Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208252
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616208252.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci žalobcu: P. S., nar. X.X.XXXX, bytom X., S. U.
XXXX/XX, zastúpeného zástupcom: N. X., nar. X.X.XXXX, bytom X., S. U. XXXX/XX, proti žalovanému:
Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpeného
splnomocnencom: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Bratislava,

Dvořákovo nábrežie 8A, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o vrátenie vzájomného plnenia, na
odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 11Csp/88/2016-140 zo dňa 6.12.2017
- v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil s použitím ustanovení § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného

sporového poriadku.

3. Vecne v napadnutej časti rozhodol, že zastavenie konania zavinil žalobca (keďže späťvzatie
žaloby pre správanie žalovaného nebolo preukázané), a teda nárok na náhradu trov konania svedčí
žalovanému. Preto okresný súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu výlučne proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca,
ktorým navrhol napadnutý výrok zrušiť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania, s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. d), e), g) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný
súd už pred nariadením pojednávania mohol posúdiť (§ 138 Civilného sporového poriadku), že ide
zjavne o nedôvodnú žalobcu, mohol vyzvať na jej späťvzatie. O trovách konania mohol okresný súd

rozhodnúť s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku. Predpokladom použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady inak úspešnej strane a existencia
výnimočnosti daného prípadu. Je dlhodobo PN, preto akákoľvek náhrada trov konania je likvidačná,
pretožiadaoprehodnotenierozhodnutia,nakoľkojespotrebiteľbezprávnehovzdelania,ktorýnedokázal
vyhodnotiť následky vyplývajúce z podania neoprávneného návrhu. V čase podania žaloby, pred
účinnosťou Civilného sporového poriadku viaceré všeobecné súdu v SR obdobné žaloby, považovali za

opodstatnené. Žalobu podal unáhlene, úver naďalej spláca v sume 250,- Eur mesačne, žalobu podal z
dôvodu, že zo strany žalovaného je neustále vyvíjaný nátlak na neho aj jeho matku s úhradami, uvedenéneskončilo ani podaním žaloby. Žalovaný 1/, žalovaný 2/, žalovaný 3/ odvolanie nepodali a k odvolaniu
žalobcov 1/ a 2/ sa nevyjadrili.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f) CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať

úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom časti o náhrade trov konania vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

8. Napadnuté uznesenie nebolo v časti zastavenie konania (I. výrok) napadnuté odvolaním strán, preto
tento výrok nadobudol právoplatnosť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania (II. výrok) správne, ak žalovanému
priznať právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Žalobca namietal záver okresného súdu, ktorý mal pred nariadením pojednávania postupovať podľa
§ 138 CSP, aplikovať § 257 CSP. Pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol (v odvolaní), že
je dlhodobo práceneschopný, že je spotrebiteľ.

11. Z obsahu spisového materiálu odvolací zistil, že dňa 14.11.2016 podal žalobca na okresný súd

žalobu voči žalovaného, ktorou navrhol určiť neplatnosť zmluvy o úvere č. 149663386 zo dňa
11.3.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, že strany sú povinné si vrátiť doteraz poskytnuté
plnenia, žalobca zaplatí žalovanému sumu 6.000,- Eur po 120,- Eur mesačne. Uznesením okresného
súdu č. k. 11Csp/88/2016-30 zo dňa 27.12.2016 bol žalobca vyzvaný do doplnenie žaloby v zmysle §
129 ods. 1 CSP. Dňa 20.1.2017 žalobca podaním opravil pôvodný petit a žiadal určiť, že úverová zmluva

č. 149663386 zo dňa 11.3.2013 je bezúročná a bez poplatkov, že úverová zmluva č. 149663386 zo dňa
11.3.2013 je neplatná, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 9.056,72 Eur v pravidelných
mesačných splátkach po 200,- Eur až do úplného splatenia, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a náhradu trov konania. Dňa 21.3.2017 doručil žalovaný na
výzvu okresného súdu (uznesenie zo dňa 16.2.2017) vyjadrenie k žalobe. Dňa 5.5.2017 doručil žalobca

na výzvu okresného súdu (uznesenie zo dňa 28.3.2017) vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe.
Na pojednávaní dňa 15.8.2017 okresný súd postupom podľa § 181 ods. 2 CSP vyslovil právny záver, že
žaloba podaná v časti určenia neplatnosti právneho úkonu je vadná v prípade, ak jej súčasťou nebol aj
návrh na plnenie, že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Uznesením
č. k. 11Csp/88/2016-131 z dňa 10.10.2017 okresný súd nepripustil zmenu žaloby (podanie žalobcu

doručené dňa 2.8.2017 rozšírenie žaloby o úverovú zmluvu č. 1365737640 zo dňa 4.11.2013 a úverovú
zmluvu č. 9918942387 zo dňa 23.7.2012). Podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.10.2017 zobral
žalobcu žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko sa zmenila právna úprava ohľadom určovacích žalôb,
naďalej si plní záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy, nevidí dôvod pokračovať v konaní.

12. Žalobca v odvolaní nespochybnil správny záver okresného súdu, že zastavenie konania procesne
zavinil žalobca (späťvzatím žaloby), keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim
nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné
posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkežalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či
by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010,
sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

13. Podľa § 138 CSP, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé,
že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu
vyslúchnuť.

