Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Táňa Rapčanová

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/371/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315206869.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: G.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom STEHURA & partners,
v.o.s., so sídlom Čadca, ul. Fraňa Kráľa č. 2080, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocneným

zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Kubániho č.
16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/165/2015-65 zo dňa 29. februára 2016 v spojení s opravným
uznesením č. k. 10C/165/2015-71 zo dňa 08.04.2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 10C/165/2015-65 zo dňa 29.02.2016 v spojení s opravným
uznesením č. k. 10C/165/2015-71 zo určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500007954 zo dňa
31.10.2011 uzavretá medzi navrhovateľkou (ďalej „žalobkyňou“) a odporcom (ďalej „žalovaným“),
dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500007955 zo dňa 31.10.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
sú neplatné. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 362,06 eur pozostávajúce z

trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne STEHURA & partners, v.o.s., číslo účtu:
SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 98/15 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným
uznesením č. k. 10C/165/2015-71 zo dňa 08.04.2016 súd rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Čadca
zo dňa 29.02.2016 č. k. 10C/165/2015-65 vo výroku I. a zápisnicu o pojednávaní zo dňa 29.02.2016
v časti vyhlásenia rozsudku vo výroku I. opravuje tak, že správne znie: „Súd určuje, že dohoda o
zrážkach zo mzdy č. 8500007954 zo dňa 31.10. 2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, dohoda

o zrážkach zo mzdy č. 8500007955 zo dňa 31.10.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným sú
neplatné. Dôvodom bola chyba v písaní.
Konštatoval, že žalobou došlou súdu dňa 17.07.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o
zrážkach zo mzdy č. 8500007954 zo dňa 27.10.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, dohoda
o zrážkach zo mzdy č. 8500007955 zo dňa 27.10.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
sú neplatné. V súvislosti so skúmaním naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohôd o

zrážkach zo mzdy v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd dospel
k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalovaná nachádza,
pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetných dohôd môže následne žalobkyňa
argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neuskutočňoval zrážky z jej mzdy, ku
ktorýmnajejzákladeuždošlo.Akbytedažalovanýzačalopätovnevýkonzrážokzomzdy,bytietozrážky
zo mzdy vykonával v rozpore so zákonom, a teda bez právneho dôvodu. Jediná možnosť, ako zabrániť

tomuto, je vysloviť neplatnosť týchto dohôd o zrážkach zo mzdy, pretože iný spôsob kontroly nad týmito
dohodami a nad ich výkonom neexistuje v rámci Slovenskej republiky. Z predložených žiadostí - zmlúvo poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8500007954 a č. 8500007955 zo dňa 31.10.2011 možno ustáliť,
že niet pochýb o tom, že na ich základe žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 1.500
eur a 1.080 eur, ktoré prípadne je možné dokonca i navýšiť. Týmito zmluvami však v ďalšom vopred

vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v
danom okamihu vo sfére jej záujmu. V rovnaký deň uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dohody o zrážkach
zo mzdy č. 8500007654 (správne 8500007954 - poznámka odvolacieho súdu) a č. 8500007955. V
zmysle uvedených dohôd bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie
zrážok zo mzdy až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa. Uzatvorením dohody o zrážkach zo

mzdyjespotrebiteľpovinnýkedykoľvekvplatnostizmluvystrpieťvykonávaniezrážokzomzdynaúhradu
pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na
základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť

na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných
zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Dohody o zrážkach zo mzdy boli síce uzatvorené formou osobitnej listiny, avšak žalobkyňa
(spotrebiteľ) nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia. Na pojednávaní uviedla, že návrh podala z
dôvodu, že má za to, že dlh už má dávno splatený. Je pravdou, že si vzala úver, žiada 3.000 eur. Neprišla

jej však celá čiastka, stiahli jej 400 eur - 500 eur za sprostredkovanie, o čom nebola upovedomená. Bolo
jej povedané, že už len splatí ten zostatok. Splácala, bolo jej sťahované 138 eur mesačne z výplaty. Úver
preplatila viac ako o 3.000 eur, ešte jej bol zaslaný aj revolving, o ktorý nežiadala. Poslali jej peniaze
na účet s tým, že ak ho nechce, má peniaze do 1 mesiaca vrátiť. Následne od nej požadovali podpis
nejakej zmluvy, čo však nepodpísala. Dohodu o zrážkach zo mzdy nečítala. Nerozumie tomu. Bolo preto

