Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/406/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712214113
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3712214113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: V. M., bytom I. slobody
XXXX/XX, B., zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom,
Centrum II-88, proti žalovanému: B., s.r.o., ul. O. 890, B., IČO: 36 321 893, zastúpenému JUDr.
Pavlom Loduhom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Slovenských partizánov 1131/51, za účasti
intervenienta na strane žalovaného ( do 30.06.2016 ako vedľajšieho účastníka) - Komunálnej poisťovne,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. mája 2016, č. k.

10C/211/2012-217, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 8,75% úrok z omeškania zo sumy 2 127,29 eur od 05.12.2012 do 11.05.2016, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti príslušenstva z istiny 2.127,29 eur žalobu z a m i e t a.

Vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í
tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu prvoinštančného konania v rozsahu 60,72 %.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti zaplatenia istiny v
sume 10 834,04 eur zastavil, druhým výrokom žalobu o zaplatenie 9% úroku z omeškania zo sumy
2 127,29 eur od 01.11.2012 do 11.05.2016 vo výške 675 eur zamietol a tretím výrokom rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v

zastavujúcej časti odôvodnil ust. § 96 O.s.p. a tou skutočnosťou, že po vydaní rozsudku Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 17Co/604/2014-139 zo dňa 16.09.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu
prvej inštancie o určení, že zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi je daná v rozsahu
50%, v priebehu ďalšieho konania došlo medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaného k
dohode, na základe ktorej intervenient vyplatil žalobcovi sumu 2 127,29 eur, pričom žalobca vzal za
súhlasu žalovaného žalobu v istine v celom rozsahu späť. Ohľadne zamietajúcej časti súd poukázal
na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že hoci škoda žalobcovi bola spôsobená

pri dopravnej nehode dňa 01.12.2010, až do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k.
17Co/604/2014-139 (právoplatnosťdňa23.10.2015)nebolojasné,akoumierouzodpovedázanásledok
spôsobený žalobcovi žalovaný a akou mierou samotný žalobca. Súd uviedol, že pôvodne sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10 834,04 eur. Aj v prípade, že by mal žalovaný zaplatiťpolovicuzuplatnenéhonároku,išlobyosumuvyššiuako5400eur. Vskutočnosti,nazákladepodkladov
predložených zástupcom žalobcu intervenientovi na strane žalovaného, bola žalobcovi vyplatená suma
2 127,29 eur v dvoch úhradách, a to dňa 12.05.2016 a 13.05.2016. Na základe týchto skutočností bol

súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný (a intervenient na jeho strane) nebol vo vzťahu k žalobcovi
v omeškaní, lebo až do apríla 2016 nevedel, akú sumu má žalobcovi uhradiť. Preto súd žalobu v časti
zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 2 127,29 eur od 01.11.2012 do 11.05.2016 vo
výške 675 eur zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď účastníci boli v konaní

čiastočne úspešní.

2. Proti tomuto rozsudku, v zamietajúcej časti úrokov z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa v tejto časti zmeny rozsudku a vyhovenia
žaloby v časti úrokov z omeškania s tým, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu aj náhradu trov
konania v sume 1 868,57 eur. Namietal, že súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu,

skutkové závery súdu nemali oporu vo vykonanom dokazovaní a vec nesprávne právne posúdil. Podľa
jeho názoru nie je rozhodnutie v napadnutej časti dostatočne zdôvodnené, keď súd stručne uvádza,
že k vyplateniu sumy 2 127,29 eur došlo až na základe predloženia podkladov, postupne posledné
18.3.2016 a 15.04.2016. Považuje odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti za nepreskúmateľné, keď už na
pojednávanídňa19.05.2016jednoznačneuviedol,ževšetkyrozhodujúceapodstatnépodkladypredložil

spolu s podanou žalobou. Súd, žalovaný, ani intervenient na strane žalovaného sa od predloženia
predmetných dokladov v roku 2012 o tieto nezaujímali a intervenient na strane žalovaného o ne prejavil
záujem po právoplatnom rozhodnutí o miere zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Až v závere
súdneho sporu si intervenient na strane žalovaného vyžiadal niektoré dodatočné vysvetľujúce podklady,
resp. informácie, a to najmä v podobe odporúčaní lekárskych špecialistov a pod. Zdôraznil, že niektoré

položky uplatnenej náhrady škody - doplatky za lieky, bodovanie bolestného a SSU intervenient ani
žalovaný nepotreboval upresniť a tieto náklady vyplácal v roku 2016, vychádzajúc z listín, predložených
s podanou žalobou. On žalovaného vyzval na dobrovoľné plnenie vzniknutej škody, tento však plnenie
odmietol a preto bol nútený uplatňovať svoj nárok na súde. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania
v sume 72,04 eur.

