Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5Er/313/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610203639
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4610203639.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: F. F. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P.
XXXX/XX, XXX XX S., občan Q. socialistickej republiky, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom
vedenej u súdneho exekútora U.. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, nástupcu súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, pod č. EX 2759/10, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 030438 * zo dňa 11.05.2010 bol súdny exekútor
JUDr. Milan Strieška (ďalej len „súdny exekútor“) poverený v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.
vykonanímexekúcievprospechoprávnenéhonazákladevykonateľnéhorozhodnutia-Úradupredohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky - Platobného výmeru č. PV 401/00104/2010 zo
dňa 18.01.2010, pre vymoženie sumy 585,48 eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 5,00 eur

a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

2. Súd Uznesením č.k. 5Er/313/2010-12 zo dňa 05.06.2013 pripustil aby z konania vystúpil oprávnený
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 a na jeho
miesto vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99
Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2013.

3. Súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný je nemajetný. Uviedla, že preverovaním
majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je
evidovaný ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet,
prípadne, ak bankové účty má, tieto sú bezobratové. Povinný nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem.

Povinný na predvolania a výzvy súdnej exekútorky nereagoval, pohľadávka od začatia exekučného
konania nebola uhradená ani čiastočne. Povinný teda nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný
na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávka
oprávneného je nevymožiteľnou. Tiež uviedla, že pri zohľadnení nemajetnosti je potrebné zobrať do
úvahy aktuálny sociálny a majetkový stav povinného a nie je predpoklad, že v budúcnosti má možnosť
nadobudnutia majetku, zlepšenia sociálnej situácie. Nakoľko sú splnené podmienky na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, existuje prekážka ďalšieho pokračovaniav exekúcii a exekúciu je potrebné zastaviť. Ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo neefektívne a
nehospodárne, zbytočne by sa zvyšovali trovy exekúcie.

4. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1
Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovujeinak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods.
4 a 5 sa použijú len s ohľadom

na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (ďalej len Exekučný poriadok).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez

toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z

uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá

skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6.Súdnaexekútorkadalapodnetnazastavenieexekúciezdôvodu,ženebolzistený majetokpovinného.
Z podnetu a písomností predložených súdnou exekútorkou a tiež súdneho spisu vyplýva, že povinný nie
je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových

vozidiel a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Lustráciou v Sociálnej poisťovni so sídlom v
Bratislave bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnych príspevkov a dávok. Z výpisu z
centrálneho registra exekúcií predloženého súdnou exekútorkou bolo zistené, že voči povinnému sa
vedú ďalšie 3 exekúcie. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť
na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorkou nebol

zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu
trov exekúcie. Vzhľadom na to súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil,
pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj
na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie
o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu

rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery
povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnou exekútorkou nebol zistený majetok, na
ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. Nemajetnosť povinného potvrdzuje aj to, že aj ďalšie

exekúcie vykonávané proti nemu inými súdnymi exekútormi boli zastavené z dôvodu nemajetnosti.

7.ZjudikatúryÚstavnéhosúduSR(napr.I.ÚS398/2012,III.ÚS185/2012),aleajznázorovprávnejvedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte

hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol
k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor mápostavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny
komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť

podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na
to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré
súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú
polhodinu.

9. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného

zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Trovy exekúcie platí v
zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie
exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo

z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša
oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnej exekútorke.

10. Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie v sume 48,95 eur, pozostávajúce z minimálnej odmeny
33,19 eur, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 7,60 eur (1x 1,55 eur - žiadosť o udelenie

poverenia, 2 x 1,70 eur - doručenie upovedomenia oprávnenému a povinnému, 2x 0,50 eur - konečné
vyúčtovanie povinnému, oprávnenému, 1,65 eur - vrátenie poverenia súdu) a 20 % DPH v sume
8,16 eur.

11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnej exekútorke sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu

odmenu.

12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nepriznal súd súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov
vynaložených na poštovné v sume 7,60 eur + DPH. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotovýchvýdavkov (poštovného) v nej uplatňovanej výške, nakoľko zo súdnou exekútorkou pripojených dokladov
(šetrenie majetku povinného) nemal súd preukázané, že súdna exekútorka doručovala prostredníctvom
pošty akúkoľvek doporučenú zásielku, resp. doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk. Súdna

exekútorka napriek výzve zo strany súdu o zdokladovanie vykonaného doručenia aj predložením
fotokópiídoručeniekvpredmetnomexekučnomkonaní,nepreukázalasúdu,žebyvykonala doručovanie
prostredníctvom pošty. Na výzvu súdu na zdokladovanie výšky hotových výdavkov - uplatneného
poštovného súdna exekútorka nereagovala. Bez exekučného spisu, resp. predložených doručeniek, súd
preto nemohol preskúmať uplatnenú náhradu hotových výdavkov súdnej exekútorky. Súd pritom žiadal

súdnu exekútorku o zaslanie exekučného spisu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou
súdnej exekútorky a v jej záujme vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky
úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložila a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované
(preukázané) v exekučnom spise.

13. Súd nepriznal súdnej exekútorke tzv. budúce poštovné (2 x 0,50 eur + 1,65 eur), nakoľko v tomto

štádiu konania nie je preukázané, či tieto trovy vzniknú, a ak vzniknú, či vzniknú v takej výške, ako si
ich súdna exekútorka uplatnila. Súdna exekútorka má nárok len na náhradu trov exekúcie potrebných
na účelné vymáhanie nároku počas výkonu exekúcie.

14. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnej exekútorke

priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo
výške 33,19 EUR a 20 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 6,64 eur.

15. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému a
povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z
dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov
konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 CSP (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka
tohto konania) a podľa § 363 CSP (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Podľa § 364 CSP rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.