na žalovanom, aby preukázal, že žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch ich uzavretia a mala možnosť
ju odmietnuť. Žalovaný však nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená
zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. Výsluchom
žalobkyne mal súd zistené, že táto je absolútne neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého

a pre ňu zrozumiteľného výkladu možno aj opakovaného, obsahu dohody o zrážkach zo mzdy,
nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Tak sa dá
usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach
zo mzdy so žalovaným. V danej súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013. V tomto bolo poukazované na to, že rešpektovanie princípu

„neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa
(poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na
ujmu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľné, a tým
za neplatné v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobkyni ako úspešnému účastníkovi
priznal právo na náhradu trov z titulu právneho zastupovania advokátom.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Napádal postup súdu, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone a predstavuje porušenie rovnosti účastníkov.

Z procesného postupu súdu a rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi (pokiaľ je spotrebiteľom) stačí pred
súdom vyhlásiť, že si niečo neprečítal alebo tomu nerozumie a pre súd je to dôvod pre to, aby požadoval
oddodávateľapovinnosti,ktorýchsplneniemužiadnyzákonanineukladá.Včase,kedydošlokuzavretiu
dohodyozrážkachzomzdy,žiadnyzákonneukladalpovinnosťvykonávaťnejakúpoučovaciupovinnosť.
Navyše súd konal v rozpore s dohodou o zrážkach zo mzdy, lebo jej obsah dáva každému priemernému

spotrebiteľovi odpoveď na základnú otázku - čo dohoda znamená a aké sú jej dôsledky. Poukázal na to,
že od roku 2011 žalobkyňa nikdy uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nespochybnila. To, že si údajne
dohodu neprečítala, nie je skutočnosť na jeho ťarchu. On nemá možnosť niekoho donútiť k čítaniu.Žalovaný ďalej uviedol, že podľa súdu on neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa bola poučená
o dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy. V rozsudku sa neuvádza žiadna právna norma, podľa ktorej
mal v roku 2011 túto povinnosť. Záver súdu je nielen bez opory v zákone, ale v rozpore s čl. 13 Ústavy

SR, kedy súd svojím rozhodnutím ukladá a požaduje splnenie povinnosti, ktorá nie je uložená zákonom
či iným právnym aktom.
Žalovaný napádal aj závery súdu o vnútení uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní nebola
dokázaná žiadna skutočnosť o tom, že došlo k fyzickému alebo psychickému donúteniu. Súd svoje
závery žiadnym spôsobom nekonkretizuje.

Na základe toho tvrdil, že súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi pojem právny úkon,
výklad právneho úkonu, prekročil zákonom určené medze ochrany spotrebiteľa a porušil princíp
rovnosti účastníkov súdneho konania v jeho neprospech. Zároveň dospel k nesprávnym a predčasným
skutkovým záverom, nezohľadnil obsah dohody o zrážkach zo mzdy a vec nesprávne posúdil aj po
právnej stránke. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a žalovaného zaviazať na náhradu trov
odvolacieho konania.
Uviedla, že žalovaný z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky a bez určenia

neplatnosti predmetnej dohody je tu dôvodné riziko, že bez súdneho rozhodnutia by začal opätovne
výkon zrážok zo mzdy a ona by bola nútená splácať mu v súčasnosti už bez právneho dôvodu jeho
„údajnú pohľadávku“, na ktorú nemá nárok.
Opätovne dala do pozornosti konštatovanie komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluváchanekalýchobchodnýchpraktikáchpredávajúcichzodňa21.01.2011podč.8636/2010-110-98,

113, 189, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

3. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe
aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených

do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil
terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

6. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy č. 8500007954 z 27.10.2011 a č. 8500007955 z 27.10.2010 uzavretých medzi ňou
a žalovaným na tom skutkovom základe, že uvedeného dňa uzavrela aj zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500007954 na sumu 1.500 eur a č. 8500007955 na sumu 4.080 eur. Tvrdila, že pred uzavretím
predmetných úverových zmlúv bola nútená uzatvoriť predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko

bez uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by jej žalovaný úver neposkytol. Napriek tomu, že tieto
dohody o zrážkach zo mzdy sú na samostatnej listine, ich podmienky neboli individuálne dohodnuté
a ide o typické formulárové dohody. Podľa žalobkyne dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľnou
zmluvnoupodmienkouvzmysle§53Občianskehozákonníka.Nazákladetoho,uvedenýzabezpečovací
inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové

práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl,
resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech. Z uvedeného
dôvodu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľné a tým aj za neplatné zmluvné
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.7. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorým vyhovel žalobe
žalobkyne vyplýva, že rozhodnutie založil na tom, že žalobkyni bolo vnútené uzavrieť dohody o zrážkach

zo mzdy (pripravené predtlačené tlačivo), v zmysle uvedených dohôd bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek
v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného uspokojenia pohľadávky
veriteľa, na tom, že táto nebola žiadnym spôsobom oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto
zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch, na neschopnosti žalobkyne posúdiť následky. Čiže
podľa okresného súdu chýbal nedostatok vôle žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so

žalovaným. Vzhľadom na to vyhodnotil dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľné a tým za neplatné
v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi pojem právny
úkon, výklad právneho úkonu, prekročil zákonom určené medze ochrany spotrebiteľa a porušil princíp
rovnosti účastníkov súdneho konania v jeho neprospech. Zároveň dospel k nesprávnym a predčasným

skutkovým záverom, nezohľadnil obsah dohody o zrážkach zo mzdy a vec nesprávne posúdil aj po
právnej stránke.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže
byť dokonca uzavretá skôr, ako došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov. Musí spĺňať všeobecné

náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. musí byť uzavretá slobodne
a vážne, zmluvné dojednania musia byť určité a zrozumiteľné, a to pod následkom neplatnosti.

10. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť svojvôľu súdu pri rozhodovaní. Pokiaľ
z odôvodenia rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval,
nemožno vylúčiť, že takéto rozhodnutie bude nepreskúmateľné. Je nevyhnutné, aby rozhodnutia súdov

nielen zodpovedali zákonu v merite veci a boli vydávané pri rešpektovaní procesných predpisov, ale
aby aj ich odôvodnenie zodpovedalo kritériám daným ust. § 220 ods. 2 C. s. p., nakoľko len vecne
správe rozhodnutia a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutia napĺňajú
ústavné kritériá práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 a nasl. Ústavy SR).

12. Podľa odvolacieho súdu okresný súd svoj záver o vnútení a teda nemajúc vôľu uzavrieť dohody
o zrážkach zo mzdy zo strany žalobkyne konštatoval zrejme s ohľadom na pripravené predtlačené
tlačivo a jej výsluch. Z odôvodnenia rozhodnutia nie sú však jasné konkrétne skutočnosti, z ktorých
bolo možné uvedené usúdiť. Pokiaľ podľa súdu nebola žalobkyňa žiadnym spôsobom oboznámená zo
strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch tak z odôvodnenia

rozhodnutia nevyplýva z akých zákonných ustanovení vyplýva uloženie povinnosti pre žalovaného.
Napokon nie je odvolaciemu súdu zrejmá jednak súvislosť medzi konštatovaním nedostatku vôľe
žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným čo by malo byť v prípade preukázania
dôvodom neplatnosti v zmysle ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a so záverom súdu, ktorý
napokon vyhodnotil dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľné a tým za neplatné v zmysle ust. § 53

ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia nie je
zrejmé akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, nebolo možné považovať rozhodnutie
za preskúmateľné.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní sa okresný súd oboznámi s obsahom písomných dohôd o zrážkach o mzdy,
posúdi ich predmet z hľadiska platnosti celkovej prípadne čiastočnej s ohľadom na tvrdenia žalobkynea s ohľadom na skúmanie povinnosti súdom ex offo. V tejto súvislosti sa oboznámi aj so žalobkyňou
predloženými listinami. Nové rozhodnutie okresný súd taktiež zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. V
novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.