Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206869
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5315206869.4

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: G. G., nar.
XX.XX.XXXX,bytomU.č.XXX,zastúpenásplnomocnenýmzástupcomSTEHURA&partners,v.o.s.,so
sídlomČadca,ul.FraňaKráľač.2080,IČO:47246863,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.
o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocneným zástupcom

Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Kubániho č. 16, IČO:
47 233 516, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 10C/165/2015-101 zo dňa 28. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 10C/165/2015-101 zo dňa 28.04.2017 určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy č. 8500007954 zo dňa 27.10.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou (ďalej
„žalovaný“) a dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500007955 zo dňa 27.10.2010 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovanou sú neplatné (výrok I.). Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100

% vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená uznesením vyššieho súdneho úradníka
prvostupňového súdu (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou došlou súdu dňa 17.07.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia,
že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500007954 zo dňa 27.10.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným a dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500007955 zo dňa 27.10.2010 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným sú neplatné. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/, j/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z. z.“), § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, §
137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“.
V prvom rade súd skúmal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy
v zmluve v zmysle § 137 písm. c/ C. s. p., ktorý je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo žalobkyne alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Dospel k záveru, že v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení
preukázaný tým, že žalovaný reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho inštitútu, čím dochádza
a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej
inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieť rešpektovať
uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa tak na úkor žalobkyne môže bezdôvodne

obohacovať. Žalobkyňa sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. V
deň podpisu žiadosti o poskytnutie revolvingových úverov zo strany žalobkyne, t. j. dňa 27.10.2011 (eštepredtým ako bol žalobkyni revolvingový úver schválený či poskytnutý), nakoľko ku schváleniu žiadostí o
poskytnutie revolvingových úverov zo strany žalovanej došlo až dňa 31.10.2011, žalobkyňa podpísala
samostatne na inej listine aj dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené v zmysle § 551 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorých súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške
80,37 eur, resp. 57,87 eur (suma je na zmluve takmer nečitateľná). Z dokazovania mal súd preukázané,
že spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa

zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
Podľa súdu dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200057008, č. 8200057008 (správne č. 8500007954 a
č. 8500007955 - poznámka odvolacieho súdu) uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom
na ich formulované znenie nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých
obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto
ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy
tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka okrem iného patria aj ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciou spojenú
s neplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka) prípadne, ktoré oprávňujú

dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo
zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka). Práve predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba
jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhov podľa vlastného uváženia
žalovaného je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným

požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu,
že v dohodách o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1.500 eur (u každej z
nich) z titulu zmlúv o revolvingovom úvere č. 8200000057008, 8200057009, zároveň v samotnom bode 1
dohody je uvedené „Pohľadávky voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov) prípadne

uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti
voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných
dodatkov“. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj
nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané sám

žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa, voči žalovanému ako
dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok
zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je
vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Podľa súdu tak dohody o zrážkach zo mzdy
takakosúformulovanéumožňujúžalovanémuakododávateľoviobchádzaťúčinnújustičnúkontrolu,čím

reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z toho dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.
Ďalej súd konštatoval, že dohody o zrážkach zo mzdy boli žalobkyňou podpísané dňa 27.10.2011 (t.
j. v deň, keď žiadala žalovaného o poskytnutie revolvingových úverov) a ešte predtým, ako jej bol
revolvingový úver poskytnutý (nakoľko k jeho schváleniu zo strany žalovaného došlo dňa 31.10.2011).

Z uvedeného vyplýva, že už v čase pred vznikom zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím
bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy
buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane
dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti

akejkoľvekkontrolyopodstatnenostivýškypohľadávky.Tátopodmienkaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak
neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka neplatná.
Podľa súdu z fotokópie dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500007954, č. 8500007955 mal preukázané,

že žalovaný bude mať voči žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne žalobkyni na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo
výške 1.580 eur, resp. 1.080 eur. V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho
splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky žalovaného vočižalobkyni zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých poskytnutých
revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a

ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadnými
dodatkami. Na základe článku 2 tejto dohody je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech
žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 80,37 eur, resp. 57,87 eur mesačne. Pokiaľ
nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude
za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom

nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v
zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia,
a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
Ďalej súd konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku

dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti - dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500007954, č. 8500007955
uzatvorené medzi účastníkmi konania neobsahujú. Neobsahujú predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá
má byť zabezpečená. Obsahuje - opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej
pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanej vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej

prípadných dodatkov je neurčité, preto neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí
byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uvedené dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú
formulovanú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobujú značnú

nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne. Pri uzatváraní
dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo
mzdy a v akej výške. Suma 1.580 eur, resp. 1.080 eur v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola
uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingovéhoúveru.NeurčitéjeajzmluvnédojednanievčlánkuII.dohodyozrážkachzomzdytýkajúce

sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa
ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu
na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné,
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku
mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom

predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Aj z týchto dôvodov
preto súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto
konaní v celom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a podanú žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie.
Namietal, že v konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť, ustanovenie alebo nárok, z ktorého by si on
mal uplatňovať na základe dohody o zrážkach zo mzdy taký nárok, ktorý by mal povahu podľa § 53 ods. 4

písm. k/ a písm. o/ Občianskeho zákonníka, čiže logicky ani nemohol bez takéhoto zistenia konštatovať,
že dohodou o zrážkach zo mzdy by sa vymáhali nároky, ktoré by inak boli nárokmi z neprijateľných
podmienok podľa uvedených ustanovení. Posúdenie uvádzané súdom je neprávne aj preto, že sa
neviaženadohoduozrážkachzomzdyakotakú,alenapohľadávku,pričomvžiadnomrozhodnutíaaniv
napádanom rozsudku sa nekonštatuje, že pohľadávky by ako také nejestvovali. K poukazovaniu súdu na

to, že on by podľa prezentovanej domnienky mohol na základe dohody o zrážkach zo mzdy si uplatňovať
nároky z vyššie označených neprijateľných podmienok a tak obchádzať súdny prieskum oprávnenosti
pohľadávky, žalovaný uviedol, že žiadny zákon neurčil a ani neurčuje, že podmienkou na uzavretie alebo
využitie dohody o zrážkach zo mzdy je to, aby uspokojovaný nárok bol najskôr posúdený súdom. Podľa
neho všeobecný súd nemá právomoc určovať podmienky pre prípustnosť a platnosť právneho úkonu

nad rámec zákona. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
skutkovému a právnemu záveru o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Ďalej žalovaný namietal záver súdu o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach
presne a úplne konkretizovaná. Je v prvom rade v rozpore s ustanoveniami týchto ustanovení zákona,
ktoré slúžia na výklad právneho úkonu (najmä § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa týchto

ustanovení konajúci súd ani nepostupoval, čiže jeho závery sú v tomto smere minimálne predčasné.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/191/2009 a rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/81/2011 z 31.07.2012. Podľa žalovaného onačenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka,
ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s
konkrétnym číslom) je v tomto prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne

určité, pretože pohľadávka(y) sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z
hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie
výšky pohľadávky nie je v zmysle nejakej právnej normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť
právneho úkonu potrebné. Ďalej žalovaný uviedol, že zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy
nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky,
ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy

o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom) je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky
dostatočne určité, pretože pohľadávku(y) nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a
povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky a
rovnako aj sumy pohľadávky (minimálne v časti istiny úveru).
Podľažalovanéhoajďalšízáversúdujevrozporesrelevantnouprávnouúpravou,nakoľkovýškasplátky

je určená právnymi predpismi. Tiež nie je zo záveru súdu zrejmé na základe akej právnej normy platnej a
účinnejvčaseuzatvoreniadohodyozrážkachzomzdybyonnemoholpodmieniťposkytnutiepeňažných
prostriedkov uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy.
Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551
Občianskeho zákonníka) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávky nepredpokladá

a ani nevyžaduje. Okrem toho ak zákon č. 438/2015 Z. z. účinný 23.12.2015 určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy, potom
každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný.
Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby boli v konaní
dokázané a v rozsudku náležite, zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlené závery, v zmysle ktorých je

táto dohoda neplatnou.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že ako spotrebiteľ bola pred uzatvorením úverových zmlúv nútená uzatvoriť predmetné

dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by jej žalovaný
úver neposkytol. Napriek tomu, že tieto dohody sú na samostatnej listine, ich podmienky neboli
individuálne dohodnuté a išlo o typické formulárové zmluvy. Dohody o zrážkach zo mzdy umožňovali
žalovanému siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky
on uplatňoval z právnych úkonov, ktoré nie sú platné, čo nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu

v jej neprospech, pričom je povinná sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej
kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného. Podľa žalobkyne v konaní
dostatočným spôsobom preukázala, že zrážky zo mzdy sa vykonávali na plnenie, na ktoré žalovaný
nemal právny nárok, nakoľko hlavný záväzok, t.j. v danom prípade úverové zmluvy, obsahujú viaceré
pochybenia a nedostatky, čo okresný súd v danej veci správne posúdil a vyhodnotil. Podotkla, že prax

súdov v SR je priklonená názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a ako taká je neplatná. Príkladmo označila súdne rozhodnutia. Tiež poukázala na to, že už skôr uviedla,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uplatňovaná v spotrebiteľských zmluvách bola už dávnejšie Komisiou
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
zriadenáMinisterstvomspravodlivostiSRposúdenáakoneprijateľnázmluvnápodmienkapodľaust.§53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom komisia skonštatovala, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrarioC. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Po preskúmaní odvolania žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje,
že okresný súd ohľadom určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 C. s. p. a svoje rozhodnutie aj
náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 C. s. p. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto
podľa § 378 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na
ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

7. K odvolaniu žalovaného namietajúceho záver súdu o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v
dohode o zrážkach presne a úplne konkretizovaná, odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o zrážkach

zomzdypredstavujezabezpečovacíprostriedokpeňažnejpohľadávky,ktorúuzatváraveriteľsdlžníkom.
Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Predpokladom platného dojednania je písomná forma dohody. Jej nedodržanie má za
následok jej neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z
hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej, ako aj povinnej osoby, určenie celkovej

sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je nevyhnutné (ale možné), aby dohoda obsahovala aj uvedenie
výšky zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou
výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak
by však dohodnutá výška zrážok presahovala zákonom stanovený limit, v tejto časti je dohoda neplatná
a platiteľ mzdy je povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave.

8. Aj podľa odvolacieho súdu predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali predovšetkým
jednoznačnú výšku pohľadávky. Kým v bode I. vety prvej a druhej sa uvádza „Spoločnosť bude mať/má
voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007954 (č. 8500007955) (ďalej

len „Zmluva) čiastku vo výške 1.580 eur (1.080 eur), v zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má Dlžník
právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov)
(ďalej len „Revolvingy“), vo vete tretej „Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované
touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi,
príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré

Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“)“. Vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému
vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadné ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi,

ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy o úvere a jej prípadných dodatkov) je tak neurčité, a teda neplatné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Bolo
by tiež možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré

sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Okrem toho neurčité bolo aj
zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má
byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Aj podľa odvolacieho súdu je
neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti

dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

9. Žalovaný namietal aj záver súdu, že dohody o zrážkach zo mzdy spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

10. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia aprimeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj
na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú správne poukazovala aj
žalobkyňa v priebehu prvoinštančného i odvolacieho konania (napr. rozsudky Oceáno Grupo Editorial
a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05, Pannon GSM ZRT
C-243/08avecAsturcomC-40/08aďalšie),vktorejzdôrazňuje,žesystémochranyzavedenýsmernicou
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6
ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou pritom odôvodňujú,

že vnútroštátny súd má povinnosť exoffo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom a taktiež
má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
podľa takýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých

podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS). Tomu zodpovedá aj právna úprava Civilného sporového
poriadku v druhej hlave v prvom diely označený ak spotrebiteľské spory (§ 390 a nasl. C. s. p.). Súdu
teda nič nebráni dohodu judikovať ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ
v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môže byť za určitých okolností vyhlásené
za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a pod.). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná

dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany
priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia poplatkov,
ktoré sú neprijateľné.

11. Zároveň odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je

legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia
nezákonného či nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne
napadnutý odvolaním.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.

1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v právoplatnosti rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).