Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/207/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409203810
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6409203810.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava,
IČO: 31 351 026, proti povinnej R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX L. J., vedenej
súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Ailerovou, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 3, 934 01 Levice,

náhradníčkou zaniknutého exekútorského úradu JUDr. Alena Szalayová, Exekútorský úrad sosídlom
Mlynská 3, 934 01 Levice, pod sp.zn. EX 644/2009, o vymožene 1.594,81 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/367/2009-51 zo dňa
20. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/367/2009-51 zo dňa 20. marca 2018 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 5Er/367/2009-51 zo dňa 20. marca 2018 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetná exekúcia sa vykonáva na podklade notárskej

zápisnice N 253/2002, Nz 234/2002 spísanej na Notárskom úrade v Novej Bani Mgr.Andreou Galetovou
dňa 09.07.2002. Po preskúmaní notárskej zápisnice konštatoval, že táto nie je spôsobilým exekučným
titulom, na podklade ktorého môže byť vedená exekúcia. Uznať záväzok, alebo dlh je právom dlžníka,
ktorý sa v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú
až v budúcnosti. Podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú povahu, nie je
prípustné, by sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je podľa ust.

§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná, t.j. ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a
nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohli povinní realizovať svoje právo dlh uznať alebo
nie. Nedostatkom predloženej notárskej zápisnice, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení účastníkov o
uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, že vyhlásenie povinnej o uznaní dlhu v notárskej zápisnici
vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Existoval len
záväzok povinnej splniť dohodnuté záväzky a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol

vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. V čase spísania žiadny dlh neexistoval, a teda vykonateľnosť
notárskej zápisnice podľa príslušných predpisov procesného práva ani nemohla nastať. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoE/147/2010,
kde riešil skutkovo rovnakú právnu vec. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Odvolanie odôvodnil tým,že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdení veci. Poukázal na to, že súd prvej

inštancie preskúmal či notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom už pri vydávaní poverenia
na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má povahu verejnej
listiny, pričom osvedčuje pravosť údajov v nej uvedených až do doby, kým nie je preukázaný opak.
Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Nie je možné
tento exekučný titul v exekučnom konaní, pretože by to znamenalo prekročenie hranice právomoci

exekučného súdu. Exekučný súd nemôže naprávať prípadné chyby alebo nedostatky exekučného titulu,
nemôže ani preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej
zápisnice. Napadnutým uznesením mu bola odňatá možnosť dosiahnuť nútený výkon exekučnej
notárskej zápisnice, ktorá má všetky atribúty vykonateľného exekučného titulu. K uplatneniu svojich
práv v exekučnom konaní pristúpil z dôvodu, že povinná poskytnutý úver vyčerpala a do dňa podania
odvolania ho celý nevrátila. Namietal, že exekučný súd nezisťoval, kedy dlh vznikol, nezaoberal sa

tým, že súčasťou notárskej zápisnice nebolo uznanie dlhu, ale aj určenie záväzku. Preto považoval
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné.

4. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že hmotnoprávnym úkonom, ktorý je ako záväzok povinnej
označený v notárskej zápisnici je zmluva o úvere, ktorá má charakter konsenzuálneho kontraktu.

Exekučný súd vôbec nevzal do úvahy, že záväzok povinnej vrátiť finančné prostriedky platne vznikol
už dňom uzavretia úverovej zmluvy. Notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti ako exekučného
titulu, t.j. právny záväzok, vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času
plnenia súhlas povinných osôb s vykonateľnosťou. Ak by bol notárskou zápisnicou uznaný neexistujúci
záväzok, je na povinnej, aby preukázala neexistenciu tohto uznaného záväzku. Zdôraznil, že notárska

zápisnica spĺňa všetky požiadavky kladené na vykonateľný exekučný titul, ktoré oprávnenému umožňujú
iniciovať nútené vymoženie jeho legitímnej pohľadávky formou exekúcie, vrátane výslovného súhlasu
povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná. Vo vyjadrení uviedla, že napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Nesúhlasila s tvrdeniami oprávneného uvedenými v
odvolaní. Vzhľadom na to, že na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prvej
inštancie pri vydávaní napadnutého uznesenia rešpektoval zákon, právo a právom chránené záujmy
občana. Súd prvej inštancie neodňal oprávnenému jeho legitímne právo požadovať od nej úver spolu s
príslušenstvom. Exekučný súd správne uviedol, že nedostatkom notárskej zápisnice je, že vyhlásenie

povinnej o uznaní dlhu zo zmluvy o úvere vzniklo v deň uzavretia zmluvy o úvere, kedy dlh neexistoval.
Veriteľ od nej žiadal, aby išla k notárovi a podpísala notársku zápisnicu, pričom ju uviedol do omylu.
Veriteľ musel vedieť, že dlh neexistoval v deň podpisu zmluvy, ani v deň podpisu notárskej zápisnice,
pretože ešte nemal k dispozícii peniaze od veriteľa, nedisponovala nimi, takže ani nič veriteľovi nedlžila.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a

oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy.