14. Nedôvodnou žalobu treba rozumieť žalobu, ktorá má všetky náležitosti podľa § 127 CSP,
pôjde o žalobu, ktorá bude úplná s ohľadom na to, že z nej bude zrejmé to, čoho, proti komu a na
základe akých skutkových tvrdení sa žalobca domáha. Zákon nestanovuje žiadnu osobitnú formu na to,
akým spôsobom strane oznámiť predbežné právne posúdenie a vyzvať ju na späťvzatie žaloby. Preto
nemožno dospieť k záveru, že by uvedenie predbežného právneho posúdenia muselo byť urobené len
žalobcovi doručenou písomnosťou. Predbežné právne posúdenie môže súd žalobcovi uviesť ešte pred

doručením žaloby protistrane spolu s vyjadrením žalovaného, pri pokuse o vyriešenie sporu zmierom
alebo výslovne podľa § 181 ods. 2 CSP i potom, ako na pojednávaní stranám uvedie, ktoré tvrdenia
sporné a ktoré nesporné a ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná. Vyjadrenie predbežného právneho
posúdenianemožnovylúčiťanipočiastočnomaleboúplnomvykonanídôkazov,pričompritomtopostupe
súd môže i opakovane uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré za nepreukázané.

Uvedenie zjavnej nedôvodnosti žaloby je konštruované ako povinnosť súdu, pričom zákon žiadnym
spôsobom túto povinnosť nerelativizuje vhodnosťou vykonania tohto úkonu. Zároveň však na druhej
strane zo zákona nevyplýva žiaden priamy následok nesplnenia tejto povinnosti. Ak súd bude v konaní
postupovať tak, že bude konať o celkom alebo sčasti nedôvodnej žalobe bez toho, aby toto uviedol
žalobcovi, nie je možné dospieť k záveru, že by takéto porušenie povinnosti bolo vadou konania

odôvodňujúce prípadné zrušenie rozhodnutia vo veci samej (aj uznesenia o zastavení konania).

15. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že okresný súd mohol už pred nariadením
pojednávania posúdiť, že ide o zjavne nedôvodnú žalobu. S poukazom na ust. § 138 CSP ako aj obsah
odseku 14 má odvolací súd za to, že okresný súd na pojednávaní dňa 15.8.2017 odkazom na § 181 ods.

2CSPvyslovilsvojprávnynázor,žečasťžalobyourčenieneplatnostiprávnehoúkonujevadná,čobybol
dôvod na jej odmietnutie podľa § 129 CSP, a že úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.
Pričom na pojednávaní bol osobne prítomný aj zástupca žalobcu, ktorý aj po predbežnom právnom
posúdení okresným súdom trval na určení bezúročnosti úveru, avšak následne podaním doručeným
okresnému súdu dňa 18.10.2017 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Odvolací súd má za to, že

prípadná výzva okresného súdu na späťvzatie žaloby ešte (aj) potom ako bol žalobca (prostredníctvom
zástupcu) na pojednávaní oboznámený s predbežným právnym posúdením okresným súdom by bola
nadbytočná, vzhľadom aj na následné späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsah. Pričom tak ako je
uvedené už v odseku 14 okresnému súdu nič nebránilo v tom, že s predbežným právnym posúdením
oboznámil žalobcu (až) na pojednávanía dňa 15.8.2017.

16. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť
celkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.Priposudzovaníokolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých

strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s
možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania).
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,

pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.17. Uvedené ustanovenie teda predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť
trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať

strana, inak je povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje
prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh
súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

18. Odvolací súd má za to, že iba poukaz žalobcu v odvolaní na nepriaznivú finančná situáciu z dôvodu
dlhodobej práceneschopnosti, nezakladá ešte opodstatnenosť dôvodu hodného osobitného zreteľa,
keďže žalobca svoje tvrdenie o zlej finančnej situácii (výške príjmu) a dlhodobej práceneschopnosti
(potvrdenie o jej existencii a dĺžke) nijakým spôsobom ani odvolaciemu súdu (v podanom odvolaní)
nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca existenciu dôvodu hodného
zreteľa ani netvrdil (ani nepreukázal) v priebehu celého konania na okresnom súde, keď ani nežiadal

pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 257 CSP. Keďže okresný súd nepostupoval
podľa § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania, je nutné uzavrieť, že pre takýto postup nevidel
dôvod, pre neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
19. Podľa odvolacieho súdu v danej veci je potrebné posúdiť aj správanie sa samotných strán v spore.
Žalobca podal predmetnú žalobu na okresný súd dňa 14.11.2016 (t.j. po 1.7.2016 účinnosti CSP),

okresnýmsúdomboluznesenímč.k.11Csp/88/2016-30zodňa27.12.2016vyzvanýnadoplneniežaloby
podľa§129ods.1CSP,naktoréžalobcareagovalanásledneajďalšíchpodanímrozšírilpredmetžaloby.
Následne potom ako na pojednávaní dňa 15.8.2017 okresný súd oznámil svoj právny názor na žalobu (aj
v časti určenia neplatnosti právneho úkonu ako bezúročnosti a bezpoplatkovosti), zobral žalobca žalobu
v celom rozsahu späť z dôvodu zmeny právnej úpravy (vrátane finančného zadosťučinenia 500,- Eur).

Žalovaný označený žalobcom v žalobe bol v spore aktívny, keď na výzvy okresného súdu na vyjadrenie
sa žalobe ako aj k podaniam žalobcu reagoval, pričom od počiatku žiadal žalobu zamietnuť.

20. S námietkou žalobcu, že jeho postavenie spotrebiteľa (čo v danej veci nie je sporné) ako dôvod
hodný osobitného zreteľa odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnej strane, sa

odvolací súd nestotožnil (pozri nález ÚS ČR, sp. zn. III. ÚS 3725/13).

21. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk ako aj záverov v odseku 18 až 20 dospel k záveru,
že postup podľa § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prejednávanom spore
nie je dôvodný, a preto sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalovanému nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 CSP
potvrdil.

22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom

v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana,
ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne
neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

24. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane nanáhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
oprávneným stranám žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. S ohľadom na uvedené odvolací súd preto žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).