Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206776
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V. I. XXX, o zaplatenie 322,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Csp/81/2017-101 zo dňa 27. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 5Csp/81/2017-101 zo dňa 27. 02. 2018, uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 315,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),
vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 95,22 % (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 21. 04. 2016 domáhal voči žalovanej

zaplatenia sumy 322,77 eur, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 27. 07. 2017
do zaplatenia na základe zmluvy o zriadení a vedení účtu, ktorý nárok vznikol v dôsledku porušenia
povinnosti žalovanej mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkov voči žalobcovi tým, že sa žalovaná dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške
žalovanej istiny.
Citujúc ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 2

písm. e/, § 1 ods. 5, § 9 ods. 1, 2, 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. Mal
za preukázané, že žalobca a žalovaná dňa 11. 07. 2014 uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca viedol osobný účet žalovanej a žalovanej
bola vydaná platobná karta. Zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z predložených
listinných dôkazov nemal súd preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva

o čerpaní úveru formou povoleného prečerpania, preto súd na uvedený zmluvný vzťah aplikoval ust.
§ 710 Obchodného zákonníka. Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, zmluva musí mať náležitosti
uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom súd nemal preukázané riadne dojednania o
všetkých náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako sú výška úveru, konečná splatnosť úveru,výška splátky, ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, priemerná hodnota RPMN.
Prostriedky, ktoré žalovaná od žalobcu čerpala preto súd vyhodnotil ako úver bez úrokov a bez poplatkov
v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná mala záporný zostatok na účte v mesiacoch november

2014 až jún 2015, v júli 2015 mala zostatok na účte 1.241,83 eur, čím splatila žalobcovi svoj dlh, resp.
finančné prostriedky, ktoré od žalobcu dovtedy čerpala z účtu. Do záporného zostatku sa opätovne
dostala v septembri 2015. Od 01. 09. 2015 do uzatvorenia účtu, t. j. do 26. 07. 2017 čerpala od žalobcu
finančné prostriedky vo výške 4.872,48 eur a na účet vložila finančné prostriedky vo výške 4.557,41 eur.
Súd preto žalobcovi priznal sumu 315,07 eur ako rozdiel medzi čerpanými a vloženými prostriedkami,

t. j. rozdiel medzi sumou 4.872,48 eur a sumou 4.557,41 eur.
Žalobca podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku čo do
uplatneného úroku 28 % ročne a debetných operácií. Nepreukázal riadne dojednanie o úrokoch, ako
aj poplatkoch, ktoré boli vykonané na ťarchu účtu žalovanej. Odkaz na sadzobník poplatkov súd
nepovažoval za riadne dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky. Od spotrebiteľa nie
je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve, preto súd vo zvyšnej časti

žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“). Žalobca mal úspech vo výške 315,07 eur, čo je 97,61 %, neúspech v sume 2,39 eur, čo
je 2,39 %, t. j. čistý úspech žalobcu je 95,22 %. Žalobca bol v spore úspešnejší, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v pomere 95,22 %.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal žalobca
odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom
rozsahu.
Žalobca v odvolaní namietal záver súdu o nepreukázaní zmluvných dojednaní účastníkov o povolenom

prečerpaní a všetkých náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozsudok okresného súdu
považujevnapadnutejčastizanesprávny,nakoľkorozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.
Žalobcamalzato,žepokiaľsúdpovažovalnávrhzaneúplný,akotovyplývazodôvodnenianapadnutého
rozsudku, mal ho vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p., k čomu nedošlo.

Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu
nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, súd mu takýmto postupom
odňal možnosť konať pred súdom. Žalobca zároveň pripojil k odvolaniu Zmluvu o povolenom prečerpaní
na účte uzatvorenú so žalovanou a doplnenie žaloby so špecifikáciou dlžnej sumy.
V ďalšom žalobca uviedol, že všetky náležitosti zmluvy sú obsiahnuté v zmluve, prípadne v jej

súčastiach. V zmluve je uvedený druh spotrebiteľského úveru - povolené prečerpanie na účte do
výšky limitu 300,- eur, sú uvedené údaje veriteľa, finančného agenta i spotrebiteľa, je uvedená i
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru s
tým, že povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú. Žalovanej bol odovzdaný i formulár so
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie žalovaná potvrdila

svojim podpisom a ktorý obsahoval i všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Zmluva obsahuje
i celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru (300,- eur), ako aj úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jej uplatňovanie (19,90 % ročne). Výška úrokovej
sadzby je upravená i v Sadzobníku poplatkov a vo výveske úrokových sadzieb.
Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, v zmysle ktorého

čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto
smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil.5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu,

na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne
posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v
ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného
súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založili žalobca a žalovaný
uzavretím zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Ide o zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v prípade umožnenia prekročenia na
osobnom účte žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa právnej úpravy v zákone č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia musela mať zákonné náležitosti.

8. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s postupom prvoinštančného súdu,
pokiaľ žalobu žalobcu ohľadne poplatkov a úroku 28 % ročne zo žalovanej sumy zamietol z dôvodu
nepreukázania, že si žalobca povinnosť na ich úhradu so žalovanou individuálne dojednal.

9. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
spočívajúce v závere o absencii podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. s poukazom na Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte uzatvorenú medzi
žalobcom a žalovanou dňa 25. 11. 2014, ktorú pripojil k odvolaniu spolu s doplnením žaloby, nie
je odvolacia námietka žalobcu dôvodná. Žalobca v žalobe zo dňa 05. 10. 2017, doručenej súdu

prvej inštancie dňa 09. 10. 2017, uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní netvrdil, v súvislosti
s povoleným prečerpaním si neuplatnil ani žiadne nároky. Pokiaľ žalobca uvedené skutkové tvrdenia
produkuje a preukazuje až v rámci podaného odvolania, nie je možné na uvedené prihliadať, keď
žalobcovi nič nebránilo, aby uvedené tvrdenia produkoval a preukazoval už v rámci prvoinštančného
konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 371 C. s. p., v zmysle ktorého žalobu

nemožno v odvolacom konaní meniť, § 383 C. s. p., v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní, ako
aj na ust. § 366 C. s. p., v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. O žiaden z týchto prípadov v prejednávanom spore nejde, keď žalobca mal možnosť zmluvu
o povolenom prečerpaní na účte predložiť už v priebehu konania na prvoinštančnom súde.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,
v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 C. s. p.). Cieľom

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného
z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní

pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje vyššie
citované ustanovenie § 366 C. s. p.). Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou
nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní
neboli produkované (hoci strane konania v ich produkovaní nič nebránilo).11.Pokiaľžalobcauvedenétvrdeniaprodukovalvnadväznostinanamietanýprocesnýpostupsúduprvej
inštancie, ktorý žalobcu nevyzval na doplnenie jeho žaloby v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p., hoci jeho

návrh považoval za neúplný, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené
na neúplnosti žaloby. Dôvodom jej zamietnutia v časti uplatnených poplatkov a úroku je posúdenie
spotrebiteľského úveru predstavujúceho prekročenie na osobnom účte žalovaného ako bezúročného a
bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č.
129/2010 Z. z. Pokiaľ teda súd žalobu nezamietol z dôvodu jej neúplnosti, nebol daný dôvod na výzvu

v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p., nakoľko by tým už súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil
by základný princíp rovnosti sporových strán, navyše v konaní s ochranou slabšej strany, ktorou je
práve žalovaná ako spotrebiteľ. Žalobca v žalobe skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom
prečerpaní na účte žalovanej netvrdil, v súvislosti s touto zmluvou si v žalobe žiadne nároky neuplatnil,
preto nebol dôvod, aby súd žalobcu v tejto súvislosti vyzýval na odstránenie vád žaloby.

12.IkeďžalobcasprávnosťvyhodnotenianáležitostízmluvyoúverenamietallenspoukazomnaZmluvu
o povolenom prečerpaní na účte, ktorá bola tvrdená a predložená až v rámci odvolacieho konania,
odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobcu, že všetky náležitosti úverovej zmluvy
sú obsiahnuté priamo v zmluve, prípadne jej súčastiach - všeobecných obchodných podmienkach,
sadzobníku poplatkov, úrokových sadzbách, keďže všeobecné obchodné podmienky mali byť súčasťou

i zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, z ktorej žalobca odvodzuje nároky
uplatnené v konaní.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o výšku poplatkov, všeobecné obchodné
podmienky obsahujú iba všeobecný odkaz na Sadzobník, nie je v nich konkrétne, s rešpektovaním

individuálneho charakteru zmluvného vzťahu, vymedzené a dojednané pre aké prípady a v akej výške
zmluvné strany dojednali poplatky, za ktoré konkrétne úkony, v akej výške. Obdobný záver platí aj vo
vzťahu k úrokom z úveru. Žalobca zároveň nepreukázal, že sa žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť
či už so všeobecnými obchodnými podmienkami alebo sadzobníkom v znení účinnom v tom - ktorom
období oboznámiť, a teda, že by žalovaná ako klient a spotrebiteľ vedela, za akých podmienok si peniaze

v prípade nepovoleného prečerpania v tom - ktorom období „požičiava“ a akú sumu peňazí zaplatí
žalobcovi v prípade (nepovoleného) prečerpania.

14. V nadväznosti na poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 (Home Credit vs.
Biróová) odvolací súd uvádza, že i keď forma zakotvenia jednotlivých zmluvných ustanovení môže

byť stranami určená rôzne, deklarácia prejavu vôle byť viazaný zmluvou z nich musí nepochybne
vyplývať, čo v spornom prípade nebolo splnené. Odvolací súd akceptuje, že časť obsahu zmluvy môže
byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ však ide o spotrebiteľský právny
vzťah, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu podstatné náležitosti zmluvy dohodnúť vo všeobecných
obchodných podmienkach, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá

je neprípustná. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to,
aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre
uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. V prípade žalobcom uplatneného

úroku 28 % ročne ide o úrok z úveru, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho uvedenie len v
sadzobníku, ktorý môže banka jednostranne meniť a na ktorý navyše neodkazuje priamo spotrebiteľská
zmluva, ale len všeobecné obchodné podmienky, vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Bez pochybností predstavuje teda neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorú nemožno prihliadať.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil.

16. Vo zvyšnej časti (čo do výroku, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel), ktorá nebola napadnutá
odvolaním žiadnej zo strán konania ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)