Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316207561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Slovak Telekom, a.s., so
sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený advokátkou Mgr. Veronika
Navrátilová, so sídlom Zámocká č. 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Q. P., K.. XX.XX.XXXX, I. O.
P.. Z. XXX/X,XXX XX Q., o zaplatenie 655,07,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č.k. 18Csp/49/2016-61 zo dňa 15. februára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 373,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne z tejto sumy od 30.03.2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 281,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z
tejto sumy od 30.03.2016 až do zaplatenia zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,12%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 43 ods. 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, § 517 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 17.08.2016 žalobu na zaplatenie sumy
655,07,- Eur, úrokov z omeškania a náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 18.02.2015
a 07.04.2015, na základe ktorých vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré umožnili žalovanému
využívať poskytované služby zo strany žalobcu. Žalobca odpredal žalovanému podľa dodatku v zmluve
telekomunikačné zariadenia, a to za akciovú cenu s tým, že žalobca sa so žalovaným dohodol, že
porušením záväzku viazanosti vznikne žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z
úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti
ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 373,79,- Eur vyhovel,
pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z platných záväzkov zaplatiť cenu služby. Uviedol, že vdanom prípade je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca
ako dodávateľ pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetné zmluvy so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd zastáva názor, že

vyššie uvedené zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými, a preto je nutné aplikovať i príslušné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na tieto zmluvy je tak potrebné
prednostne aplikovať spotrebiteľské právo. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách a žalobca len menil výšku zmluvnej pokuty. Podľa dodatku k zmluve o poskytnutí

verejných služieb je zmluvná pokuta vo výške 218,- Eur a 100,- Eur. Porušením záväzku viazanosti
vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. V tejto veci je
pri uzatváraní zmluvy prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník
zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe
spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Ďalším aspektom je výška zmluvnej pokuty,
ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie

zmluvnej pokuty dojednalo. Na základe uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Tospôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Malzato,že žalobca
nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov za upomienky, obmedzenie služieb a prerušenie,

a taktiež žalobca nepreukázal, že by týmto poplatkom zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto ich
dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné, čoho následkom
je absolútna neplatnosť.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti výrokov II. a III. Podané

odvolanie dôvodil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd svojim
postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Uviedol, že žalobca trvá na zaplatení
zmluvnej pokuty v sume 113,68,- Eur, nakoľko táto bola dojednaná a uplatnená plne v súlade s
právnym režimom a súčasnou súdnou praxou. Uviedol, že podľa ods. 3 odôvodnenia súd konštatoval,

že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a preto mal súd vychádzať z predpokladu, že k žalobe
nemá námietky. Tým, že súd sa rozhodol konať bez nariadenia pojednávania, hoci vzhľadom ne
celkový rozhodovací proces je zjavné, že tak urobiť nemal, odňal takýmto postupom žalobcovi právo
konať pred súdom. Namietal, že používanie „štandardných typových zmlúv“ je absolútne legálne a pri
uzatváraní zmlúv na poskytovanie verejných služieb priamo nevyhnutné práve z dôvodu zachovania

rovnakého prístupu ku každému zákazníkovi. Preto sa tieto zmluvy môžu líšiť iba v častiach, ktoré sa
pri uzavretí zmluvy upravujú podľa želania konkrétneho človeka. Žalobca ináč, ako po individuálnom
dojednaní časti zmlúv, ktoré sa týkajú iba tohto zákazníka, a po jeho odsúhlasení takto upraveného
textu zmluvy, neuzatvára žiadnu zmluvu. Namietal, že podľa jeho názoru sa súd výškou pokuty vôbec
nezaoberal, lebo pomer záväzku a základu zmluvnej pokuty bol v čase uzavretia zmlúv taký zjavný, že

by k podobnému záveru nemohol dospieť. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe sa za primeranú
výšku považuje násobne vyššia zmluvná pokuta ako je zabezpečovaný záväzok (preventívna funkcia).
Namietal, že zmluvné pokuty dojednané v prerokovávanom prípade nie sú v zmysle platnej právnej
úpravy neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej uviedol, že poplatok za upomienku predstavuje
náhradu nevyhnutne potrebných administratívnych a monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú žalobcovi

pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Sú to najmä náklady žalobcu na vedenie evidencie
pohľadávok a náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka. Vo vzťahu k poplatku
za porušenie a obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie, tak ako sú stanovené v cenníku
žalobcu uviedol, že tie predstavujú náhradu nevyhnutne potrebných nákladov, ktoré vznikajú žalobcovi
tým, že pre dlhodobé neplnenie si povinností zákazníkom, musia byť pracovníci žalobcu zabezpečiť

množstvo dátových úkonov za účelom dosiahnuť prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služieb
zákazníkovi, ktoré sa môžu vykonať len za pomoci techniky a odborne fundovaných IT pracovníkov tak,
aby boli riadne dodržané všetky záväzky žalobcu voči zákazníkovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. potvrdil a v napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku v súvislosti s odvolacími dôvodmi
dopĺňa:

8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia
zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v

hotovosti.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.02.2015 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb - služba Mobilný internet podľa zákona č. č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva o elektronických komunikáciách“),

na základe ktorej bola žalovanému na koncové zariadenie Prestigio MultiPad 4 Diamond 7.85 White
poskytnutá služba DATA SIM MI NEOB2 a tiež boli aktivované služby uvedené v predmetnej zmluve.
V ten istý deň, t.j. 18.02.2015 bol k predmetnej zmluve uzatvorený aj Dodatok, predmetom ktorého
bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému prístup do siete Internet alebo iných verejných alebo
neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom a záväzok účastníka (žalovaného) riadne a včas

platiť cenu za poskytovanie služieb špecifikovaných v predmetnom Dodatku a dodržiavať povinnosti
v súlade so Zmluvou, Dodatkom a Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom mobilnej siete žalobcu. Následne dňa 07.04.2015 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa Zmluva o elektronických komunikáciách,na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta a aktivované služby uvedené v predmetnej
zmluve. V ten istý deň, t.j. 07.04.2015 bol k predmetnej zmluve uzatvorený aj Dodatok, predmetom
ktorého bola aktivácia služieb uvedených v tabuľke č.1 s tým, že žalovaný bol povinný zaplatiť

aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty uvedený v tabuľke č. 1 predmetného Dodatku. Faktúrami
č. 7504131402, 7505098752, 7506072920, 7507042124, 7508024305, 7508989038, 7602221948
vystavenými žalobcom, boli žalovanému vyúčtované poplatky za poskytnuté služby.

16. Súd prvej inštancie správe posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský a správne na

neho aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy o o poskytovaní verejných služieb zo dňa
18.02.2015 a 07.04.2015 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňajú. V
uvedenomprípadejenepochybné,žezmluvyuzatvorenémedzižalobcomažalovanýmsúštandardnými
formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože

pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle

Zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Podaným odvolaním sa žalobca domáha zaplatenia sumy 113,68,- Eur, ktorá predstavuje zmluvnú
pokutu, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná a uplatnená. Odvolací súd uvádza, že zmluvná
pokutaurčenázmluvoujepeňažnásuma,ktorújedlžník(žalovaný)povinnýzaplatiťveriteľovi(žalobcovi)

alebo veriteľ (žalobca) dlžníkovi (žalovanému) v prípade, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na
seba podpísaním zmluvy prevzali, a to aj v prípade, ak porušením dohodnutých zmluvných povinností
nevznikne druhej strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú
sumu v prípade, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Z uvedeného teda vyplýva, že
úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad,

že k splnenie záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec, čiastočne alebo ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na to, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je záväzkom
akcesorickým, tak sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. V prípade, že ku vzniku
hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku.

18. Odvolací súd poukazuje na znenie Dodatku zo dňa 07.04.2015, ktorý v časti „Zmluvná pokuta“ hovorí
o práve žalobcu na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti
a podľa tabuľky č. 1 bola vo výške 218,- Eur. V Dodatku zo dňa 18.02.2015 bola podľa tabuľky č. 1
stanovená pokuta vo výške 100,- Eur ako základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať.

19. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte Dodatkov k zmluvám, nemôžu byť
žiadne pochybnosti o tom, že zmluvná pokuta nebola v predmetnom prípade dojednaná individuálne. O
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty by išlo vtedy, keby práve uvedená časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní zmluvnej pokuty nie je možné hovoriť v prípade,
ak si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor

opatreníadojednaníustanovenýchvzmluve,všeobecnýchpodmienkachacenníku,minimálneichmôže
vylúčiť.

20. Odvolací súd mal za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatkom k
zmluvám bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené teda nemožno

považovať dojednanie o zmluvnej pokute za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle
ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľomosobitnenevyjednával,nakoľkozmluvnápokutajedojednanázarovnakýchpodmienokvo
všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o
štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou
základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné
využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh,aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a
preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou

starostlivosťou.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako správne už konštatoval súd prvej inštancie, dojednaná zmluvná
pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je aj s poukazom na ust. § 53 ods. Občianskeho
zákonníka neplatná. Z takto neplatnej zmluvnej podmienky žalobcovi nevzniklo právo na planenie a

žalovanému povinnosť plniť. Odvolací súd dodáva, že pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve nie je rozhodujúce, či reálne aj k porušeniu povinnosti
dôjde.

22. Odvolací súd sa zaoberal otázkou posúdenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty aj z pohľadu
judikatúry Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej
zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6

ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana
pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie
Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní
musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

23. Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd

sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

24. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú

nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.“ Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky
a na potvrdenie správnosti záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrenom v

rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove v obdobných právnych veciach samotného žalovaného (sp.
zn. 20Co 99/2014, 8 Co 227/2015).

25. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky

sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“)

26. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku
z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľomna neprijateľnosť zmluvnej podmienky nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdzuje ako
vecne správny (§ 387 C.s.p.)

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1, keďže v odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania úspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).