3. K podanému odvolaniu žalobcom žalovaný uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej
časti úrokov z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania považuje za správny, žiada ho
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,04 eur. Poukázal na to, že
zodpovednosť žalovaného za škodu bola ustálená až na základe rozsudku súdu prvej inštancie

medzitýmnym rozsudkom zo dňa 26.03.2014 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.10.2015. Týmto dňom bola ustálená zodpovednosť účastníkov dopravnej nehody,
každého v 50%. Až po právoplatnosti tohto rozhodnutia začal súd vykonávať dokazovanie na výšku
spôsobenej škody. Intervenient na jeho strane vykonal všetky potrebné úkony, vrátane výziev žalobcovi
na predloženie dokladov a po ich predložení bolo poskytnuté plnenie. Preto výrok o zamietnutí úroku z

omeškania považuje za správny. Rovnako za správny považuje výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania, keď podiel na úspechu v danom konaní mali účastníci každý v 50%.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania v
časti zaplatenia istiny 10 834,04 eur. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). Predmetom preskúmania je teda výrok

rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne príslušenstva pohľadávky, teda úrokov z omeškania z istiny 2
127,29 eur vo výške 9% ročne od 01.11.2012 do 11.05.2016 ako aj výrok o náhrade trov konania.

6. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok

(O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.7. V danej veci bol predmetom konania nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie náhrady škody z
dopravnejnehody,spôsobenejpracovníkomžalovanéhožalobcovidňa01.12.2010.Pôvodnesažalobca
voči žalovanému žalobou podanou dňa 21.11.2012 domáhal zaplatenia sumy 10 834,04 eur s 9%

úrokom z omeškania od 01.11.2012 do zaplatenia. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 26.03.2014, č.k.10C/211/2012- 119 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa
16.09.2015, č.k. 17Co/604/2014-139 bolo určené, že zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú
žalobcovi je daná v rozsahu 50%. V dôsledku tohto rozhodnutia žalobca žiadal zaplatiť od žalovaného
polovicu náhrady škody, uplatnenej v konaní, pričom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie

dňa 19.05.2016 právny zástupca žalobcu vzal z dôvodu plnenia úhrad žalovaným prostredníctvom
intervenienta v dňoch 12.05.2016 a 13.05.2016 v celkovej sume 2 127,29 eur, žalobu v istine ( 10 834,04
eur) späť a naďalej trval na úrokoch z omeškania zo sumy 2 127,29 eur vo výške 9% od 01.11.2012 do
11.05.2016 (vyčíslených vo výške 675 eur). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie preto konanie
o zaplatenie istiny 10 834,04 eur zastavil a v časti príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol.

8. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

10. V danej veci súd prvej inštancie žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol, keď mal za to, že
v tejto časti žaloba nie je dôvodná. Súd konštatoval, že hoci škoda žalobcovi bola spôsobená pri
dopravnej nehode dňa 01.12.2010, až do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie o
určení zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcovi v rozsahu 50%, (ktorý v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2015), nebolo zrejmé akou mierou

zodpovedajú účastníci sporu za škodu, pričom až po tomto rozhodnutí sa právny zástupca žalobcu a
intervenientnastranežalovanéhozačaliintenzívnezaoberaťotázkouvýškynáhrady.Následnezostrany
intervenienta bola žalobcovi vyplatená v dňoch 12.05.2016 a 13.05.2016 celková suma 2 127,29 eur,
teda až do apríla 2016 žalovaný a intervenient na jeho strane nevedeli, akú sumu majú žalobcovi uhradiť.

11. Odvolací súd sa však s týmto rozhodnutím nestotožňuje. Zhodne so žalobcom je aj odvolací
súd toho názoru, že v danej veci už s podanou žalobou boli žalobcom predložené dostatočné podklady
k tomu, aby zo strany žalovaného (prípadne aj prostredníctvom intervenienta) došlo k plneniu žalobcovi
(aspoň čiastočnému) titulom spôsobenej škody na zdraví žalobcu. Keďže na základe výzvy zaslanej
žalovanému a datovanej dňa 25.10.2012 ( správne 2011) nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu

plneniu, žalobca uplatnil svoj nárok na súde dňa 21.11.2012. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že
niektoré nároky žalobcu (SSU, bolestné, výdavky na kúpele, lieky) boli žalovaným (prostredníctvom
intervenienta) zaplatené vo výške ako pôvodne žalobca žiadal v žalobe (resp. v 1 - v zmysle
následne v konaní určenej 50% zodpovednosti žalovaného), teda bez prípadného predloženia ďalších
dokladov zo strany žalobcu.

