa 13.03.2015, že z previazanosti § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí
sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného

aleprocesnéhopráva,otázku,čiišloodôvodnepodanúžalobu,jenevyhnutnéposudzovaťzprocesného
hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či
sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom
konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10. 2010, sp. zn. 3Sžo 225/2010).
8. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že s poukazom na ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

vzniklo právo na náhradu trov konania práve žalovanému, ktorý si však trovy neuplatnil a o ktorých bolo
rozhodnuté uznesením zo dňa 13.03.2015 a nevzniklo právo žalobcovi, preto mu ich nepriznal.9. Proti výroku o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal
na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pre správanie žalovaného bol vzatí späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, kedy trovy konania je povinný uhradiť žalovaným. V konaní sp. zn. 10C/187/2009 bol

uplatnený nárok za obdobie september 2009 až september 2012, kde súd rozšírenie žaloby nepripustil,
preto z dôvodu nedostať sa do premlčania bol uplatnený nárok samostatnou žalobou. V čase podania
žaloby 15.10.2012 žalovaný namietal ako právny základ nároku, tak aj jeho výšku. Vzhľadom na konanie
vo veci 10C/187/2009 bolo konanie v predmetnej veci prerušené. Až po vyhlásení rozsudku vo veci
10C/187/2009 zo dňa 17.10.2014, kde súd priznal náhradu za zriadenie vecného bremena, čo žalovaný

akceptoval, a teda zásadne zmenil svoje doterajšie procesné stanovisko, nastala situácia, že žaloba
bola podaná dôvodne. Keby takýto postoj bol žalovaný zaujal skôr, tak žaloba zo dňa 15.10.2012 by
nebolavôbecpodaná.Procesnépostupyžalobcusaodvíjaliodpostupomžalovaného.Jepretopotrebné
konštatovať, že pre správanie žalovaného bol späťvzatý návrh. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho
konania za odvolanie celkom vo výške 56,79 eur.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že v celom rozsahu poukázal na svoje vyjadrenie
k späťvzatiu žaloby zo dňa 29.01.2015 a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v
odôvodnenínapadnutéhouznesenia.Uviedol,žežalobcasavkonaní10C/187/2009domáhalzaplatenia
sumy 2.276 eur s príslušenstvom z titulu zastavania pozemkov v jeho vlastníctve cestnou stavbou.
Ďalšou žalobou vedenou pod sp. zn. 12C/368/2012 sa domáhal úhrady 2.750 eur s príslušenstvom

ako náhrady za užívanie pozemkov titulom vecného bremena, a to tých istých pozemkov a vec sa
týkala tých istých účastníkov ako v predchádzajúcej veci. Poukázal na článok I. § 4 ods. 1 v spojení s
článkom VI. zákona č. 66/2009 Z.z., pritom poukázal na to, že právo na náhradu za zriadenie vecného
bremena je majetkovým právom, ktoré sa premlčí v zmysle § 100 a nasl. OZ vo všeobecnej premlčacej
dobe v trvaní 3 rokov. Premlčacia lehota začala plynúť dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda

od 01.07.2009 a uplynula 01.07.2012, pričom žaloba bola podaná 16.10.2012. Keby teda nedošlo k
späťvzatiu žaloby, súd by konanie zastavil a nárok žalobcovi nepriznal. Navrhol preto výrok napadnutého
uznesenia potvrdiť.

11. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej

inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, a to zákona
č. 99/1963 Zb. (v znení doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musí postupovať a vec
posúdiť už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods.
1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným

súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca (§ 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 O.s.p.).

14. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 151 C.s.p.).

15. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak
strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov
protistrane (§ 256 C.s.p.).

16. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo
do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéto ustanovenie niet, súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutímna princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (článok 4 C.s.p.).

17. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania medzi stranami sporu
je predčasné. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie začalo na základe žaloby doručenej súdu
prvej inštancie 16.10.2012. Jej predmetom bolo zaplatenie finančnej náhrady za zabraté nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. V.. Uvedená žaloba bola odôvodnená tým, že predmetný nárok bol uplatnený

ako rozšírenie žaloby do konania 10C/187/2009, no rozšírenie žaloby nebolo súdom pripustené.
Konanie v predmetnej veci bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci 10C/187/2009.
V uvedenej veci bol dňa 17.10.2014 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo uložené žalovanému zaplatiť
žalobcovi 3.204 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti bol návrh
zamietnutý. Bolo vyslovené, že o trovách konania bude rozhodnuté do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. K späťvzatiu žaloby vo veci 12C/368/2012 teda došlo potom, čo nárok

žalobcuuplatnenýnajprvvkonaní12C/368/2012bolpopripustenírozšíreniažalobypredmetomkonania
10C/187/2009.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi za situácie, keď mohla
uplynúť premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku a po tom čo rozšírenie žaloby vo veci 10C/187/2009

súd najprv nepripustil, neostávalo nič iné, iba podať novú žalobu, ktorá sa viedla pod sp. zn.
12C/368/2012. Ak následne vo veci 10C/187/2009 bolo pripustené rozšírenie žaloby aj o sumu, ktorá
bola pôvodne uplatnená v predmetnom konaní 12C/368/2012 a po rozhodnutí vo veci 10C/187/2009
zase neostávalo žalobcovi nič iné, iba žalobu vziať späť. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že žaloba
v konaní 12C/368/2012 bola podaná dôvodne aspoň v časti.

19. Odvolací súd je toho názoru, že na strane žalobcu mohli vzniknúť účelné trovy konania v
súvislosti s konaním 12C/368/2012. Bolo zistené, že najprv súd nepripustil rozšírenie žaloby do konania
10C/187/2009, preto bolo na mieste, keď žalobca uplatnil si tento nárok samostatnou žalobou a
následne, do konania 10C/187/2009 bolo pripustené rozšírenie žaloby o nárok uplatnený v konaní

12C/368/12. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto potrebné žalobcovi priznať v predmetnom konaní
nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie nároku. Pri rozhodovaní o trovách
konania je treba vziať do úvahy to, v akom rozsahu bol žalobca úspešný v konaní 10C/187/2009 vo
vzťahu k nároku uplatnenom aj v konaní 12C/368/2012 a z toho vyvodiť, v akom rozsahu bola žaloba
vo veci 12C/368/2012 dôvodná. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že na strane žalobcu

v súvislosti s konaním 12C/368/2012 vznikli trovy konania, ktoré je treba žalobcovi priznať s ohľadom
na jeho úspech vo veci 10C/187/2009. Pri priznaní náhrady trov konania je možné priznať náhradu trov
právneho zastúpenia, ale iba za účelné úkony, ktoré boli nevyhnutné pre uplatnenie nároku žalobcu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch o trovách konania zrušil, a to podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a v zmysle ust. § 391 C.s.p. v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude v zmysle vyššie uvedeného rozhodnúť o trovách konania na
strane žalobcu, ale iba trovách účelných aj vzhľadom na konanie vo veci 10C/187/2009 pri zohľadnení

úspechu žalobcu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).