6. K vyjadreniu povinnej k odvolaniu oprávneného sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že
zotrváva na tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Opakovane uviedol, že notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má povahu verejnej listiny,
pričom osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, kým nie je preukázaný opak.
Dôkaznébremenoohľadneneexistenciedlhuspočívanadlžníkovi(povinnom).Povinnosťpovinnejvrátiť
poskytnuté finančné prostriedky platne vznikol už dňom uzavretia úverovej zmluvy. Reálne čerpanie

úveru dlžníkom sa na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy nevyžaduje. Na záver zdôraznil, že
notárska zápisnica spĺňa všetky požiadavky kladené na vykonateľný exekučný titul.

7. K vyjadreniu oprávneného k vyjadreniu povinnej sa vyjadrila povinná. Vo vyjadrení opakovane uviedla,
že súd rozhodol v súlade so zákonom a že súd je absolútnu neplatnosť právneho úkonu povinný skúmať

priamo zo zákona. Poprela tvrdenie oprávneného, že je povinná preukazovať neexistenciu práva a
taktiež nie je povinná plniť povinnosť, ktorá jej nevznikla. Uviedla, že záväzok zo zmluvy splnila a
dodávateľ (oprávnený) sa na jej úkor obohatil o sumu 1.287,09 Eur. Pri podpisovaní zmluvy a notárskej
zápisnice bola uvedená do omylu oprávneným, riadila sa jeho pokynmi, aby jej mohol byť poskytnutýúver, pretože podmienky jeho poskytnutia si diktoval dodávateľ (oprávnený). V čase podpisu zmluvy
o úvere a notárskej zápisnice nemala žiaden záväzok k oprávnenému a ani nebola v omeškaní so
žiadnym plnením. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považovala za vecne správne a navrhla,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko

nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 30.04.2009 bol súdnej exekútorke doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdna exekútorka požiadala súd prvej

inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 13.05.2009 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Notárska zápisnica č.
N 253/2002, Nz 234/2002 spísaná notárkou Mgr. Anderou Galetovou, Notársky úrad so sídlom
Bernolákova 11, Nová Baňa dňa 09.07.2002. Obsahom notárskej zápisnice bolo vyhlásenie povinnej
že dňa 09.07.2002 uzavrela so D. D. E.-F. a.s., N. XX, J., IČO: XXX XXX XX (oprávneným) Úverovú

zmluvu č.účtu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX. Oprávnený sa na základe tejto zmluvy zaviazal
poskytnúť povinnej cieľovú sumu 3.319,39 Eur (100.000,--Sk) v rámci akcie „Rozvoj a obnova bytového
fondu“ medziúver v sume 3.319,39 Eur (100.000,-- Sk), s nasporenou sumou min. 20 %, pri úrokovej
sadzbe 6,50 % p.a. Oprávnený sa ďalej zaviazal povinnej poskytnúť medziúver na preklenutie obdobia
do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Počas tohto obdobia sa povinná

zaviazala platiť oprávnenému príspevok na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 % štvrťročne z dlžnej sumy
medziúveru. Po splnení všetkých podmienok pridelenia cieľovej sumy stanovených v § 8 Všeobecných
obchodných podmienok pre stavebné sporenie V. sa medziúver transformuje na nevypovedateľný
stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou s
úrokovou sadzbou 5 % p.a. Povinná sa zaviazala použiť prostriedky medziúveru na účel „Rekonštrukcia,

modernizácia domu“ Dohodnutý účel je možné zmeniť iba so súhlasom oprávneného. V článku III.
povinná vyhlásil, že tento svoj dlh v plnom rozsahu do o základu i výšky uznáva. Úver opísaný v článku
I. úverovej zmluvy sa povinná zaviazala splatiť podľa splátkového kalendára uvedeného v článku II.
úverovej zmluvy, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice. Povinná sa zaviazala počas celej doby splácania
medziúveru mesačne platiť splátku vo výške 1 % z cieľovej sumy, t.j. vo výške 33,19 Eur (1.000,-- Sk),