12. Dôvodne potom žalobca požadoval od žalovaného aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca
po späťvzatí žaloby v časti celej istiny uplatňoval iba z istiny v sume 2 127,29 eur, ktorá suma bola
žalobcovi vyplatená v priebehu konania intervenientom na strane žalovaného. Je nepochybné, že úroky
z omeškania možno priznať od času, keď sa dlžník dostal do omeškania. V danej veci požadoval žalobca

úroky z omeškania od 01.11.2012 ( od začiatku mesiaca, v ktorom bola podaná žaloba /21.11.2012/)
a sám žalobca teda nepovažoval za takúto riadnu výzvu na plnenie výzvu zaslanú žalovanému rok
pred podaním žaloby. Preto je potrebné považovať za kvalifikovanú výzvu až vo veci podanú žalobu,
ktorá bola žalovanému doručená dňa 04.12.2012. Dňom 05.12.2012 sa žalovaný dostal s plnením
dlhu do omeškania a preto od tohto dňa odvolací súd považoval úrok z omeškania za dôvodný, a to

až do 11.05.2016, keď dňa 12.05.2016 a 13.05.2016 bola žalovaným, prostredníctvom intervenienta,
zaplatená istina v sume 2 127,29 eur.13. Odvolací súd nepovažoval za správnu uplatnenú výšku úrokov z omeškania z istiny 2 127,29
eur, a to 9 % ročne. Z povahy ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.01.2013, teda v čase omeškania žalovaného vyplýva, že je kogentne

stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. V čase omeškania
žalovaného bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,75%, potom zákonný
úrok z omeškania bol 8,75% ročne ( o osem percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
ECB). Vo všeobecnosti úroky z omeškania predstavujú predovšetkým majetkovú sankciu, ktorá má
odškodniť veriteľa za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu a naopak úžitky z nej (úroky) mohol po určitú

dobu brať dlžník. Pre vznik nároku veriteľa požadovať od dlžníka úroky z omeškania nie je rozhodné, či
dlžník omeškanie s plnením peňažného dlhu zavinil alebo nie. Pre vznik nároku na úroky z omeškania
nie je dôležitý dôvod, pre ktorý je dlžník v omeškaní. Na vznik tohto nároku stačí existencia objektívnej
právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie zákonom stanovenej lehoty.
14. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ohľadne úrokov z omeškania podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania z istiny 2 127,29 eur vo vyššej
výške (nad 8,75%) a za dlhšie obdobie ( skôr ako od 05.12.2012 - od 01.11.2012), v tejto zvyšnej časti
odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol .

15. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, súd o tejto náhrade rozhodol

podľa § 142 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016 a vzhľadom na čiastočnú úspešnosť žalobcu v
konaní rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie podľa uvedeného
ustanovenia by prichádzalo v úvahu iba v prípade takého úspechu strán v spore, ktorý by bol svojim
rozsahom u žalobcu a žalovaného prakticky rovnaký. To zvlášť v prípade sporu o peňažné plnenie, v
ktorom je možné úspech v spore merať matematicky presne.

16. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.11.2012 domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 10 834,04 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.11.2012do zaplatenia.
Po vydaní potvrdzujúceho rozhodnutia medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom,
ktorým súd prvej inštancie určil, že zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi je daná

v rozsahu 50% (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2015), došlo zo strany žalovaného k plneniu
žalobcovi v sume 2 127,29 eur a následne v časti zaplatenia istiny v sume 10 834,04 eur bolo z dôvodu
späťvzatia žaloby v tejto časti konanie zastavené. Žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov z
omeškania zo sumy 2 127,29 eur vo výške 9% od 01.11.2012 do 11.05.2016 (vyčíslených v sume
675 eur), pričom súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Odvolací súd v časti príslušenstva

istiny rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,75%
úrok z omeškania zo sumy 2 127,29 eur od 05.12.2012 do 11.05.2016 a vo zvyšnej časti príslušenstva
istiny žalobu zamietol. Úspech žalobcu v spore predstavuje časť nároku, konanie o ktorom bolo pre
zaplatenie žalovaným zastavené - 2 127,29 eur s prísl. Úspech žalovaného v spore predstavuje zvyšnú
časť nároku zastaveného v sume 8 706,75 eur s prísl. Ak teda úspech žalobcu predstavoval 2 127,29

eur ( 19,64%) a úspech žalovaného 8 706,75 eur ( 80,36%), v žiadnom prípade nemožno hovoriť o
prakticky rovnakej miere úspechu strán sporu. Vzhľadom na uvedené bolo namieste pri danom pomere
úspechu vo veci náhradu trov pomerne rozdeliť a žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,72%.

17. Z týchto dôvodov aj v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ( neúspešnému iba v

nepatrnej časti) priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).