ktorá bude použitá vo výške 0,375 % z cieľovej sumy ako vkld na spotrebiteľský účet na dosporenie
40 % z cieľovej sumy a vo výške 0,625 % z cieľovej sumy ako vklad na účet na úhradu úrokov z
poskytnutého medziúveru a príspevku na obstaranie kapitálu. Ak povinná poukáže splátku vyššiu ako
1 % z cieľovej sumy, bude rozdiel poukázaný na medziúverový účet. Po pridelení cieľovej sumy a
transformácii medziúveru na stavebný úver sa povinná zaviazala splácať mesačne minimálne splátky

stavebného úveru vo výške 1 % z cieľovej sumy, t.j. 33,19 (1.000,-- Sk) a celý úver splatiť v súlade
so Všeobecnými obchodnými podmienkami najneskôr do 5 rokov od pridelenia cieľovej sumy. Splátka
je splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považuje sa za včas zaplatenú ak je pripísaná n úverový
účet najneskôr 15-ty deň v mesiaci. V článku V. povinná vyhlásila súhlas, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa

ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to na celý jej majetok ako povinnej osoby. Zároveň povinná
v tomto článku vyhlásila, že že súhlasí s exekúciou aj v prípade, že by došlo zo strany oprávneného
k odstúpeniu od zmluvy s tým, že dlžník súhlasí s exekúciou celého zostatku dlhu. Podaním zo dňa
11.07.2017 povinná podala návrh na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu, že notárska zápisnica,
ktorá je exekučným titulom v predmetnej veci neobsahuje presne a určite stanovenú dobu plnenia, a

preto je materiálne nevykonateľná. Chýbajúce presné určenie doby plnenia v tomto prípade nie je možné
nahradiťpoukazomnaskutočnosť,žebolaviazanánavýzvuveriteľa,resp.nebolasručiteľmidohodnutá.
Ďalej namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. K návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení konštatoval, že v čase spisovania notárskej zápisnice
ako exekučného titulu záväzok existoval, notárska zápisnica obsahuje všetky podstatné náležitosti a

že v danom prípade nebol splnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie. Žiadal, aby súd návrh
povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju.10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

13. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

15.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Uznanie dlhu podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka
voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh
čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Uznanie dlhu podľa

ust. § 588 Občianskeho zákonníka vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. V uznaní dlhu musí
byť obsiahnutý prejav vôle uznávajúceho dlžníka smerujúci k uznaniu dlhu.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 588 Občianskeho
zákonníka posudzoval, či dlh povinnej v čase jeho uznania trval. Súd prvej inštancie potom dospel k

správnemu záveru, že dlh musí v čase uznania existovať, nakoľko právo, ktoré vznikne až v budúcnosti,
je právom, ktoré v čase uznania dlhu nemôže byť ešte známe a nemožno s ním ani disponovať. Právna
úprava v ustanoveniach § 558 a § 39 Občianskeho zákonníka nepripúšťa, aby niekto platne uznal dlh,
ktorý vznikne až v budúcnosti. Z tohto dôvodu je neplatnou aj dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti (ust. § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka).

18. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom,
ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať a že právna
úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti
(ust. § 574 ods. 2, ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie vyslovil názor, že obsahom

notárskej zápisnice je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či
vôbec vznikne, ak vznikne, tak nebolo určité v akej výške skutočne vznikne. Táto skutočnosť predstavuje
rozhodujúcu skutočnosť, na ktorej je založené rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci. V
danom prípade notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň, ako bola uzavretá úverová zmluva,
t.j. dňa 09.07.2002, kedy existoval len záväzok povinnej vrátiť v určenej lehote poskytnuté finančné

prostriedky s príslušenstvom v určitej lehote. Z uvedeného vyplýva, že danom prípade vyhlásenie
povinnej o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna
by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak
by povinnej bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je
dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Keďže podľa

ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až
v budúcnosti je neplatná, takéto uznanie dlhu povinnej je absolútne neplatným právnym úkonom podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže úkon povinnej, ktorým uznala dlh v notárskej zápisnici, ktorá je
exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je absolútne neplatným právnym úkonom, potom
povinná nemohla svojim konaním v notárskej zápisnici platne uznať dlh čo do dôvodu a výšky, ale ani

súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o
absolútnejneplatnostiúkonu,ktorýmpovinnáuznaladlhvočioprávnenému,vdôsledkuktoréhonotárska
zápisnica, na základe ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným
titulom.19. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s tým, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju až potom, ako bolo vo veci vydané poverenie

na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje súdu
zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania ak zistí dôvody,
pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, v ktorom vyslovil, že
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď aj
napriek skutočnosti, že vo veci bolo vydané poverenie, skúmal, či existujú dôvody, pre ktoré exekúciu
nemožno vykonať.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil

21. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).